Životopisné snímky bývajú buď spravidla veľkou tragédiou, pretože scenáristi si povymýšľajú divácky atraktívne „doplnky“ alebo sú prekvapivo vydarené. V prípade filmu Bohemian Rhapsody sa však stalo niečo, čo je priam unikátne: americký herec egyptského pôvodu, Rami Malek postavu Freddieho Mercuryho nestvárnil. On sa ním vo filme skutočne stal…
Film Bohemian Rhapsody je oslavou legendárnej skupiny Queen, ich hudby, ale predovšetkým Freddieho Mercuryho. Ten, ktorý išiel hlavou proti múru. Ten, ktorý nechal svojej fantázii a kreativite voľný priebeh. Ten, ktorý navzdory všetkým zaužívaným postupom vtedajších hitov, spravil presný opak. A uspel, lebo mal odvahu, lebo jeho geniálne hudobné myšlienky, jeho revolučné inštrumentálne experimenty vybáčali zo štandardu a publikum ich prijalo.
Môžeme polemizovať, koľko z príbehu kapely bolo vo filme pravdou, čo bolo prikrášlené, čo zamlčané. V konečnom dôsledku je to jedno, pretože film nie je stavaný na príbehu a až na niekoľko zásadných momentov, kedy má divák pocit, že dej smeruje dopredu, nie je melodrámou typu Zrodila sa hviezda. Napokon, režisér Bryan Singer v tomto type žánru ani nemá skúsenosti. Mysteriózny thriller, sci-fi – veď stačí spomenúť jeho slávnych X-Menov, ktorých režíroval či Superman sa vracia, a zrazu sa cítite v obrovskom svete protikladov. Singer je aj výborný producent, ale ako režisér v Bohemian Rhapsody má mnohé medzery. Napokon, je majster vizuálnych kúskov, nie melodramatických príbehov. A možno sa aj dobre stalo, pretože vďaka „hluchým“ miestam v príbehu sa dostalo viac priestoru hlavnej postave.
Rami Malek sa do Freddieho doslova prevtelil. Je až neuveriteľné predstaviť si, že tento mladý herec v živote nemal žiadne skúsenosti so spevom či hudobným nástrojom. Aj z tohto dôvodu musel absolvovať množstvo intenzívnych speváckych hodín a výučby hry na klavír. Zvládol to na výbornú a uveriteľne – na rozdiel od Adriena Brodyho vo filme Pianista, ktorému by ani najväčší amatér neuveril, že Chopinovu Baladu g mol hrá skutočne samotný herec. Späť však k Malekovi. Čo všetko musel zvládnuť okrem spevu a hry na klavíri? Zvyknúť si na chrup, ktorý mal Freddie špecifický. Za jeho života si kvôli nemu vytrpel viac než dosť. A opäť – len amatér nevie, aký je „predkus“ pre speváka obrovskou výhodou, aj keď možno v dnešnom chorom svete „dokonalosti“ nevyzerá práve esteticky príťažlivo. Spevák samotný vedel, prečo si ho nikdy nedal upraviť. Aj vďaka nemu totiž dosahoval nosný hlas a výšky, aké doteraz neprekonal nikto. Osobne som bola vďačná, že v snímke tento podstatný moment vysvetlili.
Pravdupovediac, očakávala som zhýralý život speváka, podrobnú „pitvu“ jeho homosexuality, vyžívanie sa v jeho komplikovanej povahe a našťastie, nič z toho sa na plátne neobjavilo. Nie, priatelia, toto nie je americký trhák, ktorý sa vyžíva v bulvárnom spracovaní a odhaľuje najintímnejšie súkromie geniálneho speváka. Zato vám ho ukáže presne v tej rovine, vďaka ktorej bol hudobný génius. Keď všetci boli proti jeho nápadom a krútili hlavami, že tieto zvuky sú neskombinovateľné, on bol ten, ktorý ich s odvahou presadil.
Malek sa okrem chrupu musel pasovať aj s inými nástrahami. Špeciálne kostýmy, s ktorými sa herec dokázal natoľko stotožniť, že ich nosil ako svoju druhú kožu, aj keď boli extravagantné a niekedy až vizuálne šokujúce. Herec priznáva, že keď sa do nich obliekol, na scénu neprichádzal ako Rami, ale ako Freddie. A toto cítiť z každej scény. Nič nie je silené, nič nie je „prehrávané“ v podobe afektu – herec si Freddieho naštudoval do posledného detailu a práve vďaka tomu sa mu až do takej miery s ním podarilo stotožniť, že divák nemá pocit, že hrá rolu. Divák má pocit reinkarnácie slávneho speváka.
Jediné, čo bolo nereálne, bol spev. Malekove vokály, ktoré boli v podstate karaoke, boli mixnuté s Freddieho spevom a vokálmi jeho slávneho imitátora Marca Martela. Ale treba uznať, britský akcent, ktorý sa tento americký herec naučil, bol skutočne excelentný. Mnohí si myslia, že je to hračka, v skutočnosti je to však jedna z najnáročnejších „transformácií“ pre herca.
A čím asi najviac presvedčil film Bohemian Rhapsody? Hereckým výkonom. Je až nemysliteľné, že keď sa dívate na film, odmietate uveriť, že Freddieho hrá niekto iný. Jeho pohybová kultúra, ktorú herec študoval a drel celé mesiace, s ním dokonale splynula. A všetko ostatné tiež. Je to herecký koncert, ktorý by zvládol máloktorý adept. Možno ortodoxní fanúšikovia kapely Queen nebudú spokojní so spracovaním príbehu, ale voči hudbe a hereckému výkonu hlavnej postavy nemajú právo povedať ani jediné negatívne slovíčko…
