„Je to vlastne o chlapovi, ktorý utečie z práce. Keď to urobí napríklad stolár, nikto si nevšimne, no keď utečie reportér, ktorý má svoje stanovište a ešte k tomu na tom mieste vypukne revolúcia…“ Snímka Výnimočný stav začala ako divadelná hra. Tento rok dostala filmovú podobu spracovanú známym českým režisérom Janom Hřebejkom (Pelíšky, Učiteľka). V rozhovore so scenáristom filmu Milanom Tesařom sa dozvedáme, čo za bláznivou komédiou s nadhľadom (aj) o vážnych veciach z prostredia českého rozhlasu skutočne stálo.
Výnimočný stav začína reportérom na služobnej ceste na Blízkom východe. Karel Beran, ktorý má zvukovo zaznamenávať politické dianie v inej krajine, dostane podozrenie, že jeho priateľka v Prahe ho podvádza s mladým kolegom. Okamžite nasadá do lietadla. Pred dverami vlastného bytu však začína živé vysielanie a on musí znieť, že je v rozbúrenom dave a čaká na výsledky volieb. Tvrdohlavý a kreatívny Beran sa nenecháva zastrašiť. Len čo odvysiela, na svojho soka obracia zbraň. A vtedy sa všetko zvrtne ešte viac… Jeho krátke reportáže majú priam neuveriteľný úspech!
Ako vnímate posun charakterov z divadelnej hry do filmovej podoby?
Pre mňa ako pre autora to bola prvá veľká divadelná skúsenosť v roku 2018 a tento film je tiež prvá veľká filmová skúsenosť. Aj mňa príjemne zarazilo a zaujalo, ako je možné z jednej látky, z jedného nápadu, vytvoriť tak veľmi rozdielne žánre, nálady, predstavenia. V divadle Výnimočný stav hrali iní herci, bol to skoro až kabaret.
Ten príbeh som napísal omnoho skôr, pôvodne to mal byť námet pre televíziu pre cyklus Nevinné lži. Práve preto som s tým nápadom nemohol nič robiť dlhý čas. Nakoniec ale vznikla divadelná hra, ktorú prijali v Divadle Na Fidlovačce. Ten posun je obrovský a je to najviditeľnejšie v hercoch, vidieť krásny príbeh o ich ľudskej jedinečnosti. Už pred tým som si predstavoval Ondreja Vetchýho a dokonca som mu úlohu aj ponúkol v divadle. On scenár vôbec nečítal! (smiech) Vo filme sme ho opäť oslovili. Vtedy som Ondrejovi povedal: Vidíš, mohol si hrať omnoho skôr, keby si si to bol prečítal! (smiech)
Mohol by príbeh vychádzať z akejsi frustrácie vo vašej novinárskej kariére?
Vo všetkých scenáristických príručkách sa píše, píšte o tom, čo poznáte a ja som bol novinár. Mám všelijaké skúsenosti, samozrejme, sú dobrí a zlí novinári. Poznám situácie, ako napríklad, že niekto, komentátor, ktorý bol chorý, komentoval hokej z domu, z gauča.
Tiež som raz počul v rádiu, ako niekto rozprával o tom, že sa nachádza v nejakej továrni na hračky v Bulharsku. Ozývali sa tam mnohé zvuky a tak som si povedal: Čo ak je tiež doma na svojej pohovke? Postupne sa všetko tvarovalo, potom som príbeh už len zdramatizoval i politickou situáciou. Je to vlastne o chlapovi, ktorý utečie z práce. Keď to urobí napríklad stolár, nikto si nevšimne, no keď utečie reportér, ktorý má svoje stanovište a ešte k tomu na tom mieste vypukne revolúcia… To už sa robí ťažšie. Lenže Karel Beran (postava) sa nevzdáva. Toto ma na procese písania bavilo najviac: mohol som skúmať, čo všetko sa musí stať, aby tento blbec a rutinér, ktorý si myslí, že má všetko pod palcom, aby priznal pravdu. V divadle to končí omnoho, omnoho horšie ako vo filme. Postava Marty je v hre tiež submisívnejšia a vo filme je rovnocenným partnerom, preto ju tiež hrá skvelá Tatiana Dyková.
Zrkadlí sa v snímke spoločenský posun od roku 2018 až do dnes, kedy Výnimočný stav vychádza?
Určite, je to kľúčové. S tou látkou sa nehýbalo mnoho rokov, konkrétne desať. Vznikala v období, keď ešte neboli rozvinuté sociálne siete; bol YouTube, Facebook vtedy začínal a Twitter. Všetko bolo pri starom. Za desať rokov sa dezinformačná krajina úplne premenila, všetci majú prístup k množstvu informáciám a tie správy, a zdroje k nám prichádzajú strašne rýchlo, nemáme šancu si ich overiť.
Aj o tom je tento film. O tom, ako sú pre nás nezastupiteľné verejnoprávne médiá, sú to totiž nezastupiteľné piliere demokracie. I vo filme (Výnimočný stav) – áno, Karel Beran klame, ale je citeľné, že tá samotná inštitúcia rozhlasu sa bráni. Rozhlas sám o sebe v realite prešiel obrovskou premenou oproti minulosti, pozitívnou, samozrejme, vytvárajú sa podcasty a tak ďalej.
Je v niečom strašidelné, ak film vytvárate desať rokov a v konečnom dôsledku je rovnako aktuálny, ak nie ešte viac.
Ja som si to uvedomil najmä vďaka internetu. Tie naše piliere demokracie sa napadnú najľahšie…
Nebojíte sa, že sa do filmu Výnimočný stav oprú prevažne diváci z druhej strany politických názorov?
Už sa opierajú. Všetci z tvorcov sme politicky činní. A každý dnes môže hovoriť, čo chce. Ja som ale veľmi spokojný s týmto filmom. Honza (Hřebejk) sa k látke choval veľmi pokorne. Najťažšie je to správne odkomunikovať; v jednej rovine je to ľudová komédia, bláznivá, o nevere. Ale chceme to tiež ponúkať ľuďom, ktorí sa na to chcú pozerať aj cez druhý plán. Aby na tom bolo niečo viac, navyše. A dúfam, teda, že to niečo tam je.
Preložila a za rozhovor ďakuje Karin Kissová
Foto: Continental film
