Keď bol Alfred Hitchcock ešte dieťa, jeho otec ho poslal na policajnú stanicu s odkazom. Policajt si odkaz na papieri prečítal a následne zavrel malého Alfreda do cely. Po niekoľkých minútach ho pustil von a povedal: “Toto sa stane chlapcom, ktorí hnevajú!” Alfred Hitchcock neskôr priznal, že tento zážitok mu spôsobil celoživotnú fóbiu z autorít, predovšetkým z policajtov.
Majster napätia a trileru, autor 53 celovečerných filmov a jeden z najvplyvnejších filmových režisérov všetkých čias – Sir Alfred Joseph Hitchcock si získal renomé ešte v časoch nemého filmu a udržal si ho až do 70. rokov minulého storočia.
Alfred Hitchcock sa narodil v roku 1899 v Londýne a mal dvoch starších súrodencov. Už v mladosti sa zaujímal o umenie, popri práci obchodníka sa zapísal na hodiny kreslenia a dizajnu na Londýnskej univerzite. Neskôr ho v práci preložili do reklamného oddelenia, odkiaľ sa dostal až k nemému filmu, pre ktorý zo začiatku kreslil titulky. Vo filmovom odvetví získaval čoraz viac skúsenosti na rôznych pozíciách a už v roku 1922 nakrúcal svoj prvý film Mrs. Peabody (alternatívny názov Number 13), ktorý však nebol nikdy dokončený. Následne nakrútil dva nemé filmy The Pleasure Garden (1925) a The Mountain Eagle (1926), avšak tie sa dostali do kín o niekoľko rokov neskôr, a to až potom, čo režisér zaznamenal veľký úspech vďaka svojmu ďalšiemu filmu.
„DRÁMA JE ŽIVOT, Z KTORÉHO SME ODSTRÁNILI NUDNÉ OKAMIHY” — Alfred Hitchcock
Za skutočný Hitchcockov dlhometrážny hraný debut je považovaný Príšerný hosť z roku 1927. V ňom autor prišiel s niekoľkými originálnymi nápadmi, napríklad, obávanú postavu kráčajúcu v izbe na poschodí nakrútil cez sklenenú podlahu, keďže zvuk krokov v tom čase ešte vo filme nemohol byť použitý. V tomto napínavom filme Hitchcock použil svoje klasické témy hľadaného zločinca na úteku či človeka neprávom obvineného zo zločinu.
Alfred Hitchcock bol jedným z tých režisérov, ktorých prechod na zvukový film nezaskočil, ale naopak, priniesol mu slávu a úspech. Nasledujúcich päť desaťročí Hitchcock nakrúcal takmer bez prestávky a často aj niekoľko filmov ročne. Počas celého obdobia vo svojich dielach rád obsadzoval sám seba do malých, bezvýznamných úloh a jeho “cameo” roly sa postupom času stali natoľko populárne, že ich režisér začal brať ako povinnosť a spravidla ich umiestnil niekde na začiatok filmov, aby sa diváci mohli ďalej sústrediť na dej a nenechali sa rozptyľovať čakaním na režisérovu sekundu slávy.
Filmový kabinet špeciál v Kine Lumière predstaví majstra napätia Alfreda Hitchcocka
Alfred Hitchcock počas svojej dlhej kariéry nakrúcal najmä komerčne úspešné a divácky veľmi žiadané filmy. Až na prelome 50. a 60. rokov sa mu dostalo uznania aj od filmových teoretikov, ktorí si uvedomili režisérov inovatívny prístup a inšpiráciu z jeho práce čerpali aj osobnosti Francúzskej novej vlny François Truffaut či Jean-Luc Godard.
“V PRÍBEHU BY SA VRAŽDA NEMALA PRIPRAVOVAŤ. MALA BY SA UDIAŤ NEČAKANE, TAK AKO V REÁLNOM ŽIVOTE.” — Alfred Hitchcock
Množstvo vizuálnych trikov, ktoré sú vo filmovom umení využívané dodnes a sú tiež považované za kľúčové naratívne prostriedky, vynašiel práve Alfred Hitchcock. V takmer každom svojom filme prišiel s nejakým novým nápadom či technickou inováciou, mnohé z nich sa neskôr stali univerzálnymi vyjadrovacími prvkami či spôsobmi, ako v príbehu navodiť napätie a pocit strachu.
Jedným z najznámejších Hitchcockových vynálezov je tzv. Vertigo efekt. Názov pre tento vizuálny trik pochádza z filmu Vertigo (1958), v ktorom bol prvý raz použitý zoom na priblíženie snímaného objektu, zatiaľ čo kamera sa od objektu fyzicky vzďaľovala. Takto nemal divák najmenší problém uveriť, že hrdina trpí panickým strachom z výšok. Závratný pocit pri sledovaní takéhoto obrazu sa mnohí filmári snažia navodiť aj dnes. Efekt vo svojich filmoch použili aj takí autori ako Steven Spielberg či Martin Scorsese.
Film Povraz (1948), v ktorom dvaja kamaráti uškrtia muža iba kvôli pocitu vzrušenia, bol nakrútený iba na 10 záberov, pričom ich spojenie v celok vďaka skrytému strihu pôsobí dojmom, akoby bola snímka zhotovená na jeden záber. Tento spôsob nakrúcania je stále využívaný a napodobňovaný s pomocou najmodernejšej filmovej techniky.
“ABY STE NAKRÚTILI DOBRÝ FILM, POTREBUJETE TRI VECI: SCENÁR, SCENÁR A SCENÁR” — Alfred Hitchcock
Vo filme Podozrenie (1941) autor poukázal na údajný jed v otrávenom nápoji tým, že do pohára okrem nápoja vložil aj zdroj svetla a nechal nápoj žiariť, čo si však mohol všimnúť iba divák, ale postavy filmu nie. Takto chcel režisér upriamiť pozornosť diváka na kľúčovú rekvizitu v danej scéne, kedy manžel niesol pohár s mliekom svojej manželke.
Záchranný čln (1944) je psychologickou vojnovou drámou o skupine stroskotancov, ktorí sa po potopení lode zachránia na malom člne. Dej filmu sa celý čas odohráva na jednom mieste a kamera sa z člnu dostane až v samom závere. Hitchcock chcel týmto filmom dokázať, že psychologický film stojí najmä na detailných záberoch a strihu.
V azda najznámejšej snímke Psycho (1960) režisér experimentoval nie len v slávnej kúpeľňovej scéne, ktorá trvá 45 sekúnd a obsahuje až 52 prestrihov, ale vykonal aj niekoľko dramaturgických inovácií v príbehu, keď uprostred filmu preniesol status hlavnej hrdinky na inú postavu. Hitchcock sa všemožne snažil prekvapiť diváka, ktorý už bol zvyknutý na určitý vývoj situácií a deja vo filmoch, čo sa mu náramne podarilo.
Toto je len zlomok technických a rozprávačských vynálezov Alfreda Hitchcocka, ktoré spolu tvoria súbor nestarnúcich funkčných postupov. Režisér sa vo svojej tvorbe nebál experimentovať, objavovať možnosti média a vyjadrovacie prostriedky, vďaka ktorým dokázal bravúrne viesť divácku pozornosť, navodiť pocity strachu, neistoty, napätia či paranoje.
Ako publikum sme zvyknutí na množstvo postupov, vďaka ktorým sa nám filmy zdajú uspokojivé či napínavé. Každý z nich však musel ktosi v minulosti vymyslieť a overiť v praxi. Alfred Hitchcock je práve tým režisérom, ktorému do veľkej miery vďačíme za to, čím sa kvalitná kinematografia napokon stala.
“JEDINÝ SPÔSOB, AKO SA ZBAVIŤ STRACHU, JE NAKRÚCAŤ O ŇOM FILMY” — Alfred Hitchcock
Matúš Trišč
Zdroj titulnej foto: flickr