Dodnes som nepochopila, ako sa vyše dvojhodinová melodráma s tuctovým príbehom, môže divákovi vryť tak hlboko pod kožu…
Snímka Zrodila sa hviezda je príbehom škaredého káčatka, ktoré vytiahne na výslnie prepitý, zato však charizmatický muzikant, ktorý je na konci kariéry. Bodka. Touto vetou by sa dal rozpovedať celý príbeh. A napriek tomu vám nedovolí vyše dvoch hodín vydýchnuť.
Ide už o štvrtý remake tohto príbehu – niečo veľmi podobné sme videli v rokoch 1937, 1954 a 1976. Ďalší remake mal pôvodne režírovať Clint Eastwood a keďže poznáme jeho rukopis, na plátnach by sme bezpochyby sledovali iný film. A hlavnú rolu mala hrať popová diva Beyoncé. Úprimne? Do kina by ste ma v tomto prípade nedostali ani párom volov…
Lady Gaga v spojení s Bradley Cooperom vytvorili na plátne jedinečný zážitok, ktorého spoločným menovateľom je hudba. Slová sú úsporné, príbeh už poznáme, vieme predpokladať jeho vývoj, skrátka, hudba je jazyk univerzálny, ktorý má v tomto filme hlavnú úlohu.
To, že Lady Gaga je skvelá speváčka, nie je tajomstvom, ale že zvládne tak excelentne aj hereckú postavu, azda nikto nepredpokladal. Možno až na tip na Oscara. Musíte ju milovať, keď sa objaví bez mejkapu, s uveriteľnou ostýchavosťou po prvý raz zaspieva na veľkom pódiu svoj song. Dokonca musíte milovať jej nedokonalosti, tak ako aj hlavný hrdina miloval jej veľký nos, kvôli ktorému sa bála vstúpiť do krutých vôd šoubiznisu.
Ďalším veľkým prekvapením je réžia. Bradley Cooper hral v mnohých filmoch – dobrých či menej vydarených, ale ako režijný debutant spravil dielo, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani skúsení borci. Naopak. Tí, ktorí sú na hollywoodskej scéne príliš dlho, by snímku pokazili totálnymi klišé scénami a vznikla by z toho sladká romanca s dramatickým koncom. Pod jeho réžiou sa dívame na muzikál s melodramatickým nádychom, na množstvo detailov, na úprimné scény, v ktorých sa ľudská bytosť a jej povaha odhaľujú až do špiku kostí. Zrodila sa hviezda má tú výhodu, že nič neskrýva, je pravdivá, krutá, bolestivá a zároveň nádherná. Cooper dáva dôraz na hudbu. Je to intímny a zároveň univerzálny jazyk a či už znie na veľkom pódiu alebo pochybnom bare, vždy posúva dej tam, kde by to slová nikdy nedokázali. A preto aj snímku väčšinou vnímate zvukovo. Scenár, ktorý sa tak zvykne glorifikovať, tu nie je až taký podstatný. Všetko vypovie muzika, jej slová, emócie, ktoré vás doslova pohltia.
A dialógy? Všetky tie myšlienky sme už tisíckrát počuli a predsa v tomto spracovaní dávajú iný zmysel. Áno, odohráva sa vo filme aj romanca, a možno niektorí povedia, že tuctová, verte, že taká nie je. Sú to jednoduché scény, ale prinášajú omnoho viac ako žáner klasickej romantickej drámy. Vystihuje zábavu, depresiu, lyriku a osudovosť azda tak, ako nikto pred ním. Pridáva aj psychologický rozmer: z postáv sa postupne vynárajú ich vnútorní démoni. Cooper to však nerobí prvoplánovo. To, že depresívny rocker smeruje k sebazničeniu a môže ho zachrániť nepekná servírka s úžasným hlasom, nesmeruje k happy endu. Od začiatku filmu to všetci vieme. Od momentu, kedy po prvý raz vystúpi v žiari reflektorov vystrašená Lady Gaga a spieva tak, že v podvedomí človeku táto pieseň bude znieť ešte predlho. A ťažko ju aj niečo prekoná.
Resumé? Klasický príbeh, ktorý pred pozretím vyvolával v potenciálnom divákovi rozpačité pocity, že bude sledovať opozeraný príbeh nakrútený v štýle amerických trhákov, sa nekoná. Niekedy proste stačí vyložiť srdce na dlaň, zabudnúť na klišé, ktoré sa divákom páčia, nechať rozprávať hudbu a máte z toho nezabudnuteľný film…
