Znovuzrodeného Cyrana z predmestia nemôžete nemilovať

Divadlo Nová scéna uviedlo 16. a 17. mája do svojho repertoáru nový titul, respektíve spravilo renesanciu kultového muzikálu Cyrano z predmestia. A bol to perfektný ťah – nájdu sa v ňom rôzne generácie: staršia, stredná, ale aj mladí ľudia.


Písal sa rok 1977, keď na Novej scéne uviedli premiéru pôvodného slovenského muzikálu Cyrano z predmestia. Dvojica autorov hudby – Pavol Hammel a legendárny Marián Varga a textári Kamil Peteraj a Ján Štrasser sa podpísali pod pesničky, ktoré doslova zľudoveli. Kto by nepoznal hity ako Ja nemám lásku v malíčku, Kúpim si zrkadlo alebo Pančuchové blues? Z rockového muzikálu v 70-tych rokoch skratka vznikla kultová záležitosť a kto tento titul nevidel aspoň desaťkrát, nebol skrátka parťák.


Kúzlo tohto muzikálu, ku ktorému pôvodné libreto napísala Alta Vášová, je v emocionálne silnom príbehu (vychádzajúceho z Rostandovej divadelnej hry Cyrano z Bergeracu). Príbeh všetci dobre poznáme, omnoho podstatnejšia je však skutočnosť, že libretistka mu dala úplne nový rozmer: tým, že sa jej z romanticky ladenej poézie podarilo preniesť muzikál v dvoch dejstvách do rockových klubov v sprievode slovenského bigbítu a použitím moderného jazyka, priblížila sa k mladým ľuďom a dielo dostalo odvážnu, aktuálnu tvár. Namiesto recitovania sladkých, zamilovaných básní pod balkónom, sa dostávame medzi „drzú a nevychovanú“ mládež, ktorá však má obrovské srdce. Najmä ústredná postava príbehu – Cyrano. Je romantik s ubolenou dušou, zároveň však má v sebe aj štipku príťažlivej agresie, čo je však kľúčové, má v sebe hlboko zakorenený zmysel pre spravodlivosť. Skrátka a dobre, Cyrano bol a je presne ten typ rebela, ktorý má obrovské srdce, vysoko postavené morálne hodnoty (aké sa dnes nenosia) a keď sa raz rozhodne ísť vlastnou cestou, nekúpi ho žiadna materiálna mašinéria. No nemilujte ho… Priam nemožná úloha, pretože ženy mali odjakživa slabosť pre mužov – bitkárov s romantickou dušou. Je to jednoducho neodolateľná kombinácia.


Okrem príbehu so silným odkazom, ktorý bude aktuálny v každej dobe, muzikál fascinoval hudbou a textami piesní. Azda sa nikto neurazí, no ak si vezmeme pesničky z anglo-amerického prostredia a uvedomíme si aké simplicitné, ba niekedy až primitívne a naivné texty majú, a pritom znejú dobre, dvojica Peteraj a Štrasser sú textárski králi. Ich texty nesú hlboký odkaz, no najväčšiu hodnotu tvorí ich poetický jazyk. Žiadne klišé frázy, žiadne tuctové refrény o láske a už vôbec nie ostentatívne sa opakujúce, plytké textové zvraty o nešťastných vzťahoch. Ak aj, potom zabalené v nápaditých metaforách. Kreativita tejto dvojice práve textami piesní dodala muzikálu okrem samotného príbehu ešte ďalšiu rovinu.
Osobitnú kapitolu tvorí hudba legendárnej dvojice Varga – Hammel, zakladateľov slovenského bigbítu. Opäť to nie sú troj-akordové odrhovačky, ale precízne premyslené aranžmány piesní s atypickými harmonickými postupmi – Vargova genialita v slovenskej hudobnej kultúre nemá obdoby, rovnako melodika piesní je intervalovo nesmierne náročná, nie sú to len také bežné popevky, ale ťažké intervalové skoky, zmeny registrov (pasáže vo výškach kontra nízke tóny) takže na spevákov v revival verzii tohto muzikálu čakala veľká výzva.
Chce to veľkú odvahu pustiť sa do renesancie kultového muzikálu, ktorý tak významne ovplyvnil celú generáciu ľudí. Cyrano z predmestia sa po vyše 40-tich rokoch dostal opäť do divadla Nová scéna. Logicky, bolo ho nutné pretvoriť, ale s citom a tak, aby ostala zachovaná jeho pôvodná identita a zároveň ho uspôsobiť súčasnej mladej generácii. Na pohľad sizyfovská práca, no tvorcom a hercom sa to podarilo. Réžie sa ujal herec Patrik Vyskočil a išlo o jeho režijný debut, ktorý vynikajúco doplnil dramaturg Dávid Hartl. Ruku k dielu nepochybne priložil aj skúsený herec Dušan Kaprálik, ktorý robil asistenta réžie. Pod náročnú choreografiu, ktorá hercom niekedy na javisku nedá vydýchnuť, sa podpísal skúsený tanečník a choreograf Ladislav Cmorej. Aj vďaka jeho choreografii sa Cyrana podarilo dostať do dnešnej doby. Znovuzrodený slovenský Cyrano je kompaktne spraveným, zmodernizovaným dielom, ktoré naliehavo kladie rečnícku otázku, či sa človek má vybrať v umeleckom svete rýchlym štartom nahor alebo ostať charakterným umelcom, ktorý ide vlastnou cestou, aj na úkor menšej slávy. Sympaticky tvrdohlavo si práve Cyrano stojí za svojím názorom a kráča cestou, ktorú si vybral. Bez pozlátka šoubiznisu. Paralelne s týmto príbehom sa odvíja príbeh lásky hlavnej postavy k Roxane, ktorá však miluje iného…
Na prvej premiére si publikum užilo herecké, tanečné a spevácke výkony Janka Slezáka a Mirky Partlovej v hlavných úlohách zamilovaného, zmätkujúceho  Jána bez štipky kreativity presvedčivo stvárnil Dárius Koči. Medzi Slezákom a Partlovou fungovala na pódiu absolútne dokonalá chémia. Pristalo im to nielen ako partnerom – hercom, ale aj javiskovej úlohe, lebo bolo zjavné, že protagonisti nehrajú v divadle spoločne po prvýkrát, ale sú zohratou dvojicou.


Obaja predviedli nielen uveriteľný herecký výkon, ale aj profesionálny tanečný a spevácky. Najviac vynikali pri sólových výkonoch, napríklad pieseň Ja nemám lásku v malíčku v podaní Jána Slezáka znela nádherne a publikum pri jeho speve takmer ani nedýchalo. Niekedy až “šialené” výšky, ktoré s istotou odspieval a tak intonačne čisto, jednoznačne zasluhujú obdiv. Rovnako výrazovo presvedčivá bola Mirka Partlová, či už v spoločných zborových scénach alebo v sólo výkone. Prekrásna javisková scéna – nasvietená speváčka v róbe, stojaca na stoličke, aby vytvorila dojem veľkej hviezdy, jej krásna farba hlasu, vyzretý výrazový prejav a emocionálne frázovanie – to je nová Roxana  v podaní Mirky Partlovej.

Absolútnou špičkou a najväčšou pridanou hodnotou muzikálu bola živá hudba – 8-členná kapela, ktorej hity zneli pod hudobným naštudovaním  Ľubomíra Dolného, odviedla skvelú prácu. Presné nástupy do jednotlivých scén, precízne naštudovanie skladieb, osobitá inštrumentácia – to všetko robilo z pesničiek zážitok, ktorý si vychutnala nielen generácia, ktorá poznala pôvodnú podobu muzikálu, ale aj tá mladšia. Do piesní sa nezasahovalo tak, aby stratili svoj pôvodný charakter. Okrem toho, keďže hudba znela naživo, dodala predstaveniu to, čo v iných prípadoch chýba: neopakovateľnú atmosféru, no najmä, dielo bolo živým organizmom v daných akustických podmienkach, za čo špeciálne treba vyzdvihnúť prácu muzikantov i zvukárov. Piesne tvorili plnohodnotnú, ak nie miestami aj dominantnú estetickú a obsahovú zložku muzikálu, takže ak by príliš pretŕčali alebo boli v úzadí, už by Cyrano utrpel. Inscenačnému tímu sa však podarilo práve preto, že všetky zložky boli s perfekcionizmom prepracované, dosiahnuť dobre vystavaný muzikál s peknou gradáciou príbehu – komplexné, no hlavne vyvážené predstavenie. K tomu zaujímavý a vždy aktuálny príbeh korešpondujúci s hudbou a tancom dáva predpoklady na to, aby sa zo Cyrana predmestia stal nový hit v divadle Nová scéna.
Úpravami dialógov, ktoré si vyžadovali len minimálne zásahy, sa podarilo Cyrana dostať do prítomnosti. S touto ideou korešpondujú aj dobre zvolené kostýmy (Jarmila Ťažká). Kým rebel a bitkár ho má od začiatku až po záver takmer nezmenený, na jeho javiskovej partnerke Roxane vidíme zásadnú zmenu.
Apropo, najlepšou komediálnou dvojicou je vymletý manažér Derma v podaní Róberta Haláka (zjavne vizuálom pripomína istú šoubiznisovú postavičku, no keďže je to len tip, netrúfneme si povedať jeho meno) sledujúci výlučne svoj zisk a jeho úslužný poskok, ktorý už dávno stratil súdnosť a vlastný názor, ak vôbec nejaký kedy mal. V úsmevných momentoch v ničom nezaostáva ani majiteľ klubu – Rudo, v podaní Pavla Topoľského a jeho dominantná manželka Bertička.

Pôvodne stvárnili hlavné postavy Jozef Benedik ako Cyrano a Kamila Magálová ako Roxana. Na prvej premiére sa na záverečnej klaňačke objavil celý tvorivý tím, či už pôvodného alebo premiérovaného, znovuzrodeného muzikálu.

Renesancia kultového muzikálu bol skvelý nápad, ako dostať opäť na divadelné dosky dielo, ktoré by nemalo upadnúť do zabudnutia. Nielen preto, že so sebou prináša vážny odkaz pre divákov, ale hlavne preto, že vo svojej dobe dokázal ovplyvniť celú generáciu mladých ľudí. A vzhľadom na jeho kvality to nepochybne dokáže aj po viac ako 40-tich rokoch.

Zuzana Vachová

Zdroj foto: Divadlo Nová scéna – René Miko

1 KOMENTÁR

  1. Po 40-tich rokoch som sa na muzikál veľmi tešila. No prišlo pre mňa obrovské sklamanie. To čo bolo predvedenené na Novej scéne v sobotu 25. mája ma skôr zaskočilo, ako nadchlo. A pridala by som sa ku komentáru pána pri odchode, že sa postaví k pokladni a požiada o vrátenie vstupného.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno