Pavol Hammel na svojej jubilejnej, 25. kolekcii Srdce bez anjela (vyd. Pavian Records 2020), dokazuje, že rocková hudba sa dá spievať atraktívne aj po slovensky a pre poslucháčov otvoril renesančné dvere domácej poézie dokorán.

Jedinečný pop – rockový pesničkár Pavol Hammel, ktorého tvorivé portfólio zahŕňa okrem muzikálnych a divadelných aktivít aj výtvarné umenie, nedávno zahájil šieste desaťročie svojho pôsobenia na našej hudobnej scéne. Napriek tomuto dlhému intervalu, nestratila jeho tvorivosť nikdy punc originality a tú neustále oceňuje nielen široká poslucháčska verejnosť, ale aj grémium kritikov – či už sa jedná o hodnotenia sólových projektov alebo tých so skupinou Prúdy. Kompozičná zručnosť, neobvyklé harmonické postupy a kvalitné texty robia jeho pesničky ojedinelými. Má za sebou najrozličnejšie nahrávky – od tých koncertných a exportných cez filmovú a divadelnú hudbu až po skladby pre iných interpretov – ale dominantnými sú jeho radové albumy. Dokázal, že rocková hudba sa dá spievať atraktívne aj po slovensky a pre poslucháčov otvoril renesančné dvere domácej poézie dokorán. Nie je tomu inak ani na jubilejnej 25. kolekcii Srdce bez anjela (vyd. Pavian Records 2020). Tak ako po celú kariéru – aj tu ho sprevádzajú osvedčení textári a básnici – Kamil Peteraj a Boris Filan, jeho objav ostatných rokov Vladimír Slivka a jednou položkou prispel Marián Zima. Hammel ich verše vo viacerých vrstvách premieta do svojich notových obrazov a ako vždy je v desiatke pesničiek hudobne osobitý a interpretačne nenapodobiteľný.


Úvodná a zároveň titulná pieseň Srdce bez anjela s textom Kamila Peteraja predstavuje všetky krásy vnútorného sveta s rizikami neúctivej kontaminácie neláskou, čo evokuje spomienku na Lennonovu skladbu Imagine.
Citát Alberta Camusa: „Nemáme čas byť sami sebou, máme len čas byť šťastní,” prináša v kocke text ďalšej piesne s Peterajovým textom ľahko country ladenej Život je na to, aby sa žil.
Pôžitkársky ladené verše Borisa Filana s odľahčeným pohľadom na citát rímskeho básnika Horácia „carpe diem“ Čo ma po tom nesie krásne klenutá melódia s ľahko oblaženým kolískovým refrénom.

Príjemne aplikovaným moderným jazykom nás vo svojom texte dostáva Vlado Slivka do nostalgickej jesennej nálady atmosférickou pesničkou Upršaná nedeľa.
Pozoruhodným a v slovenských podmienkach neslýchaným experimentom je pôsobivá a zaujímavo ladená skladba Večné svetlo, kde Slivkov text úspešne interpretuje Hammel spolu s opernou sólistkou Lindou Ballovou. Niekomu to môže pripomenúť film Šesť tvárí Boba Dylana: I am not there, kde podobnú atmosféru, ale v inom móde, vyvoláva pieseň Señor (Tales of Yankee Power) v podaní predstaviteľa outlaw country Willie Nelsona a tex – mex kapely Calexico.


V ďalšej pesničke so spevným refrénom veselo oponuje Filan citátom rockerov „never nikomu, komu je nad tridsať“ alebo „ak máš tridsať, si už mŕtvy“ a Hammel to v autorskej spolupráci s Františkom Griglákom deklaruje v zmysle „mlado až do staroby (a ešte aj v nej)“.

Špecifický hold všetkým dámam sveta prináša Peteraj skladbou Si krásna púšť a svoje skúsenosti o márnosti zmeny zasa ponúka Filan – majster života v piesni Úteky.
Herbárom všetkých výhonkov citlivosti a ich /ne/rozvinutosti je pozoruhodný text Mariána Zimu Ľutujem v presvedčivom Hammelovom podaní bez zbytočného pátosu.
Finále nahrávky je nadhľadovo veselé dixielandové šantenie Hammela s Filanom v pesničke Klobúkom dole o kamaláskach, vráskach aj tých „dievčatách bez veku“, ktoré sú elixírom života.

Skvostne aranžovaný melodický album životných skúseností v kocke je príhodne ilustrovaný japonskou výtvarníčkou Yuko Shimizu, čo akcentuje celkové vyznenie albumu. Nehovoriac o zúčastnených muzikantoch, medzi ktorými dominujú Juraj Burian (gitary) a Peter Preložník (klávesové nástroje).
Klobúk dole, páni.

Pavel Malovič – autor je hudobný publicista
Zdroj foto: buklet – Pavian Records, Vladimir Yurkovic


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno