Indické mesto Bombaj (Mumbai) je rodiskom známeho Bollywoodu, množstva nerealistických, oddychových príbehov a muzikálov, ktoré zväčša slúžia na nenáročné pobavenie. V tomto meste však v roku 2024 vznikla aj snímka hodná rozpoznania s názvom Záblesky nádeje (All We Imagine as Light), ktorej porota najslávnejšieho filmového festivalu v Cannes udelila cenu Grand Prix. Rok po tomto úspechu režisérky Payal Kapadia môžeme film vidieť aj v slovenských kinách.
Synopsa filmu Záblesky nádeje: Prabha, Anu a Párvatí sú zdravotné sestry žijúce vo večne živom Bombaji. Prabha bojuje s osamelosťou, odkedy sa jej manžel pracujúci v Nemecku prestal ozývať, Anu trápia rodičia, ktorí ju chcú nasilu vydať, a Párvatí sa pre nový stavebný projekt musí vysťahovať z bytu, za ktorý jej nikto nedá náhradu. Tri ženy zápasia o svoje bytie a šťastie v útrobách mesta, ktoré sľubuje príležitosti, ale v skutočnosti ponúka iba ilúzie.
Oceňovaná dokumentaristka Payal Kapadia začína svoj hraný filmový príbeh zábermi na rušné bombajské ulice a preľudnené trhy. V pozadí znejú slová obyvateľov mesta. Z ich hlasov počuť uhynutú nádej a zmierenie sa so skutočnosťou, že tomuto mestu už nikdy neuniknú. Ak chcú žiť o niečo spokojnejší život, musia prijať fakt, že mesto im šťastie nikdy neprinesie, hoci práve za šťastím do Bombaja kedysi pricestovali.
V takejto atmosfére žijú aj hlavné hrdinky príbehu Prabha a Anu a ich kamarátka Párvatí. Režisérka na dokumentaristickom základe buduje ich osobné osudy, aby sme pochopili, že sú to tri obžaloby z miliónov ďalších, ktoré zostanú nevypočuté. Na každej z nich však záleží.
Vnútornú kompozíciu diela tvoria tri dejové línie. Najmladšia Anu prežíva svoj tajný vzťah s moslimským priateľom tak, aby sa to jej okolie nedozvedelo. Z trojice hrdiniek ju autorka vykreslila ako tú najsmelšiu a najkoketnejšiu, preto sa jej príbeh odohráva z veľkej časti priamo na plátne. Staršia Prabha má naopak hlboký vnútorný svet, tvorený citlivou dušou a samotou, ktorú prežíva v tichosti a smútku. Konflikt medzi ňou a jej neprítomným manželom, ktorý o ňu stratil záujem, sa odohráva v jej vnútri a na povrch prenikajú iba jemné náznaky oddanej, ale nenaplnenej lásky. Práve hĺbka jej osobnosti a viditeľná tajomná zdržanlivosť robia z Prabhy ústrednú hrdinku, hoci na plátne nemá rozpoznateľne viac priestoru než Anu.
Najmenej času v obraze strávi sestra Párvatí, no jej osud je nemenej nešťastný a závažný.
Všetky tri ženy zomlel ruch indického veľkomesta a práve v húfe obyvateľov vyniká ich osamelosť, ktorá by sa dala prisúdiť nejednému jednotlivcovi v preľudnenom svete. Jedným z posolstiev filmu je popis nutnosti uveriť ilúzii, že človek môže v Bombaji nájsť šťastie. Musí sa nechať omámiť zábavou, hudbou či nákupmi, aby ho pomyslenie na pravdu nepripravilo o život. V hluku a chaose sa často doslova strácajú aj naše hrdinky, predierajúce sa pouličným davom. Zrejme preto sa autorka rozhodla pri tvorbe filmu povýšiť ticho na významný prvok svojho diela. Pri sledovaní budete totiž omnoho častejšie svedkami tichých a rozjímavých chvíľ, odohrávajúcich sa prevažne v noci za dažďa, než rušných scén v uliciach Bombaja.
Režisérka Payal Kapadia tak divákom a diváčkam ponúka dostatok priestoru pre dôsledné sledovanie citlivého filmového jazyka a sledovanie tenkých vodiacich čiar vedúcich k podstate troch príbehov. Je ním túžba po stálosti a šťastnom zázemí.
Inými slovami, film Záblesky nádeje poráža chaos mesta a udržiava svoje obecenstvo v pokoji a koncentrované, aby mohlo vnímať jemnú krásu príbehu. Okrem ticha tomu napomáhajú nenápadné ruchy, zvuk dažďa aj pokojná hudba miestami pripomínajúca zvonkohru.
Leitmotív dažďa so sebou prináša aj symbol ťaživého spútania. Zabraňuje hrdinkám vykročiť von, nasledovať svoje túžby, bráni im v ceste za splnením si snov. Kým tento dážď ustúpi, musia sa postavy podrobiť nekonečnému čakaniu a sklamaniu.
Vývoj dejových línií je pomalý a niekomu by sa mohol zdať aj nedostatočný, keďže situácia postáv sa od expozície po koniec filmu dramaticky nezmení. Po stránke tvorby významov je však posun zásadný. Hlavné hrdinky zápasia predovšetkým s kultúrnymi danosťami svojej krajiny a znevýhodnením, aké z nich plynie. Práve od týchto žien znejú malé zamyslenia nad životom, nad tou hrou bez pravidiel, prevratne a zmysluplne. Z krátkych a úsporných dialógov porozumieme súčasnej povahe problémov, ako sú dohodnuté manželstvá, zakázané vzťahy či kultúrne rozdiely v regióne.
Dôležité je, aby sme sa za necelé dve hodiny v kinosále na seba prevzali citlivosť ústredných hrdiniek. To nám dovolí zažiť skutočnosť schovanú za krásne a hlboké metafory režisérky a scenáristky Payal Kapadia.
Bez silenej dramatizácie autorka pomaly predstavuje rodiacu sa aj zomierajúcu nešťastnú lásku, cez snový šum filmovej suroviny ukazuje realitu osamelých indických žien, ktoré sa musia spoľahnúť samé na seba, pretože svet im nič nedaruje, a napokon, prostredníctvom troch malých-veľkých príbehov režisérka vyslala na najväčšie filmové festivaly správu o ľuďoch, ktorí čakajú na príležitosť, veria v lepšiu budúcnosť, dúfajú, že sa im raz podarí odísť a odlíšiť sa od davu prežívajúcich nešťastníkov. O týchto ženách aj mužoch už vďaka režisérke menom Payal Kapadia vieme a nie sú pre nás viac súčasťou masy.
Pridajte sa do našej facebookovej skupiny a zdieľajte s nami svoje názory a postrehy. Iba vďaka aktívnej komunite sa môžeme všetci dozvedieť viac o aktuálnom dianí vo filmovom svete a vzájomne si odpovedať na otázky týkajúce sa audiovizuálnej kultúry u nás aj v zahraničí.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Filmtopia
