Anna Daučíková – Work in Progress: 7 situácií / 7 Situations. Zo sklárky, šperkárky a maliarky sa stala aj fotografkou, videoperformerkou a videoumelkyňou. Experimentovala s umeleckými druhmi, technikami aj postupmi tvorby.
Výstava v Slovenskej národnej galérii potrvá do konca marca 2020 a kurátorkou je Monika Mitášová.
V moskovskom ateliéri sa od 80. rokov 20. storočia Anna Daučíková venovala hlavne maľbe, kresbe a koláži. Experimentovala so seriálnou grafikou (monotypy, kalky, dekalky), s maľbou (diptychy, triptychy aj série obrazov s opakujúcimi sa kombináciami čísel a číslic). Pracovala s textom písaným rukou (lettristické obrazy), s gestickou maľbou aj s číselne generovanou maľbou. Skúšobne testovala „kresbu“ prenesenú na papier náhodnými údermi a čiarami na uhľový papier, tzv. „kopírak“. Bolo to zahrnutie opakovania s odchýlkou aj náhody do jej autorstva.
Pracovala s kolážou (trhané noviny a časopisy, strihané a rezané zvyšky z tlačiarne spájané trvalo lepiacou páskou či rozoberateľne kovovou spinkou a zošívačkou). Podobne ako zlepovala sklenené objekty z rozbitých okenných tabúľ, ktoré našla vyhodené na moskovských uliciach, z továrenského lisovaného kovového odpadu robila šperky-skrumáže. Odpad vyhodený na ulicu menila na „odpadovú kultúru“ technikami pridávania: pevného spojenia vrstvením a lepením či voľnými spojeniami spinkou, alebo uberaním: vyrezaním otvoru. To, čo už bolo odhodené a vyňaté z každodenného používania, pretvárala na predmety ateliérových expozícií aj jednej oficiálnej výstavy v mimoumeleckej inštitúcii (Múzeum ochrany prírody, Moskva 1985).
Na sklonku 80. rokov začala fotografovať nielen v ateliéri a jeho okolí, ale aj v uliciach hlavného mesta či počas príležitostných ciest po ZSSR – zaznamenávala okoloidúce a okoloidúcich vo verejnom priestore a ojedinele aj seba samú. Pracovala s nájdenými rodinnými fotografiami (fotokoláže). Fotografovala výhľady cez okno aj zo strechy ateliéru, stromy ako sušiče pohárov v parku, ženy na ranných uliciach, aj prostredie na mestských perifériách. Nechala odfotografovať vlastnú performanciu pred umeleckou akadémiou v Moskve. V skupinovom aj individuálnom performovaní zachytenom fotograficky pokračovala aj po návrate do Československa roku 1991.
Experimentovala aj s prenosom „kresieb“ vpichovaných ihlou do zväčšenín vyvolaných mokrým procesom na dokumentačnom papieri (perforovaná fotografia na fotopapieri s nízkou gramážou). V 90. rokoch začala do fotokoláží pridávať novú obrazovú vrstvu xerokópií na priehľadných plastových fóliách (vedecké a vzdelávacie ilustrácie: posunkový jazyk, pravidlá poskytovania prvej pomoci). Výsledkom boli série fotoxerokoláží. Pracovala teda s obrazom utvoreným rukou, s mechanickou reprodukciou (polygrafia, reprografia), od 90. rokov aj s vlastným autorským videom.
Na začiatku 90. rokov opustila maliarsku prácu a od polovice 90. rokov sa venuje najmä pohyblivému obrazu vo vzťahu k rôznym médiám. V práci s videom prechádza od snímania statickou kamerou na stojane k voľnému vedeniu kamery v ruke. Sníma celok, polodetail aj veľký detail ateliérových, bytových i mestských udalostí. Zvuk vrátane autorského hlasu rozprávačky spravidla postprodukčne pridáva, alebo ho naopak odstraňuje. Kamera sníma celé či fragmentované nezastrené obrazové pole priamo, bezprostredne, alebo cez otvor (vo vrchnáku čajníka, v rázporku nohavíc), prípadne sprostredkovane cez odrazy alebo priesvitné a priehľadné clony (cez vodnú hladinu, hárok papiera na okennej tabuli). Čas a priestor videa upravuje strihom alebo bez úpravy sníma jeden kontinuálny záber. Video zahŕňa obrazy aj metaobrazy vrátane maliarskych reprodukcií, fotografií a ojedinelo aj obrazov seba samej. Prepája teda umeleckú, neumeleckú a mimoumeleckú prácu.
Autorská výstava Anny Daučíkovej (*1950 v Bratislave)
predstaví jej prácu sklárky, maliarky, fotografky, performerky a autorky videí. Ako uvádza už názov výstavy, nejde o retrospektívu – predstavenie ukončeného diela v spätnom pohľade. Ide o sprístupnenie výberu z autorkiných ukončených a zachovaných diel vo vzájomných vzťahoch a spojeniach s jej aktuálne rozpracovanými dielami, prípadne aj s takými prácami, ktoré bude autorka ešte len utvárať, prepracúvať, či dokončovať počas trvania expozície.
Výstava je expozíciou diel aj „pracovnou výstavou“. Návštevníkom dáva nielen možnosť vidieť a chápať vzťahy medzi jednotlivými dielami autorky v danom výbere (sedem situácií – sedem rôznych usporiadaní prác v siedmich miestnostiach: päť „dielní“, „videokino“ a „videolaboratórium“), ale umožňuje im aj navštevovať galerijné prostredia ako dejúce sa rámce práce (sedem miestností meniacich sa na sedem scén), teda dejiská rozpracovaného či pripravovaného diela – work in progress. Sedem situácií má počas trvania výstavy potenciál iniciovať premenu či vznik nových diel od Anny Daučíkovej aj jej hostiek a hostí, ktorými budú Jana Cviková, Eva Filová, Christina Della Giustina, Alica Koubová a Noro Lacko. Prípadné nové diela sa stanú pretrvávajúcou alebo efemérnou súčasťou výstavy. Dielo a výstava, na ktorej uvidíme aj práce Václava Ciglera, Heleny Jiskrové a Jiřího Thýna, sú dialogické work(s) in progress…
Výstava nadväzuje na autorkinu prvú monografickú publikáciu A_NNA D_AUČÍK_OVÁ TRANS_FORMÁCIE TRANS_FORMATIONS, ktorú SNG vydala v roku 2018. Kniha predstavuje jej experimentovanie s rozmanitými umeleckými druhmi, technikami a postupmi aj kontexty premien jej života a jej samej. Prežívanie „vlastného“ alebo „cudzieho“ tela transformovala na prežívanie a konceptualizáciu tretieho pohlavia a rodu, ktoré môžu presahovať zaužívané ponímanie ženskosti i mužskosti. Publikácia obsahuje rozhovory editorky Moniky Mitášovej s Annou Daučíkovou, interpretačné texty Nóry Ružičkovej a Ruth Noackovej, prílohy i dva denníkové texty umelkyne a manifest tvorby.
Zdroj: SNG
