Andreja Hryca poznáme z filmov ako Čiara Petra Bebjaka alebo z legendárnej snímky Sedím na konári a je mi dobre, ktorú režíroval Juraj Jakubisko. Slovenský herec, podnikateľ a diplomat, sa narodil 30. novembra 1949. Dnes si pripomíname výročie jeho 75. nedožitých narodenín.
Andrej Hryc vyrastal v rodine bez otca. V roku 1971 absolvoval štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a hereckú kariéru začal v Štátnom divadle v Košiciach, kde pôsobil sedem rokov od ukončenia štúdia. Od 1981 sa stal súčasťou Novej scény v Bratislave. Andrej Hryc bol signatárom Anticharty. Po Nežnej revolúcii sa stal súčasťou Verejnosti proti násiliu. Bol účastný pri zrode HZDS Vladimíra Mečiara. V roku 1991 prítomnosť v strane označil za grandiózny omyl a po odchode z politiky založil nezávislé Rádio Twist. Rádio vysielalo od roku 1993 až do apríla 2006 s Andrejom Hrycom na poste riaditeľa. Od roku 2005 bol podpredsedom predstavenstva a. s. Rádio Twist, ktoré prispelo ku koncu mečiarizmu. V roku 2002 krátky čas pôsobil ako riaditeľ Novej scény v Bratislave.
V novembri 2018 prevzal stranu Náš kraj od Pčolinského a ohlásil kandidatúru do Európskeho parlamentu. Nová politická strana niesla do roku 2019 názov Korektúra – Andy Hryc. Hryc napísal knihu o svojom živote s názvom Inventúra (vydaná v 2019), kde sa rozpamätáva na neľahké detstvo a odpovedá na mnohé otázky filmového či politického sveta.
Hryc sa na začiatku života hlásil k pravoslávnej cirkvi, zatiaľ čo jeho vtedajšia nastávajúca Veronika ku gréckokatolíckej. Spolu vychovali dve deti, dcéru Wandu a syna Huga. Wanda Adamik Hrycová je v súčasnosti na čele jednej z najrozvinutejších filmových producentských spoločností na Slovensku Wandal Production. Hugo Hryc zahynul ako 22-ročný pri dopravnej nehode v 2008. Otec Andrej v rozhovore dva roky po smrti svojho syna prehovoril o strate viery. Na konci života bojoval s akútnou leukémiou, ktorej podľahol 31. januára 2021 vo veku 71 rokov.
Filmografia
A. Hryc účinkoval v množstve filmov, televíznych a rozhlasových inscenáciách. V českom televíznom seriáli Černí baróni (2004) v réžii Juraja Herza hral hlavnú úlohu majora Terazkyho. Za postavu vo filme Rivers of Babylon (1998), kde taktiež stvárnil hlavnú úlohu, podľa predlohy Petra Pišťanka, bol nominovaný na cenu Český lev. Na Slnko v sieti bol nominovaný v kategórii Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe s filmom Čiara z roku 2017. Niektoré z jeho ďalších výnimočných hereckých počinov sú:
- 1975: Sebechlebskí hudci
- 1976: Keby som mal dievča
- 1977: Advokátka
- 1978: Pustý dvor
- 1980: Děti zítřků
- 1980: Hodiny
- 1983: Tisícročná včela
- 1984: Sladké starosti
- 1985: Zabudnite na Mozarta
- 1986: Cena odvahy
- 1986: Galoše šťastia
- 1986: Utekajme, už ide!
- 1987: Pehavý Max a strašidlá
- 1988: Kamarád do deště
- 1988: Štek
- 1989: Dynamit
- 1989: Sedím na konári a je mi dobre
- 1990: Svědek umírajícího času
- 1990: V rannej hmle
- 1992: Kamarád do deště II – Příběh z Brooklynu
- 1994: Císařovy nové šaty
- 1994: Na krásnom modrom Dunaji
- 1994: Vášnivý bozk
- 1996: Pasáž
- 1998: Rivers of Babylon
- 2002: Útek do Budína
- 2005: S.O.S.
- 2008: Bathory
- 2009: T.M.A.
- 2010: Habermannův mlýn
- 2012: Druhý dych
- 2014: Hodinový manžel
- 2017: Čiara
- 2021: Slovania
Spracovala redakcia Moja Kultúra.sk