Nemecký režisér Edward Berger nakrútil filmovú „symfóniu“ medziľudských vzťahov. Od úvodného prológu až po záverečnú kódu vás čaká dômyselná psychologická štúdia postáv.
Už so svojím debutom Jack z roku 2014 sa Edward Berger predstavil na festivale Berlinale v hlavnej súťaži. Na berlínskom filmovom festivale mala premiéru aj jeho najnovšia snímka Všetky moje lásky, ktorá je aktuálne nasadená v slovenských kinách. Ak vyhľadávate filmy, ktoré hlbšie analyzujú rodinné putá, skúmajú medziľudské vzťahy, ukazujú človeka, ako sa správa v hraničných situáciách, keď zrazu emócie, ktoré v sebe dusí, vyplávajú na povrch – a to všetko v pomalom tempe, tak toto je snímka pre vás.
Berger je majster v rozprávaní príbehov, ktoré na pohľad vyzerajú vcelku formálne a konformne, pričom by mohli byť blízke akejkoľvek anonymnej postave zo strednej spoločenskej vrstvy. V snímke, ktorej názov si požičal od hitu Beatles All My Loving, aj keď s pesničkou tento film nemá nič spoločné, divákom predstavuje súrodencov Stefana (41), Juliu (44) a Tobiasa (34). Ich životné príbehy sú na pohľad bezproblémové, no už vďaka atmosfére, s ktorou tak majstrovsky režisér pracuje od prvého záberu, vieme, že v tejto snímke životné príbehy hrdinov vôbec nebudú bezproblémové, naopak.
Stefan pracuje ako pilot, má veľký byt, rýchle auto a množstvo mileniek. Ale keď sa stratí jeho dcéra Vicky, plod jeho niekdajšieho ľúbostného románika, prebudí sa v ňom túžba po hlbšej, plnohodnotnejšej forme lásky. Julia je so svojím manželom Christianom na predĺženom víkende v Taliansku. Výlet má osviežiť ich upadajúci vzťah, ale keď Julia narazí na ulici na zraneného psa, okamžite prenesie všetku pozornosť naň a začne ju zaujímať iba to, či je oň dobre postarané. Tobias, otec troch detí a manžel úspešnej podnikateľky, sa konečne odhodlá študovať na univerzite, no práve vtedy ho súrodenci vyšlú do rodného mesta, aby sa staral o chorého otca. Tobias čoskoro zistí, že jeho rodičia by už nemali žiť sami a ocitne sa pred dilemou: bude svoj život aj naďalej podriaďovať potrebám ostatných? Všetci traja súrodenci sa ocitajú v situácii, keď musia niečo zmeniť, aby sa mohli vydať na druhú polovicu svojej životnej púte. Uprostred chaosu, omylov a neistoty sa pokúšajú nájsť vlastný kúsok šťastia.
Berger tentoraz zamieril pozornosť na strednú generáciu a skúma tému jednotlivca, ktorý sa snaží nájsť si svoje miesto v spoločnosti a zároveň sa ocitne v komplikovaných rodinných vzťahoch. Rodina totiž dokáže podržať, ale často aj potopiť. Dielo je brilantne vystavané: začína akýmsi prológom, následne dostávajú všetci hrdinovia priestor, kde režisér vypovie ich príbeh a snímku uzatvára epilógom. V hudbe by išlo o poctivo vystavanú symfóniu, kde má každá téma svoje miesto, no najmä záverečná kóda uzatvára všetky príbehy do jednoliateho celku. Spraví povestnú bodku, ktorá bude znieť v hlave ešte dlho – rovnako ako posledný záber snímky.
Režisér a zároveň spoluscenárista Edward Berger ukazuje svoju najväčšiu silu vo vykreslení charakterov postáv. Nie je jednoduché zobraziť vnútorné napätie hrdinov, ktorí na pohľad vyzerajú ako ideálny pár, no práve v tom majster. Napríklad keď ukáže Juliu a jej manžela v romantickom prostredí v Taliansku, okamžite vieme, že ich vzťah je poznamenaný nejakou tragédiou. Berger však nie je typom naivného a prvoplánového tvorcu, ktorý prezradí divákovi detaily. Naopak. Necháva len príbeh pomaly plynúť a prostredníctvom úplne odlišných motívov odhaľuje emócie, ktoré sa postupne dostávajú z Julie z jej vnútra von. Jasne pritom demonštruje skutočnosť, že napriek tomu, že sú slušne materiálne zabezpečení, šťastní nie sú. A to v snímke otvorenie ukazuje niekoľkokrát – šťastie si za peniaze nekúpite.
Hoci všetci hrdinovia majú odlišné životné príbehy, predsa ich spája spoločná vnútorná dejová línia. Sú nútení vybočiť zo svojej komfortnej zóny, pretože akokoľvek sa môžu navonok tváriť, že vedú šťastný a plnohodnotný život, životné prekážky si ich nájdu.
V čom je táto snímka výnimočná? Jednoznačne v prístupe režiséra, ktorý je vo vyrozprávaní príbehu neuveriteľne intímny a ľudský. Niekedy dokonca máte pocit, že sa dívate na reálne príbehy, nie na filmové plátno. Toto nie je film plný ukričaných emócií, ktorý moralizuje a káže, ako máme žiť, aké chyby robíme, Berger dokonca zámerne tlmí emocionalitu hrdinov a necháva tak priestor pre divákov, aby sa dokázali viac preniesť do ich príbehov. Niekedy dokonca vôbec neukáže dôvod ich nešťastia a je to tak dobre, pretože sa vyhol schematickosti. Ak teda chcete zvoľniť tempo a pozrieť si film, ktorý vyžaduje empatiu a zamyslenie sa, Všetka moja láska čaká v kinách práve na vás.
Zuzana Vachová
Foto: Film Europe SK
