Leto je v plnom prúde a prázdniny tiež. Mnohí sa tak tešia okrem dovoleniek a oddychu aj na hudobnú nálož počas rôznorodých, malých aj veľkých festivalov naprieč Slovenskom. Festivalovú sezónu 23. júna u nás odštartoval Topfest Slovakia, ktorý mal svoju premiéru. Zvučným menom organizátori prilákali fanúšikov rocku, punku a metalu, no s uspokojením všetkých to zo začiatku nemali jednoduché.
Pár dní pred otvorením festivalu sa letiskom Abrahám prehnala búrka a zničila jedno z troch pódií, na ktorých mali hrať mladé kapely. Škody sa za krátky čas nedali odčiniť, a tak veľká časť programu musela byť zrušená. Šlo práve o koncerty, ktoré mali vyplniť priestor medzi náročným ranným vstávaním v stanovom mestečku a poobedňajšími väčšími koncertami.
Problémy zavŕšilo piatkové rozhodnutie zrušiť koncerty headlinerov Three Days Grace, Amon Amarth a Arch Enemy. S ohľadom na škody, ktoré predtým spôsobila búrka sa toto rozhodnutie dá pochopiť a hoci som zažil fungujúce predstavenia aj počas výrazne horšieho počasia, “stres prvorodičky” a oslabená konštrukcia stageu v tomto prípade zaúradovali a bolo to lepšie, ako riskovať ďalšie nehody či zranenia. Návštevníci zostali sklamaní, no o deň neskôr už trpkosť pominula. Navyše organizátori ako odškodné rozdali prítomným vstupy na ďalšie dni či dokonca permanentky na budúci ročník festivalu.
Prvý festivalový večer zachránila slovenská thrash/crustová kapela Čad. Z pódia zazneli skladby z novších albumov, konkrétne skladby V meste sú medvede, Železný mejdan či Urážanie hudby z albumu Medvede (2021), ktoré perfektne vystihujú tému nechcených a spoločnosťou neustále kritizovaných jedincov (skrátka, ako všetky medvede na Slovensku). V skladbách zneli najmä výrazné bicie, na ktoré hral Valér Tornád a surový spev Pištu Vandala. Samozrejme kapela dav fanúšikov potešila aj veľmi obľúbeným songom Ľudia smrdia a odľahčenou skladbou Zbojnícke móresy z albumu Zabi ma (2019), ďalej skladbou Plytký hrob (Bastard – 2017), ale aj staršími hitmi, ako V Krku Krv či Sekery a Buzogáne.
V rovnakom čase sa už na neďalekom hlavnom stagei pripravovala punková kapela Konflikt, ktorá zvukovou skúškou trochu narúšala koncert Čad. Na moment medzi ľuďmi vznikol dojem, že sa dva hlučné koncerty budú v jeden čas vzájomne prehlušovať. Našťastie takú chybu organizátori neodpustili a jednotlivé vystúpenia boli po celý víkend skvelo načasované tak, aby sa návštevníci festivalu mohli presunúť od jednej šou k druhej a nikdy nič nezmeškať. Kapela Konflikt na čele s lídrom Jurym uzavrela vydarenou bodkou inak nešťastný festivalový piatok.
Ticho na treťom zničenom pódiu odhalilo počas víkendových dní hluché miesto v programe aj celkovej organizácii, keď jedinou možnosťou ako sa zabaviť, kým začnú hrať prvé kapely, bolo sadnúť si s pivom pod stan a čakať. Topfest Slovakia sa cenovkou smutne podobá iným ešte väčším slovenským festivalom, no absencia sprievodného programu a stánkov s atrakciami a menšími aktivitami už cenovke žiaľ nezodpovedá. Aj keď nie som pravidelným návštevníkom rockového festivalu, predpokladám, že aj tí, čo si naň prídu užiť najmä hudbu, ocenia počas troch či štyroch dní aj inú aktivitu, ako státie pod pódiom alebo v rade na pivo.
Vietor podobnej intenzity, aký z pódia vyhnal piatkové kapely už v sobotu ovieval kadeře Josefa Vojteka z Kabátu a zrazu bolo všetko ako má byť. Hudba hrala, organizátori sa uvoľnili a ľudia zabávali. A niet divu, smútok z predošlého dňa pomohla zahnať dobrá nálada prúdiaca od “kabátov”, ich gitarové riffy, notoricky známe a vždy mladé hity, ako Malá dáma, ktorá rozospievala celé publikum, Burlaci, baranidlové Dole v dole aj skladba Banditi di Praga, ktorá k pódiu lákala už počas zvukovej skúšky. Topfest bez Kabátu vraj nie je Topfest a svojou energickou šou legendárna česká kapela potvrdila, prečo tomu tak je.
Na hlavnom stagei ich potom vystriedala nemecká power metalová skupina Powerwolf, ktorá nasadila sobotnej atmosfére korunu v podobe veľkolepej šou. Na pódiu dominovali ich charakteristické gotické kulisy oblizované plameňovými efektami. Členovia kapely boli klasicky odetí do kňazských kostýmov s mŕtvolným líčením na tvárach. Líder kapely Attila Dorn svojou prekvapivo vľúdnou a žartovnou povahou skvelo ovládal publikum, ktoré sa vždy iným spôsobom podieľalo na vystúpení. Ľudia raz skákali, inokedy tlieskali do rytmu a dopomáhali spievať hity ako Army of the Nigh či Demons Are A Girl’s Best Friend. Typické silné zborové pasáže piesní tak zneli ešte mocnejšie a vokálne intenzívnejšie ako na originálnych nahrávkach. Fúzia “sabatonského” zvuku a vizuálu skupiny Ghost tak ponúkala skvelú príležitosť užiť si živé vystúpenie plné efektov a veľkolepej muziky. Nepochybne šlo o prvý z vrcholov celého Topfestu.
Od sobotného večera až do konca išlo všetko hladko a pocity napovedali, že prvý ročník Topfestu Slovakia sa napokon vydarí. Vďaka orientácií na obmedzený počet hudobných žánrov si festival možno nepriláka taký počet návštevníkov ako iné väčšie festivaly, no dokáže ponúknuť naozaj zaujímavý line-up, presne podľa chuti. Koniec-koncov, ide najmä o hudbu a tou Topfest Slovakia naozaj potešil a nesklamal.
V nedeľu zazneli hudobné skvosty a odohrala sa šou kapely Epica. Veľký hlasový rozsah a mezzosoprán speváčky Simone Simons ovládal väčšinu skladieb. Ide totiž o jednu z elementárnych zložiek zvuku skupiny a často sa pri tom zvyšné elementy a inštrumenty trochu strácajú, lebo ich človek jednoducho zabudne vnímať. Na zážitku to však nijako výrazne neuberá, pretože symfonické operné prejavy potom prudko striedajú tvrdé metalové inštrumentálne pasáže a vo výsledku je to skvelý mix grandiozity a burácania.
Festivalový víkend zavŕšil koncert austrálskej skupiny Parkway Drive. Na prvom Topfeste Slovakia nebola účasť práve najsilnejšia a menší dav vytvoril pri nedeľnom headlinerovi so zvučným menom ešte väčší kontrast. To však neznamená, že prítomní nedostali tú najlepšiu možnú šou. Ak niekomu po celom víkende ešte zostala nejaká energia, práve na tomto koncerte ju spotreboval do poslednej kvapky. Kapela aj publikum sa do sýtosti vyskákali za rachotu heavy metalu a hrdelného chrapľáku speváka Winstona McCalla. Zvukom aj pohybom ide o skvelú štadiónovú šou v pravom slova zmysle. Inými slovami najlepšia voľba na ukončenie rockového sviatku.
Po bohatom hudobnom programe si už len málokto spomenul na nevydarený začiatok a organizátori si teda mohli vydýchnuť. Do budúcna prajeme Topfestu Slovakia menej produkčnej neistoty a viac kreativity pri plánovaní sprievodného programu, vďaka ktorému by vysoká cena vstupeniek mohla vyzerať adekvátnejšie. Čo sa týka kapiel, bolo naozaj čo počúvať a na čo sa pozerať a zostáva veriť, že pri budúcom ročníku organizátori nepoľavia a prinesú nemenej intenzívne príležitosti na poriadny hudobný zážitok. Za pár rokov by mohol byť Topfest Slovakia vhodnou alternatívou pre rozpoltené veľké festivaly všehochuti. Bolo by skvelé, mať tu festival, na ktorý sa bude dať časom spoľahnúť. Topfest k tomu má vykročené, iba sa musí zodpovedne obzerať za vlastnými chybami. Začiatky sú ťažké, no myslím si, že mnohí si radi počkajú na zlepšenia.
Matúš Trišč
