Vladislava Sárkány: Humor je spôsob myslenia a cesta ako sa vyrovnávať s realitou

„Metafora dokonalého včelieho spoločenstva je tak príznačná a krásna, že si sama našla miesto vo filme,“ hovorí pre náš portál režisérka, scenáristka a producentka dokumentárnej komédie To ta monarchia Vladislava Sárkány. Online premiéru filmu si môžete pozrieť na festivale Jeden svet 8. novembra.

Spomínate si ešte, kde ste sa po prvý raz dopočuli o obci Spišský Hrhov a o jej starostovi Vladimírovi Ledeckom? Aký bol Váš prvý impulz, že ste sa rozhodli o tejto dedine nakrútiť dokument?
Na filme som začala pracovať v roku 2015. Zachytila som pozitívne správy z médií už skôr, ale ako téme som sa Spišskému Hrhovu začala venovať až po prosbe o pomoc od kamaráta, ktorý mal urobiť pre dedinu malé promo video. Tak som sa tam zašla pozrieť a povedala si – o tejto dedine natočím film. Presvedčili ma oni sami svojou autentickosťou a samotná komplexnosť spoločenských otázok intenzívne koncentrovaných na jednom mieste a v jednom čase. Z promo videa nakoniec nič nebolo, ale našťastie môj film sa podarilo dokončiť.


O Spišskom Hrhove písali aj zahraničné médiá a dávali ho za príklad harmonického nažívania menšiny s väčšinou – vraj „ideálnej spoločnosti“. Aj Vy ste to tak videli?
Ideál je nedosiahnuteľný, je to len sen, ku ktorému sa snažíme dopracovať, ktorý nás formuje. Ideál spoločného spolunažívania a hodnôt, ktoré si vytýčili v Spišskom Hrhove za svoj cieľ, predstavujú v podstate úplne tradičné vnímanie spokojného života a morálky, o ktorých nám hovoria doma rodičia a učitelia v škole… (aspoň by mali). Čo vidím ja, je že v Hrhove sa o to aj reálne snažia. A v tom si myslím, nám môže príbeh Hrhova slúžiť ako vzor.

Z anotácie snímky sa dozvedáme, že v obci funguje metóda „cukor a bič“. Je to tak?
Za starostovania Vladimíra Ledeckého to tak určite bolo v zmysle, že existoval istý bodový systém platný pre každého, kde sa hodnotila napríklad občianska aktivita, ale aj plnenie občianskych povinností, ako je platenie daní včas atď. Systém odmien a trestov je základná výchovná metóda – predovšetkým motivačná. Má veľa podôb a nuáns, myslím že v Hrhove sa osvedčila. Samozrejme mnohí obyvatelia spochybňujú a kritizujú tento spôsob vedenia obce – čím vlastne akoby hovorili, že dodržiavanie pravidiel nie je pre nás. Obec je totiž zmes rôznorodých ľudských charakterov a svetonázorov, potrebuje isté pravidlá ako každá sociálna skupina. Táto otázka fungovania spoločnosti a kontrolných mechanizmov je jednou z tém, ktoré film nesie. Patrí do diskusie.

Na filme To ta monarchia ste pracovali celých päť rokov. Určite sa Vám za túto dobu podarilo zžiť s prostredím a nepriniesť len pohľad „z rýchlika“, ale to, čo od kvalitných dokumentov divák očakáva, a teda pravdivú a hlbokú sondu do života ľudí, ktorí v dedine žijú. Ako dokument počas týchto piatich rokov vznikal?
Náročné bolo predovšetkým to, že som si zvolila časozberný spôsob spracovania témy, a teda sa museli zladiť možnosti rozpočtu, časové limity štábu s dianím v Hrhove, fakt, že Spišský Hrhov je od Bratislavy ďalej, takže na otočku sa tam skočiť veľmi nedá… Neľahké je takto budovať vzťah s protagonistami a odkrývať to, čo je pod povrchom obrázku z pohľadnice. Aby toho nebolo málo, počas nakrúcania dostal Vladimír Ledecký ponuku vstúpiť do politiky, čo tiež otriaslo nakrúcaním.

Dokonca ste si vybrali unikátny pohľad zobrazenia prostredníctvom včiel, respektíve podtitul dokumentu je „Ľudia sú ako včely – majú med i žihadlo“. Akú metaforu v dokumente zohrávajú včely?
Motív včiel je absolútne prirodzený a vychádza priamo z príbehu dediny. Reálne tam mnohí včelária, dokonca aj na základnej škole sa deti učia starať o svoje včelie úle. Metafora dokonalého včelieho spoločenstva je tak príznačná a krásna, že si sama našla miesto vo filme. Keď som si začala o včelách študovať informácie zostala som ohromená. Včely prežili dinosaurov a myslím, že prežijú aj nás.

Režisérka Vladislava Sárkány počas nakrúcania dokumentu v Spišskom Hrhove

Počas práce na filme ste určite boli v úzkom kontakte aj so zástupcami samosprávy – starostom Ledeckým. Ako sa Vám s ním spolupracovalo? V médiách je označovaný za človeka, ktorý v dedine spravil doslova zázraky… Aj na Vás tak vplýval?
Pamätám si hneď na začiatku stretnutie s Vladimírom Ledeckým, keď som s ním riešila môj zámer točiť o obci film, to ako to funguje a čo je za jej úspechom. Vnímala som jeho autoritu v dedine, ale aj fakt, že má rád veci pod svojou kontrolou, preto som mu hneď priamo povedala, že chcem točiť autorský film o dedine, kde by vystupoval on a ľudia z jeho tímu, zastupiteľstva aj občania – fanúšikovia i kritici. Bude to môj vlastný pohľad, do ktorého nemôže nijako zasahovať, ani ho kontrolovať, ani si to len tak rozmyslieť a brániť v jeho dokončení. Uvidí ho, až keď bude film hotový. Som si vedomá, že toto z jeho pozície a povahy bytia bola veľká žiadosť, ale súhlasil. Ustál aj moment, keď vstupoval do politiky a neistotu jeho okolia, ktoré vnímalo vznik filmu výrazne negatívne. Ja osobne som musela čeliť obvineniam, že mu robím PR a som jeho osobnosťou očarená. Priznávam, bolo to pre mňa celé strašne stresujúce a ubíjajúce. Ale až do konca sme fungovali na princípe dôvery a našej gentlemanskej dohody. Vladimíra Ledeckého si vážim a verím, že vytrvá vo svojom úsilí meniť veci k lepšiemu.

Začiatkom roka 2020, v januári, starosta Spišského Hrhova, Vladimír Ledecký, sa po 21 rokoch vzdal funkcie a nahradila ho do volieb Zuzana Kučerová. Predsa len ste nejaký čas v obci strávili, myslíte si, že to bude mať na komunitu ľudí žijúcu v obci nejaký vplyv?
Príbeh obce začal pred tisícročím, mal temné obdobie za vojen a zažil svetlé časy rozvoja za grófa Vidora Csákyho a tiež za starostovania Vladimíra Ledeckého. Príbeh však pokračuje ďalej a dnes to už nie je celkom tá istá obec, ako tá, do ktorej som pred rokmi vstúpila. Čo sa bude diať ďalej, je len na miestnych ľuďoch. Skupinová dynamika je citlivá na to, čo do nej prinesie každý jeden člen spoločenstva, má svoje vlastné zákonitosti a priebeh. Uvidíme, sama som zvedavá, ako sa Hrhovu bude dariť ďalej.

Čo sa týka spolupráce so samotnými obyvateľmi obce – dokumentarista sa snaží vždy zachytiť na obraz čo najvernejšie a najpravdivejšie situácie, no spravidla sa stáva, že ľudia sa pred kamerou asi nesprávajú tak, akoby sa správali v civilnom živote. Ako sa Vám podarilo dosiahnuť realistickosť obrazov a jednotlivých scén?
Táto otázka patrí k dokumentaristickým výzvam – mať autentického človeka pred kamerou. Problém je, že každý považuje za autentické niečo iné. Ja osobne som schválne nešla klasickým šablónovitým hľadaním a zobrazovaním typov postáv – kontroverzné, zaujímavé svojím odklonom od normálu… Skutočný obraz každodenného života a ľudí okolo nás, hľadanie pravdy ma viedlo k voľbe týchto protagonistov. Veľmi otvorene a jasne som vysvetlila svoj zámer, myslím, že mi porozumeli a dôverovali natoľko, aby som mohla natočiť neštylizovaný film. Veľmi si ich všetkých vážim a za a ich dôveru a úprimnosť som nesmierne vďačná.


Napriek tomu, že otvárate v dokumente aj vážne témy, ide o dokumentárnu komédiu. Plánovali ste vopred nakrútiť komédiu alebo to „život“ a roky nakrúcania v samotnej obci priniesli?
Práve tento prirodzený zmysel pre humor a absurdnosť boli tým, čo ma presvedčilo a nadchlo, aby som o dedine natočila film. Humor je totiž spôsob myslenia, cesta ako sa vyrovnávať s realitou, dovolím si povedať je aj akousi filozofiou života. Je úžasné, že mám vo filme prirodzený humor vyplývajúci zo situácie a charakterov.

Váš film bude mať premiéru na festivale Jeden svet. Čo by ste odkázali divákom – akým pohľadom by sa mali na Váš film To ta monarchia dívať?
Určite je to iný typ filmu – dramatický dej a veľké konflikty nemožno v príbehu očakávať. Mnohé veci nie sú pomenované priamo, sú kdesi pod povrchom, sú však evidentným zachytením reality tak, ako je. To, čo film otvára je predovšetkým problém v nás, rezonuje s latentným rasizmom, egoizmom, konformnosťou, ale tiež dáva priestor pre vlastné myšlienky a konfrontovanie svojho postoja… uvažovanie o našom vlastnom mieste v príbehu našej krajiny možno. Prajem si, aby v ľuďoch zostal nejaký pocit, niečo… čo prerastie do diskusie, do novej myšlienky, alebo nebodaj konkrétneho činu a rozhodnutia.

Súčasťou projekcie bude aj špeciálna diskusia Obec s láskou: diskusia zo Spišského Hrhova, ktorá bude streamovaná online. Aké témy na nej zaznejú?
Veľmi sa teším, že sa podarilo organizátorom Jedného sveta zrealizovať aj diskusiu k filmu. Moderovať ju bude Martin Vavrinčík, z protagonistov sa objaví Michal Smetanka a zúčastní sa jej aj Lenka Zápotocká – koordinátorka a metodička komunitných centier Človeka v ohrození. Bude sa teda hovoriť o komunitnom fungovaní, o práci s Rómami, o Hrhove – konkrétnejšie o jeho úspechoch i neúspechoch… Určite najpodnetnejší bude priestor pre otázky a reakcie divákov, najmä tých hrhovských.

Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Zdroj foto: archív Vladislavy Sárkány, Jeden svet


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno