Ak hľadáte v divadle kúzlo a milujete pirátsko-romantické príbehy, tak potom Korzár, ktorý Balet SND uvedie 30. januára 2020, je určený presne pre vás.
Balet Adolpha Charlesa Adama Korzár je jedným z majstrovských diel romantického baletu. Už takmer 200 rokov je pre milovníkov tanečného umenia doslova magnetom. Je súčasťou zlatého fondu repertoáru divadiel na celom svete. Inscenácia v SND je výnimočná: spája odkaz legendárnych tvorcov a odvahu vytvoriť strhujúce baletné dielo pre dnešného diváka. Balet, ktorý nesie výrazný odtlačok estetiky romantizmu, inscenoval významný ruský choreograf a režisér Vasilij Medvedev.
Jeho Korzár je spojením rešpektu pred odkazom jeho legendárnych tvorcov a odvahy vytvoriť veľkolepé, dramatické a strhujúce baletné dielo. V jednom z romantických baletných skvostov môže divák zažiť atmosféru veľkého baletu a zároveň tanečný a vizuálny kolorit Orientu. „Spája v sebe imperátorskú rozkoš, dynamický príbeh i veľkolepé a rôznorodé tance. Ide o neuveriteľnú koncentráciu choreografických šperkov v jednom predstavení (nič také v iných Petipových baletoch nenájdete). A vďaka tomu tento skvost ani po rokoch nezmizol z divadiel,“ vyjadril sa pre portál zazivasen.sk Vasilij Medvedev.
V súčasnosti, rovnako ako takmer pred dvesto rokmi, ľudia vyhľadávajú romantické diela. Balety z éry romantizmu nie sú len únikom z reality a sentimentálnou túžbou oživiť krásu starých baletných skvostov. Sú zároveň skúškou technickej vyspelosti každého baletného súboru, zrkadlom virtuozity sólistov, šperkom baletnej exhibície. V neposlednom rade možnosťou, ako uchovať svetové baletné dedičstvo pre budúcnosť. Korzár mal premiéru v roku 1856 v Parížskej opere. Autor libreta, známy baletný libretista 19. storočia Jules-Henri Vernoy de Saint – Georges, a choreograf Joseph Mazilier vytvorili podľa rovnomennej Byronovej básne z roku 1814 farebný obraz zo života korzárov.
V Petrohrade, dva roky po parížskej premiére, inscenoval Jules Perrot tento balet s pridanou hudbou Cesare Pugniho, v postavách Medory a Konráda s Katherine Friedbergerovou a Mariusom Petipom. Petipa uviedol Korzára v Petrohrade v roku 1863, významnou bola inscenácia z roku 1868, kde pridal hudbu Cesare Pugniho a Léa Delibesa (Oživený sad).
Dielo inscenoval štyrikrát, legendárnou sa stala verzia z roku 1899 (Mariinské divadlo, Petrohrad) s hudbou Riccarda Driga (pas de deux). Vo svojej konečnej verzii sa celkom odklonil od pôvodnej parížskej inscenácie, kde dominovala pompéznosť a divadelnosť a dal dielu atribúty klasickej ruskej školy, v ktorých duchu sa inscenuje dodnes. Na americkom kontinente Korzára predstavil petrohradský Kirovov balet v roku 1989 – v Metropolitnej opere v New Yorku, v úlohe Medory s Altynai Asylmuratovou. Bostonský balet bol prvým súborom, ktorý v roku 1997 inscenoval Korzára, o rok neskôr ho uviedli v American Ballet Theatre. V balete Korzár sa počas jeho ruského obdobia preslávili mnohé osobnosti. V úlohe Medory sa predstavili baleríny: Tamara Karsavina, Olga Preobraženskaja, Olga Specivceva, v postave Konráda Pavol Gerdt, Lev Ivanov a mnohí ďalší.
V Pas de deux z Korzára, ktoré je dodnes najhrávanejším pas de deux na baletných súťažiach a galavečeroch, tancovali tie najväčšie baletné hviezdy, akými sú: Anna Pavlova a Michail Mordkin, Margot Fonteynová a Rudolf Nurejev, Michail Baryšnikov a mnohí ďalší.
V Balete SND sa Korzár hral po prvý raz v sezóne 2004/2005 – v choreografii Rafaela Avnikjana a Bachrama Juldaševa s použitím fragmentov Mariusa Petipu. Príbeh o láske medzi Konrádom a Medorou, o únosoch krásnych žien, o živote korzárov v exotickom prostredí gréckeho ostrova, kde nechýba nespútaná vášeň, dramatické situácie, nebezpečenstvo a láska, dáva obrovský priestor na tancovanie – aj z tohto dôvodu je výzvou pre mnohých choreografov.
Dopĺňa choreograf Medvedev: „V Bratislave uvádzam Korzára podľa pôvodnej partitúry Adolpha Charlesa Adama, ktorú divadlo získalo z archívu Parížskej opery. Je to skutočne pravý veľkolepý imperátorský balet, kde je často na scéne v jednom čísle celý baletný súbor a popritom si primabalerína môže takmer nepretržite uplatňovať svoje právo na prvenstvo. Snažil som sa zachovať tieto klenoty predkov. Mojím najväčším snom bol návrat historického finále Oživeného sadu. Na javisku sa objaví veľká váza, podopieraná atlantmi. Vo váze sa nachádza Medora so zlatým rohom, z ktorého sa po scéne sypú kvety. V Petipovom balete stála táto váza celý majetok, suma dosahovala rozpočet na menší balet! V mojej verzii tohto baletu je postava kupca Lankedema stvárnená tanečne, oproti pôvodnej chodiacej role. Je to výrazná postava – z pohľadu hereckého stvárnenia a rovnako aj z pohľadu nárokov na brilantnú techniku tanca. Tanec odalisiek som presunul do prvého dejstva ako spestrenie scény bazára na Ďalekom východe. Aj obaja hlavní hrdinovia – Medora a Konrád – si v mojej verzii viac zatancujú. Pre plnohodnotné zapojenie mužskej časti súboru som pridal viac tancov aj pirátom. V druhom dejstve som vytvoril detské tance a tanec v jaskyni, rovnako ako tanec nevoľníc. Doplnil som tiež tance v scéne Oživeného sadu.“
V príbehu z dobrodružného života korzárov nechýba vášeň, dramatické situácie, nebezpečenstvo a láska. Petipa toto svoje dielo zdokonaľoval počas celého svojho života. Realistické dekorácie a kostýmy podľa historických návrhov umožňujú čo najviac precítiť kolorit a náladu Orientu. V divadle vás čaká doslova pastva pre oči: na 300 kostýmov a doplnkov bolo treba viac ako 3 800 metrov 433 druhov látok. Autor scény a kostýmov Pavol Juráš navrhol päť scén: orientálny bazár, jaskyňu pirátov, palác pašu, oživený sad a scénu na mori. Tvorcovia sa totiž snažili preniesť do divadla archaickosť predstavenia, no zároveň sa snažili pre divákov pripraviť dynamickú a sviežu inscenáciu.
Ak sa vám páčil film Piráti z Karibiku, tak potom tento dobrodružný príbeh popretkávaný orientálnymi motívmi, milostnou zápletkou, ale aj nebezpečenstvom a dramatickými okamihmi, je určený práve pre vás.
Inscenačný tím
Hudba Adolphe Charles Adam
Libreto Jules-Henri Vernoy de Saint-Georges Joseph Mazilier Marius Petipa
Choreografia a réžia Vasilij Medvedev
Asistent choreografie Stanislav Fečo
Scéna a kostýmy Pavol Juráš
Masky Juraj Steiner
Hudobné naštudovanie a dirigent Alexander Anissimov
Dirigent Dušan Štefánek Alexander Anissimov
Obsadenie
Medora Romina Kolodziej Silvia Najdená Maria Mishina (ako hosť)
Gulnara Maria Rudenko Erina Akatsuka Alexandra Shalimova
Konrád Artemyj Pyzhov Andrej Szabo
Lankedem Yuki Kaminaka Igor Leushin
Ali Artemyj Pyzhov Yuki Kaminaka Dansaran Vandanov Igor Leushin
Paša František Šulek Vladimír Kotrbanec (ako hosť)
Birbanto Adrian Ducin Jonatan Lujan
Priateľka Birbanta Katarína Kaanová Viola Mariner
Odalisky Erina Akatsuka Sumire Shojima Chelsea Andrejic Viola Mariner Tatum Shoptaugh Maria Rudenko Sakura Shojima Alexandra Shalimova
Piráti Michael Abzalov Aliaksei Kavaleuski Damián Šimko Juraj Žilinčár Mergim Veselaj Francisco Garcia Raphael Schuster Martin Kreml Andrej Cagáň Dansaran Vandanov Glen Lambrecht
Priateľky pirátov Viktória Šimončíková Viktória Gyepes – Árvová Sarah Millner Reona Sato Barbora Cagáňová Ilinca Ducin Ana-Sanziana Beschia Natália Planková Lujza Hrubá Valéria Frištik Zsóka Tallósiová
Forbant – sólo dámy Viktória Šimončíková Sarah Millner Reona Sato
Forbant – sólo páni Adrian Ducin Peter Dedinský (ako hosť) Dansaran Vandanov Andrej Cagáň
Zajatkyne Sumire Shojima Sakura Shojima Tatum Shoptaugh Alexandra Shalimova Isa Ichikawa Helene Ziener Barbora Cagáňová Ana-Sanziana Beschia Sarah Millner Reona Sato Valéria Frištik Adriana Odlerová Zsóka Tallósiová Katsiaryna Kavaleuskaya Klaudia Görözdös Anna Vágnerová
Záhrada – sólo dámy Chelsea Andrejic Erina Akatsuka Alexandra Shalimova Reona Sato Tatum Shoptaugh Isa Ichikawa Viola Mariner Maria Rudenko Silvia Najdená
Záhrada – zbor Viktória Šimončíková Viktória Gyepes – Árvová Sarah Millner Barbora Cagáňová Ana-Sanziana Beschia Tatum Shoptaugh Katarína Kaanová Natália Planková Ilinca Ducin Isa Ichikawa Sakura Shojima Helene Ziener Maria Rudenko Sumire Shojima Lujza Hrubá Valéria Frištik Adriana Odlerová Zsóka Tallósiová Viola Mariner Arina Varenceva
Zdroj: Balet SND – správa bola doplnená redakciou mojakultura.sk
Zdroj foto: Balet SND – Juraj Žilinčár
