NEVESTA HÔĽ

REALIZAČNÝ TÍM:

Adaptácia a réžia: Roman Polák
Dramaturgia: Daniel Majling
Scéna: Pavel Borák
Kostýmy: Peter Čanecký
Hudba: Andrej Kalinka

OBSADENIE:

Zuna: Petra Vajdová
Tavo: Jozef Vajda
Weinhold: Alexander Bárta
Neznámy: Milan Ondrík
Mlynár: Dušan Jamrich
Mlynárka: Gabriela Dzuríková
Matka Libora: Anna Javorková
Knieža Ivan: Ľubomír Paulovič
Knieža Vasilij: Ján Gallovič
Knieža Boris: Ľubomír Bukový (ako hosť)
Knieža Igor: Erik Peťovský (ako hosť)
Bača: František Kovár
Bačova žena: Božidara Turzonovová
Sestra bačovej ženy: Zuzana Kocúriková
Radca: Štefan Bučko
Hlásnik: Vladimír Obšil
Žandár 1: Dušan Tarageľ
Žandár 2: Ivan Vojtek
Krivý: Adam Jančina (ako hosť)
Svalnatý: Martin Kochan (ako hosť)
Vysoký: Tomáš Stopa (ako hosť)
Pekný: Martin Varínsky (ako hosť)
Dievčatá: Barbora Palčíková (ako hosť), Monika Potokárová, Anna Jakab-Rakovská (ako hosť), Danka Svetlíková (poslucháč VŠMU), Dominika Žiaranová (ako hosť)
Dedinčania: Mária Faltusová (ako hosť), Svetozár Hanes (ako hosť), Beáta Hrčková (ako hosť), Ivan Nagy (ako hosť), Helena Neradovičová (ako hosť), Martin Noga

REALIZÁCIA ZÁZNAMU:

Réžia: Mária Rumanová
Kamera: Mária Rumanová, Radka Šišuláková, Michal Fulier, Jaroslav Mackov
Strih: Maté Csuport
Zvuk: Patrik Pačes
Zvuková postprodukcia: Patrik Pačes
Intercom: Anna Rumanová, Maté Csuport
Produkcia: Anna Rumanová
Pre Činohru SND vyrobila © filmsomnia v roku 2015

INFORMÁCIE K VYSIELANIU:

Radi by sme divákov upozornili, že v určitých expresívnych scénach je zámerne rozostretý obraz.

Záznam nevznikal s cieľom verejného šírenia, a preto záznam zvuku nebol vyhotovený kontaktným snímaním ako pri iných live streamoch Slovenského národného divadla. Týmto sa ospravedlňujeme za mierne zníženú kvalitu zvuku.

Prihlásiť sa na sledovanie záznamu predstavenia môžete v čase jeho trvania (20:00 – 23:10), pričom ho budete môcť sledovať od začiatku do konca.

OBSAH:

Režisér Roman Polák sa v sezóne slovenských a slovanských tém vracia k svojej obľúbenej literatúre, románu Františka Švantnera Nevesta hôľ, novou dramatizáciou (prvú inscenoval v roku 1986 v DSNP Martin), odvtedy, pochopiteľne, poučený takmer tridsaťročnou divadelnou skúsenosťou vrátane inscenovania veľkej románovej klasiky v Činohre SND. Nie div, Švantnerov román sa zaraďuje k vrcholným dielam slovenského naturizmu, literárneho smeru, v ktorom sa slovenská literatúra dostala miestami na európske výšiny. Takýchto výkonov v histórii našej literatúry veľa nemáme.

Epický svet Švantnerovho románu je založený na protiklade prírodného a božského, prirodzenosti a etiky, na protiklade pudového a sociálneho či kultúrneho. Všetky tieto protiklady môžeme súhrnne pomenovať ako protiklad pohanského a christianizovaného a práve tento konflikt vytvára predpoklad na románovú, ale aj javiskovú mýtizáciu témy. Švantnerov svet je predovšetkým mužský, hlavnými postavami sú totiž hájnik Libor, uhliar Tavo a krčmár Weinhold, ale v Neveste hôľ je Švantnerov mýtus spojený s témou ženy a lásky, ktorú reprezentuje záhadná a divoká Zuna. Libor sníva o Zune, miluje však skôr svoju predstavu o nej ako ju samotnú, záhadnú, živočíšnu, nevypočítateľnú ženu, ktorá zmyselne priťahuje aj jeho sokov Tava a Weinholda, a tak sama skôr chaos a živelnosť vyvoláva, ako by svet, najmä ten mužský, okolo seba harmonizovala.

Postava Zuny ako archetyp živočíšnej ženy nemá v slovenskej literatúre obdobu. V románe je to takmer bájna postava, lebo mýtus o nej tvorí dedina, krčmár, Tavo, ba v závere novely ju mýtizuje samotný Libor, ktorý si mýtom o Zune ako o neveste hôľ iracionálne vysvetľuje nenaplnenie svojej t