„Milujem francúzsku, ruskú hudbu a argentínske tango, takže pracovať, interpretovať a aranžovať takéto diela je skvelá práca a vždy objavujem niečo nové, čo ma vie inšpirovať a posunúť umelecky,“ hovorí pre náš portál akordeonista Tomáš Valiček.
Počas „koronakrízy“ ste nahrali mnoho video produkcií. Aké to boli?
Vzhľadom na situáciu, ktorá bola, som tvoril hudbu a nahrávky interpretovaním sólových skladieb, ale zahrnul som do videoprodukcií aj rôznych iných hudobníkov z domova, ale aj zo zahraničia. Vďaka tomu vznikli aj nové spolupráce, ale hlavne krásna hudba. Sólovo som nahral a upravil diela ako T.Murena – Indifference, Il Volo – Musica che resta či ľudovú pieseň Na Orave dobre. V komornom zoskupení som nahral skladby ako Y.Tiersen – La Noyée, J.S.Bach – Badinerie či dielo L.McKennitt – Tango to Evora.
Ako vznikali videá?
Videá vznikali pomerne rýchlo, keďže som mal viac času pracovať s danými skladbami. Jednotlivé skladby som si najprv vypočul a následne som si ich nechal uležať v hlave a riešil som, ako by sa dali inak spracovať prípadne vylepšiť pridaním akordeónu a mojím hudobným cítením. Pri niektorých skladbách som urobil krátky rozpis, ako by som si to predstavoval a pri niektorých to bolo skôr o danom momente a improvizácií.
Ste žánrovo rôznorodý hudobník – niektoré skladby, ktoré si vyberáte, sú blízko popovému žánru, iné opernému, ďalšie sú alternatívnejšie. Aký je Váš kľúč? Čo je prvoradé, aby Vás skladba, ktorú si pre akordeón vyberiete, oslovila?
Skladba sa mi jednoducho musí páčiť a vnútorne musím cítiť že je to dielo, ktoré viem obohatiť mojou umeleckou hrou. Pre mňa je dôležité tiež, aby moja interpretácia danej skladby zachytila jej význam, hodnotu a je jedno či je to dielo klasickej, filmovej, súčasnej alebo popovej hudby. Je však rozdiel ak dielo upravujem, alebo ho interpretujem presne podľa notového zápisu.
Samozrejme, musíte si pripraviť aranžmán, to je asi prvý krok po výbere skladby. Pripravujete si ich Vy? Počítate aj s ďalšími nástrojmi alebo už vopred máte premyslené, že bude to lepšie pre sólo akordeón?
Aranžmány skladieb si pripravujem sám. Pri niektorých skladbách už dopredu viem, aké obsadenie nástrojov chcem v danej skladbe a pri iných sa rozhodnem počas procesu úpravy skladby či to odohrám sólovo alebo to spojím s inými nástrojmi. Niekedy sa však stane, že už počas samotného nahrávania niektoré veci ešte zmením, prípadne doplním.
Naposledy, keď sme robili rozhovor, povedali ste, že akordeón je malý orchester, takže piesne, ktoré znejú v cover verziách, dobre vyniknú aj sólo. Tam už je potrebná aj brilantná technika, ktorou disponujete. Využili ste čas počas „korony“ aj na zdokonaľovanie a zároveň aj na takéto sólo projekty?
Samozrejme, že aj počas „korony“ som pracoval na sebe a zdokonaľovaní môjho umeleckého rastu. Bol to pre mňa vhodný čas venovať sa lepšie technike, hudobnému prejavu a nasávať nové hudobné poznatky aj prostredníctvom počúvania hudby. Vďaka tomu som si pripravil ďalšie projekty, ktoré rozbieham či už sólovo, alebo v zoskupení.
Medzi videami, ktoré ste vydali, nás zaujala skladba Tango to Evora, ktorú ste nahrali so speváčkou Lenkou Brodecovou, huslistom Adriánom Malovaníkom, gitaristom Michalom Jankuliakom, bubeníkom Michalom Puchelom a kontrabasistom Jozefom Smutným. Treba povedať, že práve takéto spracovanie – nielen čo sa týka aranžmánu, ale aj hudobných výkonov, vysoko hodnotíme. V prvom rade, ako vznikol nápad tohto nástrojového obsadenia?
Filmovú skladbu L.McKennitt – Tango to Evora, ktorá je veľmi známa z filmu Pán a Pani Smithovci som počul už dávnejšie. Oslovila ma krásna a jednoduchá melódia s pôvabným ženským hlasom, ktorý dopĺňa toto dielo. Už pri počúvaní tejto skladby som si v hlave predstavoval zvuk a farbu akordeónu, ktorý by mohol toto dielo doplniť. Obsadenie nástrojov som chcel práve také, ako je v originálnej verzii. Chcel som zanechať autenticitu nahrávky, avšak obohatiť ju mojou úpravou, čo sa mi z hodnotenia ľudí a odozvy podarilo, čomu sa veľmi teším.
Môžete nám predstaviť spomínaných hudobníkov? Spolupracovali ste už s nimi?
Hudobníci, s ktorými som pracoval na tomto diele L.McKennitt – Tango to Evora, sú moji blízki priatelia, s ktorými sa poznám už dlhšie. Lenka Brodecová, Adrián Malovaník, Michal Puchel a Michal Jankuliak sú hudobníci z Oravy, odkiaľ pochádzam aj ja. Jozef Smutný je z Banskej Bystrice, s ktorým som mal možnosť hrať a spolupracovať. Všetci títo hudobníci sú veľmi muzikálni a otvorení rôznym projektom a som rád, že práve vďaka nim ma skladba Tango to Evora hlbší význam a pridanú hodnotu. V prvom rade sú to skvelí ľudia, takže spolupráca s nimi bola veľmi príjemná a pohodová.
Je to typické „karanténne“ video, takže všetci muzikanti nahrávali doma, následne ste video zostrihali. Považujete to svojím spôsobom aj za istý prínos tejto doby, kedy umelci nemohli síce vystupovať pred publikom, ale aspoň takto o sebe dali vedieť, v online priestore?
Myslím si, že práve vďaka týmto videám, ktoré umelci robili, sme ostali v spojení s publikom, aj keď na diaľku. Odozva ľudí bola a je veľmi dobrá a tešili sa rôznym novým hudobným novinkám, či už prostredníctvom videí, alebo online koncertom.
Tango, ktoré ste prerobili, má zvláštnu, clivú atmosféru, spomalili ste tempo, nechali ste jednotlivé nástroje vyniknúť, vrstvili ste až postupne, takže je to viac-menej balada. Nebyť toho typického rytmu, ani nevieme, že je to tango. Prečo ste sa rozhodli spracovať ho v takejto forme?
Úprava tejto skladby bola pre mňa od začiatku jasná a mal som predstavu, ako chcem aby znela. Vychádzal som z originálnej nahrávky a jej obsadenia nástrojov. Úpravou a doplnením akordeónu som chcel obohatiť túto skladbu a pridať jej niečo nové. Celkový dojem a výstavba skladby po vypočutí sa mi spoločne s muzikantmi, s ktorými som túto skladbu nahrával páčila a rozhodli sme sa ju prezentovať takto. Chceli sme zachovať základ skladby, ale dôležité bolo pre nás dať jej niečo nové v našom podaní, hudobnom cítení a interpretácii.
Nahrali ste aj známu skladbu Somewhere Over The Rainbow, ktorú ste aranžovali a nahrali netradičnom hudobnom nástroji kalimba. Ako ste sa k nemu dostali a prečo táto voľba?
K nástroju kalimba som sa dostal prostredníctvom mestských trhov, kde som už asi pred rokom zahliadol tento netradičný nástroj a začal som sa oň zaujímať. Jeho špecifický zvuk a spôsob, ako sa naň hrá, ma zaujal, a tak som vyhľadal výrobcu týchto ručne vyrábaných nástrojov. Na Slovensku je jeden skvelý výrobca BolfKalimbas, Marek Bolf, ktorý mi na zákazku a na mieru vyrobil 21 tónovú chromatickú kalimbu, ladenú na 443Hz. Je to jediný druh kalimby, ktorý je špeciálny tým, že je chromatický. Prvú skladbu, ktorú som aranžoval a nahral na tomto nástroji je známa skladba Somewhere Over The Rainbow. Okrem toho môžu poslucháči čoskoro počuť ďalšiu svetovú skladbu z filmu Forrest Gump, ktorú som nahral a aranžoval pre sólovú kalimbu.
Ako sme už spomínali, žánrovo Vás nemožno zaradiť – od populárnych melódií až po avantgardu si vyberáte rôzny repertoár. Zaujala nás aj skladba od avantgardistu Yanna Tiersena La Noyee, ktorú sme mohli počuť vo filme Amélia z Montmartru. Tiež ste sa ju rozhodli nahrať, no opäť získala iný nádych, trošku ste spomalili, nahrali ste ju ešte koncom mája – v „ťažko“ rúškovej dobe. Aký je príbeh „Amélie“ vo Vašom vydaní?
Dielo Amélia z Montmartru, vzniklo so zoskupením CINEMAGIC. Skladba tohto žánru je veľmi zaujímavá a cítiť z nej typický francúzsky nádych. Aj keď je to sólová skladba pre akordeón, rozhodli sme sa ju obohatiť pridaním sláčikového kvarteta, čo dáva skladbe iný rozmer a vážnosť. Naša interpretácia vychádza z prirodzeného cítenia hudby a preto boli miesta, kde sme tempo mierne zmenili, avšak sme nenarušili plynulý priebeh skladby. Ja osobne milujem francúzsku, ruskú hudbu a argentínske tango, takže pracovať, interpretovať a aranžovať takéto diela je skvelá práca a vždy objavujem niečo nové, čo ma vie inšpirovať a posunúť umelecky vpred.
Keď takto kombinujete žánre, rozmýšľali ste niekedy nad tým, aké publikum chcete osloviť? Alebo sa skôr riadite intuíciou a hráte to, čo osloví Vás?
Chcem, aby sa moja hudba páčila všetkým a každej vekovej skupine. Rád kombinujem rôzne žánre, skúšam niečo nové a učím sa novým veciam. Skladby hrám a upravujem, čo sa mi hlavne páči, pretože vtedy dám do toho všetko a pri interpretovaní sa cítim slobodne a tým môžem dať ľudom plnohodnotný hudobný zážitok a emóciu.
Zuzana Vachová
Zdroj foto: Archív Tomáš Valiček