Koniec mája patril v Divadle Malá scéna STU poslednej výstave tejto sezóny celkom symbolicky s ľahkou témou laškovania a jarných lások, malých zvieracích aj ľudských živočíšností v takmer satirickej polohe. Významný slovenský výtvarník, ktorého verejnosť pozná predovšetkým ako sochára sa predstavil diametrálne odlišnou tvorbou, ktorou evidentne prekvapil aj svoje najbližšie okolie.
Doc. Rastislav Trizma akad. soch. sa narodil 2.6. 1959 v Bratislave. V rokoch 1974 – 78 navštevoval Strednú školu umeleckého priemyslu , odbor Rezba u prof. Ludwika Korkoša. V rokoch 1978-84 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri monumentálneho sochárstva u prof. Jána Kulicha. Od roku 1992 až do súčasnosti pedagogicky pôsobí na VŠVU na Katedre sochy, kde vyučuje Figurálne modelovanie a sochársku techniku, kov. V roku 2005 sa zúčastnil štúdijného pobytu v Cité des Art v Paríži. V rozpätí rokov 1986 až 2003 získal tvorivé štipendium Ľudovíta Fullu, Fondu výtvarných umení a granty štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Zúčastnil sa zároveň súťaže Fontána (architektonické riešenie námestia v Liptovskom Mikuláši , 2002) a Olympiáda – Atény v Bratislave (2004). Od roku 1987 absolvoval samostatné výstavy na Slovensku, v ČR a Nemecku, ako aj kolektívne v bývalom Československu, Nemecku, Poľsku, Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Veľkej Británii, Monaku, Švajčiarsku a Indii. Umelec sa zúčastňoval aj domácich a medzinárodných sympózií od roku 1992 na Slovensku a v Českej republike.
Rasťo Trizma sa ako všestranný výtvarník venuje sochárstvu, maľbe, grafike, šperku aj interiérovému dizajnu. Pracuje s prírodnými materiálmi, najmä drevom, ktoré rád aj koloruje a odlieva do bronzu. Ako sochár je známy najmä svojimi bronzovými a drevenými plastikami, ale v jeho tvorbe sa objavili aj sklené objekty v kombinácii s kovom. Jeho diela majú nápaditý hravo ironizujúci charakter. Je autorom mnohých exteriérových aj interiérových realizácií, cien, návrhov plagátov a CD prebalov. Na toto všetko však môžeme v tejto chvíli zabudnúť. V Divadle Malá scéna STU vystavuje niečo celkom iné – kolekciu kolorovaných kresieb pod názvom „Telefónny nápadník“.
Rasťo Trizma je váženým profesorom na vysokej škole, má svoj vek, ktorý si nepripúšťa, 
občasne behá a spontánne sa prispôsobil súčasným technológiám, ktoré rád využíva. Jeho najnovšia tvorba kresieb vznikla z nudy. Na jednej strane objavil v mobile zábavnú aplikáciu, ktorá umožňuje rýchlo kresliť, na strane druhej sa rozhodol využiť čas pri rôznych typoch čakaní – na lekára, na prednášku, na ženu…Názov výstavy „Telefónny nápadník“ síce evokuje akéhosi obťažovača/stalkera žien cez telefón, prípadne plachého romantika na druhom konci drátu, ale vskutku vznikol z veľmi logického východiska – z nápadov, ktoré autor realizuje v telefóne. Jeho ostatná dvojročná tvorba , ktorej jednotlivé dielka vznikajú v trvaní troch minút na vyplnenie akýchsi časových prestojov má byť malým kulantne skrytým holdom súčasným mobilným technológiám a zároveň je spontánnou reakciou na život, jeho vonkajšej reflexie. Sú to osobné, aj neosobné momenty, zväčša vtipné a karikované figúrky a situácie, akési komorné komentovanie bežnej každodennej existencie kreované na displei a skryté v pamäti telefónu. V konečnom dôsledku vzniká akýsi kolorovaný digitálny skicár, ktorý má autor ambíciu postupne tematicky rozvíjať a premietať ho aj do iných rovín, druhov výtvarného prejavu – do maľby, grafiky, prípadne sochy.
V mobile kreuje malé dielko, na ktorom je interesantná jeho univerzálnosť. Tieto drobné „flashové“ kresby (vskutku rýchle, pohodlné a efektívne) majú svoju kresebnú linku, plošnosť a farebnosť, ktorú pre účely expozície zväčšil na plochu obrazu, lebo ňúrať sa v telefóne pána profesora nie je ani pohodlné a už vôbec nie slušné. Telefónny nápadník vzniká spontánne a bez konceptu, jednotlivé výjavy na seba nenadväzujú, formálne sa líšia. V tom je absolútna sloboda kresieb a kúzlo danej tvorivej chvíle. Autor sa ako malý chlapec hrá s telefónom , ale nehrá sa na veľké umenie. Vníma komorné dielka ako skicu, ktorá má potenciál ďalšieho rozvoja. Hoci témy sa profilujú v istom okamihu, v momentálnom závane kreativity v nudnom čase, ich spektrum sa koncentruje pomerne monotematicky na rôzne formy živočíšnosti. Dominantou sú ženské a mužské akty vo svojej jednotlivej solitérnosti, ale sú tu aj dvojice a skupinové akty (pracovne som si ich nazvala „grupáčiky“) v rôznych (zväčša humorných) situáciach. Abstraktné prostredie definujú len drobné „rekvizity“ – raz sú to akrobatickí cirkusanti, inokedy zaľúbené dvojice pod nočnou oblohou, alebo slniace sa dámy na pláži, akési „plážovnice“ – občasne vybavené atribútmi (metlou, rukavičkami, vtákom-operencom, rybou, hadom). V každej situácii sú však všetky postavičky nahé, čo nás evidentne orientuje v predstave o tom, na čo autor v nudných chvíľach čakania myslí. Treba konštatovať, že k dámam vo svojich kresbách je mimoriadne štedrý, aj keď sú staršieho dáta, obdarúva ich prevažne bujnými vnadmi, kontrastne k tomu k pánom býva až nekompromisne kritický v zobrazovaní ich mužského zadefinovania. Nedisponujú tak celkom „dievčenským snom“.
Popri kolekcii týchto malých naháčov sa necháva strhnúť zomorfnými prvkami a motívmi – zobrazuje farebné infantilné zvieratká, ktoré sa zákonite za niečím naháňajú – za korisťou, vlastným chvostom, alebo snom. A tak sa objaví fialová mačka, červený krokodíl, alebo bodkovaný Pegas. Zvieratká okrem svojich dravých dynamických výrazov nesú znaky dekoratívnosti, ale aj symbolické významy ľudsko-zvieracích pováh fragmentálne evokujúcich bájky s mravným ponaučením. Tretím okruhom jeho výtvarných telefónnych snažení sú tzv. „morbidáčiky“, kde svojim postavičkám odrezáva hlavy, pára bruchá a necháva naturalisticky striekať krv. Ale aj tieto extrémne „sadomasovky“ majú svoj provokatívny humor a chcú byť zámerným lakmusovým papierikom, čo všetko percipient zvládne a zároveň skrytou kritikou brutality súčasného sveta.
Doc. Rastislav Trizma akad. soch., alebo skrátka fešácky Rasťo, oslavuje v týchto dňoch okrúhle životné jubileum a svojou výstavou v Divadle Malá scéna STU vysiela prirodzene a veselo sympatický signál o tom, ako netreba brať seba ani život vážne. Je to vysokoškolský pedagóg – mali by sme mu veriť. Výstavu si môžu návštevníci pozrieť do konca júna a je predajná.
Barbara Brathová
