„Kdekoľvek ideme, do Čiech alebo na východné Slovensko či do Poľska, niekedy máme dve-tri predstavenia za deň, pretože je taká žiadza po tom. Nemáme veľmi dlhé tituly, ale robíme aj niečo výnimočné: po predstaveniach ostávame s divákmi a rozprávame sa s nimi,“ hovorí pre náš portál herec Štefan Bučko, člen tvorivého tímu Teatro Colorato, ktorý počas slávnostného otvorenia recitoval Hviezdoslava.

Divadlo Teatro Colorato má po 13-tich rokoch domovskú scénu! Novovzniknuté divadlo na Františkánskom námestí slávnostne pokrstil herec Marek Majeský a prišli ho podporiť aj ďalšie osobnosti. Teatro Colorato má na konte stovky predstavení po celom Slovensku i v zahraničí a získalo mnohé ocenenia. Teraz sa už teší na milovníkov divadla vo vlastnom priestore, v ktorom plánuje hrať aj počas celého leta!

Jana Hubinská, Štefan Bučko, Peter Kočiš, Boris Hanečka, Adriena Bartošová, Jana Valocká a ďalší milovníci divadla sa zišli na slávnostnom otvorení bratislavského Teatro Colorato.  Hostia si v novom krásnom priestore pozreli krátke vtipné video o priebehu rekonštrukcie, ktorá trvala takmer rok.


„Divadlo sme začali rekonštruovať počas pandémie. V júli 2020 sme sa pustili do práce a v decembri už bolo divadlo pripravené na prevádzku. Kvôli opatreniam sme museli čakať na otvorenie až dodnes. Máme veľkú radosť, lebo doteraz nás divák musel hľadať. Raz sme hrali tam, inokedy tam. Teraz budú diváci vedieť – tu sídli takéto divadlo s takouto poetikou. Divácka základňa sa nám tak môže ešte viac rozšíriť. V zájazdovaní však mienime naďalej pokračovať,“ prezradil režisér a riaditeľ Teatro Colorato Peter Weinciller.

Na otvorení zazneli hudobno-scénické ukážky z operety Gróf z Luxemburgu, monológ z hry P. O. Hviezdoslava Časy, časy, mrcha časy a tri ukážky z rodinnej hudobno-divadelnej šou Bejby Bajbl Band. Krstný otec, divadelný, filmový, televízny, dabingový herec Marek Majeský, podpísal poslednú tehlu stavby, ktorú členovia divadla vložili do múru. Následne Marek spolu s Janou Hubinskou, Štefanom Bučkom a Mons. Jozefom Haľkom slávnostne prestrihli pásku.

Na Slovensku je stále málo divadelných priestorov a naše hlavné mesto by si ich zaslúžilo. Preto som veľmi rád, že som mohol toto divadlo voviesť do života. Želám mu veľa spokojných divákov a krásnych nových úspešných inscenácií. S riaditeľom Petrom Weincillerom sme kolegovia na Divadelnej fakulte VŠMU. Peter vie, že veľmi rád chodím na ich predvádzačky a na hodiny, ktoré má so študentami. Cením si, že ma oslovil na úlohu krstného otca,“ neskrýval radosť herec Marek Majeský.

Teatro Colorato funguje už 13 rokov. Za ten čas odohralo stovky predstavení po celom Slovensku i v zahraničí – v Anglicku, v Taliansku, Srbsku, Francúzsku, v Maďarsku, Poľsku i v susedných Čechách. Divadlo získalo rôzne ocenenia za celé inscenácie, ale aj za individuálne herecké výkony, za scénickú hudbu, dramaturgiu, či réžiu a aj viaceré divácke ceny. Naposledy malo obrovský ohlas na medzinárodnom divadelnom festivale vo Francúzsku v Cannes, kde za inscenáciu Louis Braille získalo Hlavnú cenu. Po otvorení sa rozhodlo fungovať aj v lete.

„Aj keď sa divadelná sezóna prakticky končí, my sme sa rozhodli hrať aj v lete. Diváci si budú môcť vychutnať rodinnú hudobno-divadelnú show Bejby Bajbl Band či operetu Franza Lehára Gróf z Luxemburgu, satirickú komédiu Pokušenie vo svätofloriánskej doline, či Shakespearovskú klasiku Oko za oko. Ako nové premiéry chystáme divadelnú adaptáciu slávneho filmu SUNSET BOULEVARD, ďalej komediálnu detektívku a pri príležitosti 100. výročia úmrtia P. O. Hviezdoslava poetický titul Ráchel či ekologický tanečný projekt Plastové requiem a tiež aj novú inscenáciu pre detského diváka podľa talianskej predlohy II Saio di Francesco. Čiže plánujeme pokračovať v línii žánrovej rozmanitosti a pestrosti tak ako to máme v názve – colorato,“ uzatvára Peter Weinciller.

Po otvorení sme v dobrej nálade zastihli aj speváčku Adrienu Bartošovú a jej manžela, Štefana Bučka, ktorý počas programu recitoval Hviezdoslava. Ako si spomína na časy, keď ešte divadlo nemalo svoje pódium a hľadisko, ale bola tam známa vináreň, živá hudba, kvalitná obsluha? „Spomínam si na tieto priestory rovnako, ako hovoríte, keď som bol mladý a bol som študentom, chodievali sme do tohto priestoru. Nie často, ale chodievali sme sem, poznal som ho. Mali sme aj divadelný klub, takže častejšie sme chodievali doň. Vedeli sme, že to patrilo cirkvi, ale priestory im boli komunistami zobraté, takže nemali prepojenie na kláštor, mali, dá sa povedať, profánny charakter. A potom, keď sa to v reštitúcii, právom, vrátilo cirkvi, tie priestory obhospodarovávali. A Peter Weinciller je vynikajúci režisér, ktorý si zaslúžil ako zakladateľ divadla Teatro Colorato, tento priestor. Hľadali sme dlho, už sme mali natipovaných mnoho priestorov a nakoniec, aj cirkev videla, že sme partia ľudí zapálených pre divadlo, ale robíme divadlo, ktoré má človeka povznášať do krajších myšlienok, aby nechodil z divadla utlmený a so zlou energiou, ale práve naopak aby bol radostný. A tak nám tie priestory dali, vedeli, že sa tu bude hrať pekné divadlo. Nám sa zdá, že by to mohlo byť veľmi originálne, veď je to krásny priestor s veľmi dobrou akustikou.“

Bučko ďalej povedal pre náš portál, že myšlienka bola jasné od začiatku – divadlo chceli situovať vždy v centre Bratislavy, mnohí členovia tvorivého tímu v centre učia, preto periféria nepripadala do úvahy. Rovnako ako Peter Weinciller, aj Štefan Bučko sa venuje Hviezdoslavovi – počas programu sme počuli herca recitovať verše s takou ľahkosťou, precítenosťou a presvedčivosťou, akoby to ani nebola typická, náročná poetika, ktorú poznáme: „Pre mňa je Hviezdoslav veľmi zrozumiteľný. Takto sa ho snažím vysvetľovať aj študentom. Napríklad Krvavé sonety boli niektoré v angličtine aj v ruštine, no zvládli to úplne prirodzeným spôsobom. Chceli by sme dosiahnuť, aby porozumeli každému novotvaru, ktorý sa tam vyskytne. A zároveň aby tam bolo všetko, čo má byť, no najmä aby to bolo osobné, že to hovorí z jeho vnútra. Musí byť cítiť, že to kopíruje osobné pocity toho študenta, ktorý to interpretuje.“


Teatro Colorato je podľa Štefana Bučka výnimočné tým, že už 15 rokov žije a má výnimočnú, stabilnú klientelu: „Kdekoľvek ideme, do Čiech alebo na východné Slovensko či do Poľska, niekedy máme dve-tri predstavenia za deň, pretože je taká žiadza po tom. Nemáme veľmi dlhé tituly, ale robíme aj niečo výnimočné: po predstaveniach ostávame s divákmi a rozprávame sa s nimi. A to je ďalšia časť divadla: edukácia, ktorú robíme.“

Nový priestor plánuje Teatro Colorato využívať aj na iné typy kultúrnych podujatí, na koncerty, vystúpenia, prezentácie, diskusie, projekcie a výstavy. Divadlo ho chce poskytnúť aj iným divadelným či umeleckým zoskupeniam. Teatro Colorato nájdete na adrese Františkánske námestie 2 v Bratislave, na webovej stránke divadla www.colorato.sk a na FB stránke divadla.

 

Zdroj: Nora Krchňáková | NK Factory – doplnila Zuzana Vachová

Zdroj foto: Iakob Tunievi


1 KOMENTÁR

  1. Budu sirit hlavne cirkevnu propagandu. Inak by take lukrativne priestory v centre mesta nikdy len tak nedostali. Ako vzdy u nas, kultura sluzi ideologii, pretoze samozvanym umelcom ide hlavne o privilegia.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno