Teatro Colorato pôsobí na slovenskej divadelnej profesionálnej scéne už trinásť rokov. Hoci doposiaľ fungovalo viac ako zájazdové divadlo bez vlastného priestoru, odohralo množstvo úspešných predstavení nielen po celom Slovensku a Čechách, ale s veľkým úspechom aj v zahraničí (niekoľkokrát v Taliansku, Anglicku, Francúzsku, v Maďarsku, v Srbsku, v Poľsku aj inde). Naposledy za svoju inscenáciu LOUIS BRAILLE získalo divadlo na medzinárodnom divadelnom festivale v Cannes vo Francúzsku najvyššie ocenenie – hlavnú cenu „Zlatú hviezdu z Cannes“.

V súčasnosti sa divadlu podarilo získať stabilnú scénu v centre hlavného mesta. Režisér a riaditeľ divadla, Peter Weinciller, nám odpovedal na niekoľko otázok.

Vaše divadlo sa sústreďuje na pestrý repertoár foriem, žánrov (činohra, divadlo poézie, hudobné divadlo (opera, opereta, muzikál), má v repertoári tiež predstavenia pre detského diváka, mládežníkov, životopisné hry, filozoficko-poetické inscenácie, komédie, kabaret a pod.). Čo je spoločným menovateľom Vašej dramaturgie?

Pestrosť. Preto i názov „colorato“.  Žánrová. Tematická. Pestrosť foriem, prístupov. A umelecká hodnota. Nechceme sa v žiadnom prípade formovať ako komerčné divadlo, odkázané hrať len komédie, „lebo to diváci chcú a na to budú chodiť“. Naša filozofia je iná. Prinášať zaujímavé tituly. Také, ktoré aj nás bavia alebo s nami umelecky rezonujú. Divácka atraktívnosť je samozrejme tiež dôležitá. Preto sme sa nebáli zaradiť do repertoáru inscenácie, ktoré vznikli napr. z básní a balád P.O. Hviezdoslava, či náročnejší filozoficko-poetický titul od Karola Wojtylu, alebo umelecky spracované životopisy napr. Michelangela Buonarrotiho či Louisa Braillea. Odvážne sme siahli dokonca aj po operetnom titule Franza Lehára a snažili sa mu dať nápaditý javiskový tvar, ktorý je príťažlivý aj pre mladých, nielen pre ´tety seniorky´. Alebo pripraviť úplne uletenú hudobno-divadelnú show Bejby Bajbl Band, „na ktorej si budú fičať“ veríme, že nielen deti ale aj dospelí – a ku ktorej sme nahrali aj hudobné CD. V súčasnosti pripravujeme inscenáciu na motívy kultového filmu SUNSET BOULEVARD, či inscenáciu na pôdoryse knihy C. S. Lewisa: Rady skúseného diabla. V praxi sa nám ukázalo, že i náročné predlohy môžu svojou atraktívnou divadelnou podobou byť pre divákov príťažlivé.  

Po mnohých rokoch sa Vám podarilo získať vlastnú scénu. Kde presne sa nachádza?

Keď sa minulý rok začalo ukazovať, že situácia s protipandemickými opatreniami bude trvať dlhšie, ako sme všetci čakali, prišli herci s impulzom pustiť sa do rekonštrukcie opusteného priestoru bývalej známej vinárne v centre Bratislavy, ktorý sme pred niekoľkými rokmi boli obzrieť. V behu medzi povinnosťami, predstaveniami, zájazdmi možno vtedy nebol čas ani entuziazmus púšťať sa do opravy.  Toto celospoločenské „zastavenie“ nám tento čas „venovalo“ a ak budeme niekedy spomínať na rok 2020 a pýtať sa, čo pozitívne priniesol, tak je to stabilný priestor pre naše divadlo. Hoci menšie, ale predsa. Sídlime na Františkánskom námestí číslo 2, v srdci Starého Mesta.

Ako prebiehala oprava? Odkiaľ ste získali prostriedky na jej realizáciu?

Keďže priestory už dlhšie slúžili len ako sklad nahromadeného haraburdia, bolo ho treba najskôr vypratať. Cigaretový dym a decht bývalej vychýrenej reštaurácie sa podpísal na tehlovej klenbe, ktorú bolo nutné celú vyčistiť. Keďže v podzemných priestoroch nie sú možné tzv. „mokré procesy“, muselo sa pristúpiť k čisteniu pieskom. Doteraz mám pred očami tie štyri tony piesku v niekoľkých desiatkach vriec, ktoré sme postupne vynášali von. Celú opravu sme realizovali svojpomocne, na odborné práce sme prizvali šikovných odborníkov. Aj financie sme dali dokopy tak, že každý povyťahoval zo svojej „špajze“ koľko mohol a niečo sme požičali. Veríme, že sa nám investícia postupne vráti.

Aká je divácka kapacita?

Hoci je priestor pomerne dlhý, kvôli dobrej viditeľnosti sme nemohli sedenie posúvať príliš ďaleko. Strop má tiež svoju limitovanú výšku, takže sa nedalo ísť ani príliš vysoko. Vznikla teda kapacita 100 až 120 miest na sedenie. V zadnej časti hľadiska nám však ešte ostal priestor, ktorý budeme využívať ako tzv. „divadelný klub“, kde sa budú môcť diváci pred či po predstavení osviežiť, vypiť kávičku, či dať si chladený drink. Zároveň chceme tento ´zadný´ priestor využívať napr. aj na „čítačky“, porady, rozborové semináre, diskusie po predstaveniach, recepcie a podobne.  

Bude nový priestor slúžiť výhradne len pre repertoár Colorata? Alebo plánujete aj iné aktivity?

Hoci za tie roky sa nám do repertoáru nazbieralo viacero divácky obľúbených titulov, určite ich zas nie je toľko, aby sme hrali každý večer. Boli by sme radi, aby priestor žil, aby si diváci zvykli, že je tu nejaké nové miesto kultúrnych stretnutí v centre hlavného mesta. Preto chceme dať priestor aj iným divadelným zoskupeniam, mladým umelcom, ale aj tanečníkom, hudobníkom – bude tu možnosť organizovať koncerty, vystúpenia, prednášky, prezentácie, výstavy, projekcie a podobne. Radi privítame aj hosťujúce súbory z iných slovenských miest a zo zahraničia. Ešte prv, než sa uvoľnia opatrenia a prebehne slávnostný otvárací galavečer, chceme dať na známosť, že ak niekto na svoje divadelné, koncertné, či iné umelecké aktivity hľadá priestor, nech sa pokojne ohlási.


Ako prežívate čas pandémie a opatrení s tým spojených?

Už je to fakt dlho. Myslím, že nám všetkým chýba ´živé divadlo´. Ten bezprostredný kontakt herca s divákom, ich vzájomná interakcia, atmosféra, intenzita divadelného zážitku. Žiaden on-line priestor to nenahradí. Filmové alebo televízne umenie je čosi úplne odlišné. Pevne sa nádejame, že už čoskoro budeme môcť otvoriť pre verejnosť a hrať pre živých divákov. Nebudem však tajiť, že neustále sa vracajúce „vlny nákazy“ nás značne znepokojujú, lebo akékoľvek dlhodobejšie plánovanie sa realizuje dosť obtiažne. Tému financií radšej ani neotváram. Buďme však optimisti!

 

Zhovárala sa: Jana Jurkovičová

Zdroj foto: Archív Teatro Colorato


 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno