Argentínske tango je fenomén, ktorý mal v rôznych etapách minulého storočia v Argentíne, ale aj v európskych krajinách a Amerike svoje vzostupy a pády, svoju tangomániu, aj krízové obdobia. Súčasnosť priniesla akúsi novodobú tangomániu do celého sveta, ako obrodu minulosti, i provokatívnu módnosť.
Tancovať v dnešnej internetovej dobe na niečo výsostne tradičné, svojim spôsobom lokálne je kuriozitou samé o sebe, a tancovať niečo lokálne po celom svete má pozoruhodný odkaz pre nás všetkých. Tanečný štýl z Buenos Aires sa stal zázračným „esperantom“ pre tanguerov na celej zemeguli. Toto leto vznikla v Bratislave motivačná spolupráca dvoch organizátorov festivalov, ktorí spojili hudbu a tanec v jedno.
Viva Musica! festival je už šestnásť rokov neoddeliteľnou súčasťou leta v Bratislave. Festival vznikol v roku 2005 a od svojho prvého ročníka ponúka ľuďom to najlepšie z klasickej hudby formou príťažlivou pre všetkých. V rámci uplynulých pätnástich ročníkov divákom priniesol viac ako 400 koncertov v podaní špičkových umelcov a hudobných zoskupení z celého sveta. Viva Musica! je najväčším letným festivalom klasickej hudby na Slovensku a jeho obľúbenosť z roka na rok rastie, ako sa dočítame na webovom sídle festivalu.
Plánovanie 16. ročníka letného festivalu Viva Musica! sa muselo prispôsobiť novej situácii v súvislosti s prebiehajúcou korona krízou a aktuálnym opatreniam ohľadom organizovania kultúrnych podujatí na Slovensku. Koncerty sa posunuli na august a uskutočňujú sa na rôznych miestach v Bratislave s dodržaním všetkých potrebných bezpečnostných a hygienických opatrení. Po šestnástich rokoch sa festival opäť vrátil na mestské nádvoria a do záhrad, kde Viva kedysi začínala. Na desiatich koncertoch vystupujú výlučne slovenskí umelci, čím festival podporuje slovenskú hudobnú scénu, najmä klasickú.
Unikátom tohto ročníka bola aj spolupráca festivalu s občianskym združením TangoVida. Toto združenie resp. škola argentínskeho tanga je jediným organizátorom dvoch, dnes už významných podujatí na Slovensku, ktoré sa postupne dostávajú aj do povedomia verejnosti – Bratislavská Tango Party (BTP), ergo tango maratón v jarných mesiacoch a Bratislavský Tango Festival (BTF), ktorý sa koná na jeseň. Viva Musica! festival tento rok spojil koncert argentínskeho tanga s milongou (tanečným večerom), na ktorom si mohli zatancovať nielen tangueri z TangoVida a iných škôl argentínskeho tanga, ale tanečný parket ponúkal možnosť zatancovať si komukoľvek vzhľadom aj na skutočnosť, že toto podujatie sa konalo bezplatne. Pôvodne mala byť akcia situovaná v exteriéri pred Starou tržnicou, ale z dôvodu predpovedí nepriaznivého počasia ju organizátori presunuli do pôvabného a motivačného interiéru Starej tržnice na Nám. Nežnej revolúcie.
Piatok 14.augusta sa teda konal pre verejnosť netradičný večer, ktorý spájal koncert pod názvom Astor Piazzolla – Tango Nuevo. Špičkové slovenské kvarteto ALEA v zložení Boris Lenko (akordeón, bandoneón), Stano Palúch (husle), Daniel Buranovský (klavír) a Ján Krigovský (kontrabas) so špeciálnym hosťom Adrienou Bartošovou uviedli to najlepšie z tvorby argentínskeho hudobného skladateľa Astora Piazzollu (1921 – 1992), známeho aj ako „El Grand Astor“ („Veľký Astor“). Piazzolla je považovaný za najvýznamnejšieho skladateľa tanga v druhej polovici 20. storočia, tvorcu nového štýlu nazvaného tango nuevo, ktorý v sebe zahŕňa aj prvky klasickej hudby a jazzu. Hovorí sa o ňom, že svoje tangá hrával v argentínskych krčmách, kde ho miestni neraz aj zbili, lebo tvrdili, že im kazí ich „ozajstné“ argentínske tango. História argentínskeho tanga vskutku siaha hlbšie k tradičnému tangu a orchestrom, ktoré ho preslávili v silnom období rokov 1935 -1955, kedy sa najviac na tento štýl hudby aj tancovalo. Astor Piazzolla prišiel v kontexte dejín tanga na scénu so svojimi, vtedy kontroverznými improvizáciami neskôr a preto sa aj radí do kategórie tango nuevo. Pravdou je, že verejnosť, resp. nezainteresovaný vnímateľ, ak vníma argentínskeho tango, tak práve cez popularitu Piazzollu, ergo cez tango nuevo.
Večer pozostával kontinuálne z troch častí, keď práve pred koncertom a po ňom znelo v reprodukovanej podobe tradičné tango a v živej hudbe tango nuevo. Koncert začal o 20:00 hodine, ale tanečníci si mohli zatancovať na reprodukovaný set od DJ Šerša (Zuzana Šeršeňová) hodinu pred koncertom, aj hodinu po ňom. Kuriozitou pre zúčastnené publikum (podľa informácií riaditeľa Viva Musica! Mateja Drličku prišlo na tento večer 600 divákov) bola aj skutočnosť, že sa tancovalo aj počas koncertu na živú hudbu, čo je aj pre tanguerov náročnejšia alternatíva vzhľadom na nevyspytateľnosť improvizácií profesionálnych muzikantov. Všeobecne tangá Astora Piazzollu sa považujú z obdobia tango nuevo za menej tancovateľné, ale medzi hudobníkmi a spoluorganizátormi TangoVida vznikla korektná dohoda v zmysle dramaturgie programu v intenciách vyváženosti repertoáru kvarteta ALEA a skladieb, na ktoré sa dá (aspoň pre tých skúsenejších tanguerov) tancovať.
V sále charizmatického priestoru Starej tržnice vznikol tak pôsobivý, spontánny a mimoriadnou energiou nabitý večer, ktorý spájal hudbu s tancom a vniesol do Bratislavy vášeň, drámu a temperament Argentíny. Absolútne bravúrny koncert slovenského kvarteta ALEA s nádhernou spolupatričnou esenciou muzikantskej profesionality a nasadenia v kombinácii s trochu jazzovo clivým spevom Adrieny Bartošovej provokoval častý aplauz na otvorenej scéne, z ktorého sa veľmi sympaticky „ušlo“ aj tanguerom, ktorých výkony diváci spontánne a srdečne ocenili. Vrcholom hudobného aj tanečného zážitku bolo populárne Libertango, ktoré vznietilo na pódiu aj na parkete imaginárny oheň s paradoxnými zimomriavkami. Počas večera síce zneli skladby A. Piazzollu, ale kvarteto ALEA v závere koncertu zaradilo aj židovskú hudbu zo svojho albumu, ktorá je v ich prevedení zmesou balkánskych rytmov, kresťanskej hudby a jazzu.
Podujatie tejto krásnej spolupráce dvoch festivalových organizátorov hudby a tanca nečakane vyprofilovalo augustový piatok plný energie a kultivovaných umeleckých výstupov, ktoré sa majú tendenciu a snahu stať pre mnohých motiváciou k väčšej náklonnosti k atraktívnemu argentínskemu tangu. Nielen populárneho A. Piazzollu, ale aj toho tradičnejšieho, na ktoré tancovali v štyridsiatych rokoch minulého storočia v Carltone naše omamy, a na ktoré tancuje aj v súčasnosti celý svet.
Barbara Brathová
Zdroj foto: Zdenko Hanout
