,,Nech sa už človek rozhodne pre akýkoľvek nástroj, rozhodujúcim elementom je výber dobrého pedagóga. Najlepšie takého, ktorý vie žiakovi podať mix vedomostí pozostávajúcich aj zo skúseností zo živého hrania,“ odkazuje Michal Skácel (6.3.1988) pre mladšie generácie umelcov.

Ako a kedy sa začala Tvoje hudobná cesta?

Veľmi dobre si pamätám, ako som v mojej izbe začal bubnovať ceruzkami na vankúšoch, mal som asi dvanásť rokov. Zaujímavé bolo aj to, že som si sám uvedomil potrebu učiteľa na nástroj, mal som v sebe veľký chtíč, ale vedel som, že obsiahnuť tento nástroj bez dobrého učiteľa nezvládnem. Prihlásil som sa preto na ZUŠ M. Sch. Trnavského, kde vyučoval výborný bubeník Jakub Hittrich. Kvalitná výuka sa mohla začať.


Prečo práve bicie nástroje?

Ako malý chalan som počúval veľmi veľa hudby od skupiny Nirvana, bicie v ich hudbe boli a stále sú našlapané, myslím si, že to bolo práve vďaka hudbe od tejto skupiny.

Mal si od začiatku svoj vzor, niekoho, kto Ťa inšpiroval a posúval vpred okrem kapely Nirvana?

Áno, môj prvý učiteľ Jakub Hittrich mi otvoril obzory, dal mi potrebné základy a viedol výuku veľmi dobrým leadershipom. Nasmeroval ma a úspešne vytrénoval pre štúdium na konzervatóriu v Banskej Bystrici.

Počas štúdia si sa formoval a našiel sa v jazze. Viedol Ťa k tomu pedagóg alebo si sa tak rozhodol Ty?

Pedagóg bicích nástrojov na konzervatóriu v Banskej Bystrici Peter Solárik je známy svojou jazzovou špecializáciou a technickou dokonalosťou hry na nástroji. Jazz ide viacej do hĺbky, znamená to, že každý poslucháč alebo hráč je viacej skúšaný. Veľmi som chcel u Petra študovať, čo sa nakoniec aj podarilo. Obdobie štúdií v Banskej Bystrici má pre mňa nezameniteľný charakter. Podľa mňa je to najlepšia škola na Slovensku. 

Aký príbeh sa skrýva za Tvojou tvorbou elektroniky?

Vždy ma priťahovali akordy a ich pnutie (niekto im hovorí aj Bu bu bu akordy). Na konzervatóriu sme mali všetci povinný klavír, s tým, že kto chcel, mohol navyše navštevovať jazzovú špecializáciu pod vedením Klaudiusa Kováča. Učil nás jazzovej harmónií a radil nám (to si veľmi dobre pamätám) – ,,cvičte klavír, v budúcnosti sa vám to môže zísť.“ O pár rokov neskôr sa mi podarilo podpísať zmluvu s firmou Roland, kde som prišiel do kontaktu s elektronickým bicím modulom. V tomto období som začal spájať elektronické beaty s poznatkami hry na klavíri. Tu sa začala rodiť tvorba mojej elektronickej hudby.

So skladbou Emma Prominent si prerazil v rádiách po celom svete, môžeš nám opísať tento úspech?

Nosnou časťou skladby Emma Prominent je elektronické piáno Fender Rhodes, ku ktorému som sa dostal tak, že si ho u mňa doma zabudol môj kamarát Eugen Vizváry. Najprv som okolo piána len chodil, o pár dní som sa však rozhodol, že si na ňom zahrám. Jeho zvuk ma doslova pohltil. Vďaka tomuto zvuku, resp. elektronickému piánu vznikla prvotina Emma. Skladbu som prihlásil na Sozu a Slovgram a posielal som ju do všetkých, jej žánru podobných rádií. Bola to veľmi namáhavá práca, pretože ak interpret alebo autor nepatrí pod žiadne vydavateľstvo, všetky emaily a kontakty si musí nachádzať sám. Urobil som to ale poctivo a svedomito, výsledkom bol pozitívny ohlas rádií z viac ako 20tich krajín po celom svete – napríklad vo Francúzsku ju hrajú štyri rádiové stanice, taktiež ju do vysielania zaradilo rádio Kiss na Kanárskych ostrovoch. Vizuál k skladbe poskytla slovenská módna návrhárka Petra Kubíková.

Ovplyvnil Ťa debut tejto skladby v Tvojej ďalšej tvorbe?

Áno, dalo mi to energiu pokračovať v produkcii hudby aj naďalej.

Aký typ hudby preferuješ?

House, soft house, future house, lounge house, pool house.

Chystáš turné so svojim albumom?

Práve sa naplno venujem nacvičovaniu skladieb. Budem demonštrovať spôsob hry bubeníka narabajúceho s akustickou a elektronickou sadou súčasne – takzvaný hybridný model bubeníka.

Spolupracoval si so známymi menami ako Celeste Buckingham, Anita Soul, Robo Opatovský a pôsobil aj v skupine King Shaolin. Čo Ti dali tieto skúsenosti?

Za všetky skúsenosti s interpretmi ďakujem. Naučilo ma to pristupovať k nacvičovaniu daného partu s čo najväčšou precíznosťou. Nič nenechať náhode, mať prehľad o každej jednej note v danom parte.


Čo by si odkázal mladej generácií hudobníkov?

Nech sa už človek rozhodne pre akýkoľvek nástroj, rozhodujúcim elementom je výber dobrého pedagóga. Najlepšie takého, ktorý vie žiakovi podať mix vedomostí pozostávajúcich aj zo skúseností zo živého hrania. Plus, naučiť sa hudbu nielen hrať, ale aj ju komponovať, teda vyrábať vlastnú hudbu – pri tomto procese sa hudobník učí najviac.

 

Zhovárala sa: Alexandra Prohásková

Zdroj foto: archív Michala Skácela


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno