„V mnohých prípadoch sa naše publikum so starou hudbou stretáva po prvýkrát, je však pre nich dvojnásobným zážitkom. Okrem zvukového majú totiž pri pohľade na nádherné historické nástroje aj vizuálny zážitok,“ hovorí pre náš portál hlavná organizátorka koncertov festivalu Pro musica nostra a autorka konceptu Slávka Ferencová.
Začiatok leta ste mali v znamení organizácie troch podujatí v rámci PRO MUSICA NOSTRA, v októbri bude hudba v rôznych architektonických pamiatkach znieť opäť. Začnime základnou otázkou, sú tieto koncerty úspešné? Vyhľadáva ich publikum?
Keby naše koncerty publikum nevyhľadávalo, tak by sme tento projekt určite nerobili. Práve naopak, z reakcií návštevníkov máme veľmi pozitívnu spätnú väzbu, vnímame skôr požiadavku celkovú ponuku koncertov a historických pamiatok rozšíriť ešte viac, do ďalších regiónov.
Predsa len, v kultúre pociťujeme pokles záujmu zo strany ľudí, viete prezradiť z troch spomenutých festivalov – Thursoviensi, Tyrnaviensi, Sarossiensi, aké ste mali tohto roku čísla návštevnosti? Boli ste spokojní?
Je pravdou, že žijeme neľahkú dobu, kedy majú mnohí ľudia problém s úhradou základných životných potrieb, ale aj zvládaním celkovej spoločenskej klímy na Slovensku. Možno i tento fakt je dôvodom poklesu záujmu o kultúru, čo však nie je náš prípad. Na nezáujem publika sa sťažovať nemôžeme, koncerty máme navštevované veľmi dobre (v mnohých prípadoch musíme pred koncertmi pre veľký záujem dodatočne pridávať stoličky…) a niekedy mám pocit, že práve naše koncerty sú pre mnohých návštevníkov aspoň na chvíľu tak trochu únikom z reality.
Aký je vývoj návštevnosti od začiatku konania festivalov? Dá sa povedať, v ktorých regiónoch sú čísla najpriaznivejšie a prečo? Spája sa to s nedostatkom kultúry v daných krajoch alebo skôr naopak – ľudia sú naučení chodiť na kultúrne podujatia?
Nemôžem povedať, že by sa jednotlivé regióny návštevnosťou svojich koncertov nejako diametrálne odlišovali. Tiež netvrdím, že by v nich bol absolútny nedostatok kultúry. Otázkou však je, aké jej formy sa návštevníkom ponúkajú. A tu vidím našu úlohu, kedy naša ponuka spočíva v spojení klasickej hudby v kvalitnej interpretácii v spojení s našimi dejinami prostredníctvom historických pamiatok. V tomto smere vidím na Slovensku ešte veľké rezervy, ale na druhej strane aj obrovský potenciál, ktorý môžeme využiť nielen pre domácich obyvateľov, ale i pre rozvoj cestovného ruchu.
Keď si porovnáte prvý ročník festivalu Pro musica nostra a aktuálny, ktorý máte za sebou a čiastočne pred sebou, čo sa zmenilo? Majú zriaďovatelia, majitelia pamiatok a interpreti záujem o organizovanie týchto koncertov?
Keď sme v roku 2018 začínali s prvým regiónom, ktorým bol vtedy žilinský kraj, nebolo našim zámerom rozšíriť jeho pôsobenie do ďalších oblastí, avšak hneď po jeho prvom ročníku nás oslovili – dnes už spoluorganizátori – z prešovského a nitrianskeho kraja s ponukou spolupráce na podobnom podujatí. Zmenila sa predovšetkým naša „expanzia“ do ďalších regiónov, pretože k podobnej situácii došlo o pár rokov zo strany trnavského kraja i z oblasti Gemera. Vo väčšine prípadov zriaďovatelia či majitelia pamiatok záujem o spoluprácu majú, samozrejme že došlo z rôznych dôvodov aj k istej selekcii, predovšetkým v prípadoch, kedy mali niektorí majitelia v prvom pláne predstavu komerčného profitu z nášho podujatia – takáto cesta však nie je našim zámerom.
Máte podporu predsedov BSK v daných krajoch. Aká je s nimi komunikácia? Podporujú kultúru? Sú si vedomí, aká je hodnota klasickej hudby? Spravidla dnes rozhodujú peniaze, kultúra je na chvoste, no vy ste si predsa získali podporu župy… Ako sa vám to podarilo?
Podpora zo strany jednotlivých krajov neprišla hneď na začiatku. Podporu z ich strany sme získavali len postupne – pravdepodobne sa nám podarilo presvedčiť ich o potrebe festivalov tohto druhu vo svojom regióne. Dnes v podstate už majú všetky kraje zavedené svoje grantové systémy, ktorých súčasťou sú i kultúrne podujatia. Finančné prostriedky získané touto formou síce nepostačujú na úhradu celkových nákladov, ale samozrejme prispejú na skvalitňovanie jednotlivých festivalov. Musím však uviesť, že v rámci svojich možností nám v tomto smere pomáhajú aj primátori a starostovia zúčastnených miest a obcí – skrátka snažíme sa združovať prostriedky z viacerých zdrojov tak, aby sme podujatie mohli realizovať v čo najvyššej možnej kvalite. Škoda je, že občianske združenia, s ktorými v jednotlivých regiónoch spolupracujeme, nie sú oprávnenými žiadateľmi o dotácie na realizáciu koncertov a festivalov vo Fonde na podporu umenia, keďže hlavným usporiadateľom je Hudobné centrum ako príspevková organizácia.
Bola myšlienka založenia festivalov cielená na šírenie hudby v regiónoch? Predsa len, hlavne v malých mestách vnímajú mnohí skutočnosť, že kultúra sa centralizuje v Bratislave, prípadne ešte väčších krajských mestách. Má teda Pro Musica Nostra aj edukatívny charakter a tiež popularizačný?
Táto skutočnosť bola hlavným impulzom pre vznik našich festivalov. Nielenže to tak vnímajú, ale centralizácia vo veľkých mestách je v prípade Slovenska skutočnosťou. Ak sa pozrieme len do susedných Čiech, Poľska či Rakúska, tam koncerty s klasickou hudbou nájdete takmer na každom zámku či kaštieli, Slovensko má v tomto smere ešte veľký dlh a treba povedať, že v našich menších mestách je iniciatíva minimálna. V poslednom období zo strany niektorých miestnych usporiadateľov počujem názor, že ľudia a priori o kultúru záujem nemajú. To však nie je pravda. Ak im ju neponúkneme, tak k nej nemajú prístup a zostáva im často len programová ponuka televízie, kde klasická hudba dostáva minimálny priestor. Ak teda človek niečo nepozná, tak potom logicky o ňu ani záujem mať nemôže. A tu je naša úloha presvedčiť miestnych organizátorov o veľkej potrebe tejto formy kultúry i s ohľadom na celkovú kultiváciu spoločnosti. Spočiatku to znamená trocha viac práce súvisiacej s propagáciou, ale keď na konci dňa vidia plné sály, či miestne chrámy nadšených ľudí, sami s prekvapením zisťujú, že naša spoločná snaha nebola márna. Ak sa teda pýtate na edukatívny či popularizačný charakter festivalov Pro musica nostra, tak v tomto smere o ňom môžeme hovoriť.
Festivaly kombinujú klasickú hudbu s ďalším druhom umenia – architektúrou. Je dramaturgia koncertov prispôsobená danej architektonickej pamiatke? Ak teda hovoríme o prezentácii klasickej hudby v historických pamiatkach, musíme ešte odlíšiť chrámové priestory, kde znie duchovná hudba a zámky, kaštiele, kde znie svetská. Ako zohľadňujú dramaturgiu objekty?
Dramaturgia samozrejme vychádza z možností a charakteru tej-ktorej pamiatky, dokonca ich musí pri výbere účinkujúcich a programu zohľadniť. Neviem si predstaviť, že by sme v niektorom z kostolov realizovali napr. tangá Ástora Piazzollu, ktoré sú však ideálnym programom pre niektorý z kaštieľov a naopak – uviesť napr. gregoriánsky chorál v niektorom zámku či kaštieli by bolo nevhodnou kombináciou.
Navštívila som niekoľko podujatí a napriek tomu, že naše pamiatky sú mnohé v neblahom stave (tie, ktoré sú v rukách štátu), priestory, ktoré ste vybrali vy, boli, naopak, udržiavané a pekné. Ako ich vyberáte, aké je rozhodujúce kritérium výberu, aby sa v nich mohol realizovať koncert?
Našťastie v poslednom období máme na Slovensku viacero objektov, ktoré sú už zrekonštruované, či už sú majiteľmi mestá, obce alebo súkromné osoby. To je jednou z hlavných podmienok nášho výberu – veď chceme prezentovať historické pamiatky tak, aby sa v nich naše publikum cítilo príjemne. Malú výnimku robíme v prípade kostolov na Gotickej ceste, kde ešte nie sú všetky zreštaurované do posledného štádia, tu však chceme práve upozorniť na nesmiernu hodnotu tohto kultúrneho dedičstva. K ďalším kritériám výberu patrí samozrejme kvalitná akustika priestoru, zázemie či ochota spolupracovať. Je to celý komplex rozhodnutí, ktoré výber ovplyvňujú.
Ku koncertom je v bulletinoch aj sprievodné slovo k pamiatkam, kde sa koncerty dejú. Možno ani mnohí miestni si neuvedomujú, aká je história týchto chrámov, synagóg, kúrií, kaštieľov, zámkov. Robíte tieto sprievodné texty cielene?
Samozrejme, že texty Petra Kresánka o jednotlivých pamiatkach v bulletinoch sú uvádzané cielene a oceňujú ich aj návštevníci našich koncertov, ktorí sa dozvedia veľa zaujímavého.
Okrem toho, že prihliadate na dramaturgiu koncertov v súvislosti s tou-ktorou architektonickou pamiatkou, propagujete aj slovenských interpretov. Taký bol napríklad koncert kontrabasistu Romana Patkoló. Meno rodáka zo Žiliny rezonuje v tomto kraji, aj v publiku bolo zjavné, že ho ľudia poznajú (hoci v posledné roky účinkujem prevažne v zahraničí). Je vaším zámerom priniesť na pódiá aj slovenských interpretov spojených s regiónmi?
Takto by som to nepomenovala. Nie je celkom dobre možné, aby sme spájali interpretov s ich rodným krajom. To by potom napr. Dalibor Karvay nemohol účinkovať na Šariši, kde ho publikum poznalo dôverne, či Bratislavský chlapčenský zbor v Rajci na severnom Slovensku. Kritérium pôvodu účinkujúcich pri zostavovaní dramaturgie u nás nezohráva žiadnu rolu.
Ktorých významných slovenských interpretov ste už prezentovali?
Myslím, že sme na festivaloch predstavili mnohých slovenských sólistov i súbory, bohužiaľ okrem našich skvelých klaviristov – v žiadnom z našich objektov sa totiž nenachádza kvalitný koncertný klavír, takže o koncerty s klavírnou literatúrou je naše publikum ochudobnené a do veľkej miery to ovplyvňuje aj tvorbu dramaturgie.
Počas tohto ročníka bude účinkovať na koncerte v Komárne rodák z tohto mesta, klavirista Miki Skuta. Koncert bude v bývalej vojnovej pevnosti v Komárne, miestni tieto objekty dôverne poznajú. Aký projekt prinesie Miki Skuta? Ako bude korešpondovať s priestorom, ktorý ste ako organizátori vybrali?
Odpoveď na túto otázku čiastočne súvisí s mojou predchádzajúcou odpoveďou. Miki Skuta vypracoval projekt, v rámci ktorého síce odznejú koncerty J. S. Bacha a W. A. Mozarta, ktoré na prvý pohľad so Starou prachárňou v Protitureckej pevnosti esteticky vôbec nesúvisia, ale interpretácia klavíra i orchestra bude realizovaná prostredníctvom špeciálneho elektronického klavíra a počítačov. Projekt bol vytvorený špeciálne pre priestory, kde sa klavír nenachádza a kde by určite nemohol účinkovať žiaden orchester. Možno povedať, že v tomto prípade to bude také spojenie „starého s novým“.
Poďme však od začiatku programu festivalu na Hornej Nitre a Tekove – Nitriensi. V synagóge v Nitre vystúpi Bratislavský chlapčenský zbor, ktorý sa v programe objavuje pravidelne. Ako ho prijíma publikum? Prispôsobí zbor repertoár vzhľadom na priestor, v ktorom sa koncert bude konať?
Práve pre veľký úspech koncertov Bratislavského chlapčenského zboru sa toto teleso v našich programov predstavilo už viackrát. Účinkoval už na Thursoviensi a Sarossiensi, tentokrát to bude na Nitriensi. Synagóga v Nitre dnes slúži predovšetkým ako priestor pre kultúrne podujatia rôznych žánrov a foriem. Z tohto hľadiska vychádzal i výber skladieb BCHZ, kde odznie výber z duchovnej i svetskej tvorby od najstarších čias až po 20. storočie.
Pôvodne barokový kaštieľ, neskôr prestavaný v klasicistickom slohu, v Palárikove, je známou pamiatkou. Asi nie náhodne ste dramaturgicky zvolili do týchto priestorov súbor ENSEMBLE THESAURUS MUSICUM. Vie naše publikum prijímať historicky poučenú interpretáciu na dobových nástrojoch? Ako reaguje na starú hudbu?
V mnohých prípadoch sa naše publikum so starou hudbou stretáva po prvýkrát, je však pre nich dvojnásobným zážitkom. Okrem zvukového majú totiž pri pohľade na nádherné historické nástroje aj vizuálny zážitok a treba povedať, že po každom z takýchto koncertov „musia“ účinkujúci realizovať ešte aj malú prednášku o ich histórii, výrobcoch či možnostiach interpretácie.
Komorný koncert gitaristu Adama Svitača a violončelistu Petra Nouzovského sľubuje nielen atraktívne inštrumentálne duo, ale aj program – od baroka po impresionizmus. Kaštieľ Belá je známe miesto, preto zrejme stojí pred organizátormi otázka, čo ponúknuť ľuďom, aby vzbudilo podujatie pozornosť – Sú to interpreti? Program? Ako sa snažíte byť oproti ostatným podujatiam konkurencieschopnými?
Kaštieľ Belá je špecifickým miestom z toho dôvodu, že sa tento nádherný objekt nachádza v malej dedinke s minimálnym počtom obyvateľov. Sem chodievajú návštevníci z okolia, neďalekého Štúrova a časť publika tvoria i hoteloví hostia.
Maďarský súbor Corvina Consort už v rámci festivalu v lete vystúpil. Členovia súboru sú známi tým, že striktne dbajú o to, v akých priestoroch hudbu interpretujú. Prispôsobujú tomu aj dramaturgiu koncertov. Konzultovali ste s nimi priestory ich vystúpenia? Aká hudba v ich podaní zaznie a ako typovo a historicky koreluje kostol v Nových Zámkoch s dielami, ktoré budú spievať?
Konzultovať priestor koncertu pre súbor Corvina Consort nebolo potrebné. Už z povahy ich interpretačného zamerania vyplynulo, že ich koncert môže byť realizovaný len v chrámových priestoroch. Keďže ich programová ponuka obsahuje predovšetkým renesančnú duchovnú hudbu, ich koncerty bude mať publikum možnosť počuť v chrámových priestoroch.
Hlasy, gajda a harfa – to je zoskupenie CELTIC TRIANGLE, ktoré interpretuje tradičnú škótsku hudbu, ale i súčasnú hudbu. Vieme zvukovo a štýlovo túto hudbu pochopiť a prijať? Ako došlo k osloveniu tohto súboru a mali úspech u publika, keď boli na Slovensku v letných mesiacoch?
Program súboru Celtic Triangle je pre slovenského poslucháča svojím spôsobom novinkou – počuť gajdy v koncertnom predvedení nie je u nás bežnou záležitosťou. Takisto s tradičnou škótskou hudbou sa nemáme u nás veľmi možnosť stretnúť. I z toho dôvodu sme sa rozhodli tento súbor pozvať na naše festivaly.
Kostoľany pod Tribečom budú hostiť tri výnimočné umelkyne – Tami Krausz, Radku Kubínovú a Petru Matějovú. Môžeme sa tešiť na špecifický tón historickej flauty, ale aj kladivkového klavíra. Zdá sa, že festival sa rozrastá a nemáte problém ani s touto logistikou. Ako budete riešiť transport tohto hudobného nástroja?
Transport kladivkového klavíra riešime klasicky – Petra Matějová ho privezie z Prahy väčším autom. Inak to ani nie je možné.
Od 2. októbra sa začína ďalší festival – Gemeriensi, takmer paralelne, len na iných miestach. Zaujímavosťou je, že v tomto kraji figurujú na koncertoch kostoly, chrámy, katedrály, výnimku tvorí Andrássyho obrazáreň. Program však nie je zostavený len z duchovnej a cirkevnej hudby, sú v ňom zaujímavé spojenia pamiatok a žánrových zameraní koncertov. Bolo zámerov organizátorov nájsť tieto nové prepojenia?
V prípade Gemera sme sa zamerali predovšetkým na kostoly Gotickej cesty, z ktorých väčšina už v súčasnosti neslúži na pravidelné cirkevné obrady, slúžia skôr ako veľmi hodnotné dedičstvo našich predkov a ich správcami sú osvietení predstavitelia evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Tieto priestory je v tomto prípade teda možné využiť ako netradičné koncertné sály s programom zostaveným z diel hudobnej literatúry všeobecne.
Za všetky koncerty – spojenie cimbalu s pozaunou znie extravagantne, napriek tomu, od stredovekej hudby až po Bartóka, to bude zrejme štýlovo a esteticky pestrý koncert. Enikö Ginzery je taktiež umelkyňa, s ktorou ste už spolupracovali. Poznáme cimbal aj z klasickej hudby? Je Vaším zámerom predstaviť publiku aj nástroje, ktoré poznajú prevažne z ľudovej hudby, aj v inej polohe a dokonca v kombinácii, ktorá nie je tradičná?
Diela skomponované špeciálne pre cimbal poznáme predovšetkým zo súčasnej hudby – i na Slovensku napr. Juraj Hatrík či Juraj Beneš komponovali pre tento nástroj. Na našom koncerte však odznejú skladby predovšetkým zo starších období v úprave pre tento nástroj a opäť – pre mnohých bude cimbal objavom i v oblasti klasickej, nielen ľudovej hudby.
Počuť Janáčka – jeho známu melódiu Lístek odvanutý alebo sonátu pre pozaunu v priestore chrámu, to znie dosť odvážne, no určite to nie je jediná festivalová netradičnosť. Ako dokáže slovenské publikum prijať takéto projekty? Sme konzervatívni alebo naopak, otvorení aj novým možnostiam klasickej hudby?
Myslím, že nemožno povedať, či sme vyslovene konzervatívni alebo progresívni. Myslím, že sme skôr otvorení predovšetkým spoznávaniu nových netradičných možností – to určite platí o návštevníkoch našich koncertov.
Na festival chodia domáci, ale i turisti. Aké máte od publika reakcie?
Na festival chodia nielen domáci a turisti, ale v každom kraji už máme vytvorenú určitú skupinu ľudí, ktorých stretávam denne na všetkých koncertoch, a to nielen vo svojom kraji. Stretla som tie isté tváre každoročne na Pro musica nostra Sarossiensi či Tyrnanviensi a o pár mesiacov zrazu aj na Gemeriensi. Povzbudením bola i jedna z reakcií, kedy ľudia vyslovili vďaku za tento projekt s tým, že by ich ani nenapadlo, že v ich rodnom regióne môže vzniknúť takéto podujatie – doteraz chodievali na podobné festivaly do Rakúska či Čiech a zrazu majú podobnú kvalitu u seba doma…myslím si, že práve pre takéto ohlasy má projekt Pro musica nostra svoj zmysel.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
Autor foto: Martin Dzurilla, Dominika Vlčáková
