Septembrové turné s husľovými sonátami Šostakoviča a Bartóka

Bartók a Šostakovič – dvaja velikáni, ktorí svojou tvorbou posunuli hranice tradicionalistických kompozičných línií 20. storočia. Napriek tomu, že ich život prebiehal v rôznych geografických teritóriách, obaja v ranom tvorivom období vychádzali z tradície romantickej hudby 19. storočia. Hudobný vývoj každého z nich však zakrivil ich kompozičný jazyk do jedinečných, vzájomne odlišných podôb, ktoré určili a ovplyvnili celý ďalší vývoj klasickej hudby.

Ich sonáty pre husle a klavír sú považované za výrazné míľniky v tvorbe pre túto kombináciu nástrojov. Bartók i Šostakovič, obaja tiež vynikajúci klaviristi, svoje sonáty venovali či počas svojho života uvádzali so svojimi priateľmi, poprednými husľovými virtuózmi Oistrachom a Szigetim. Tieto diela tak disponujú nielen výraznou hudobnou originalitou, ale i mimoriadnymi interpretačnými požiadavkami na oboch hudobníkov.

Na piatich komorných koncertoch v Ružomberku, Trnave, Spišskej Novej Vsi, Dolnom Kubíne a Cíferi odznie Sonáta pre husle a klavír Op. 134 od Dmitria Šostakoviča z roku 1968 a Sonáta pre husle a klavír č. 2 Sz. 76 od Bélu Bartóka z roku 1922.

Huslista Milan Paľa a klavirista Ladislav Fančovič patria ako sólisti medzi špičku našej hudobnej scény. Unikátne je aj netradične hlboké hudobné súznenie týchto dvoch silných individualít. Na ich koncertoch budete len ťažko hľadať stokrát obohraný tradičný repertoár husľových či klavírnych sonát. Tak ako sa aj v súkromí prejavujú ako extrémisti a všetko čo robia, robia s maximálnym nasadením, tak aj v hudbe siahajú po extrémne technicky náročných skladbách prevažne 20. storočia, ktoré v slovenských koncertných sálach, žiaľ, neznejú často. Obaja medzinárodne etablovaní umelci, sú známi tým, že často a radi búrajú zaužívané predstavy o interpretácii klasickej hudby. Spolupracujú už od čias štúdií na vysokej škole a na konte majú neprehliadnuteľný hudobný počin vydania šiestich CD albumov s kompletným dielom husľových sonát od J. Brahmsa, L. van Beethovena, E. H. Griega, D. Šostakoviča či B. Bartóka a M. Weinberga. Obaja sa aktívne venujú aj šíreniu a propagácii slovenskej tvorby.

Všetky koncerty podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, ktorý ocenil snahu šírenia komornej hudby tej najvyššej interpretačnej kvality po Slovensku.

24.9. RUŽOMBEROK
Synagóga v Ružomberku o 18:00 hod.
Vstupenky v informačnom centre Ružomberok alebo na www.kultura.ruzomberok.sk (Vstupné 10€)

26.9. TRNAVA
Malý Berlín o 19:00 hod.
Vstupenky: 5€ v predpredaji, 7€ na mieste.

27.9. SPIŠSKÁ NOVÁ VES
Koncertná sieň Reduty o 18.00 hod.
Informácie a predpredaj vstupeniek: Mestské kultúrne centrum – Reduta, 053/442 32 49
Mestské kultúrne centrum – Dom kultúry Mier, 053/442 87 66, TIC – Letná 49, 053/442 82 92, Vstupné: 5 €

30.9. DOLNÝ KUBÍN
Koncertná sála ZUŠ P. M. Bohúňa v Dolnom Kubíne o 18.00 hod.
Vstupenky na mieste pred koncertom (vstupné 7€, senior 5€, mládež 2€)


25.10. CÍFER
Dom kultúry Cífer o 15:00 hod.
Vstupné dobrovoľné.

Milan PAĽA pôvodom slovenský huslista, je jednou z najvýraznejších postáv dnešnej hudobnej scény. Unikátnosť jeho hry je neprehliadnuteľná a odborná verejnosť ho právom radí medzi elitu svetových interpretov mladej generácie.
Už počas obdobia štúdia na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici, neskôr Hochschule für Musik und darstellende Kunst Wien a Janáčkově akademii múzických umění v Brně (JAMU) získaval Milan Paľa rad ocenení a neprehliadnuteľnú medzinárodnú pozornosť na európskych súťažiach. V tom čase sa tiež pravidelne zúčastňoval medzinárodných majstrovských kurzov v Zürichu (Vladimir Spivakov, Jean Guillou), v súkromnej triede Semjona Yaroshevicha sa zase oboznámil s legendárnou ruskou školou Davida Oistracha. Bola to však spolupráca so skladateľmi, ktorá mala podľa Milanových vlastných slov zásadný vplyv na formovanie jeho hudobného prejavu.
Blízky vzťah a úzka tvorivá spolupráca so skladateľmi ako Jean Guillou, Jevgenij Iršai a František Gregor Emmert vyústila k vzniku množstva skladieb „šitých na mieru“ mladému huslistovi, ktorý medzičasom rozširoval svoje interpretačné schopnosti až k bodu, kedy jeho hra ďaleko presiahla zvyčajné limity.
Ako huslista, ktorý rovnako majstrovsky ovláda aj hru na viole, je v súčasnosti Milan Paľa vyhľadávaným interpretom pre uvádzanie nových diel. Má za sebou veľké množstvo premiér skladieb súčasných autorov (Jean Guillou, Jevgenij Iršai, František Gregor Emmert, Marián Lejava, Christophe Sirodeau, Tõnu Kõrvits, Erkki-Sven Tüür, Ádám Kondor, József Sári, Ivan Josip Skender, Adrián Demoč, Daniel Matej a ďalší). V posledných rokoch sa predstavil na viacerých prestížnych pódiách v oblasti novej hudby, z ktorých medzi najvýznamnejšie patrí ISCM World New Music Days (2013), 28. Muzički Bienale Zagreb (2015, 2017), Arcus Temporum (Pannonhalma, Maďarsko), Melos-Ethos International Festival of Contemporary Music (Bratislava, Slovensko) či Hudební fórum Hradec Králové (CZ), na ktorom uviedol Husľový koncert fínskeho autora Esa-Pekka Salonen (2013) i husľový koncert „Aufgang“ Pascala Dusapina (2018).
Ako mimoriadne aktívny koncertný umelec disponuje bohatým repertoárom v oblasti koncertantnej literatúry. Dráha sólistu ho priviedla k spolupráci s dirigentmi ako Theodor Guschlbauer, Howard Arman, Alexander Cernusenko, Pierre-André Valade, Andreas Sebastian Weiser, Peter Gribanov, Ondrej Lenárd, Jakub Hrůša, James Feddeck, Case Scaglione či Marián Lejava.
„Enfant terrible sólovych huslí“, ako bol raz Milan Paľa v rozhovore nazvaný, je autorom unikátneho, rozsiahleho projektu nahrávok kompletnej slovenskej tvorby pre sólové husle Violin solo 1 – 5. Za tento historický počin mu bolo na Slovensku udelených niekoľko ocenení – Cena ministra kultúry SR (2014), Cena Frica Kafendu (2015) a Cena Ľudovíta Rajtera (2009). Táto cena pre mladé osobnosti slovenskej hudby bola odovzdaná doposiaľ len trom interpretom. Milan Paľa je druhým nositeľom tejto ceny, ktorú získal nielen za výnimočné interpretačné schopnosti, ale i za svoj ojedinelý prístup k slovenskej hudobnej tvorbe. V roku 2014 získal Cenu Nadácie Tatra banky za umenie za nahrávku Slovak Violin Concertos v spolupráci so Symfonickým orchestrom Slovenského Rozhlasu pod vedením Mária Košíka. Milan Paľa sa v súčasnosti venuje projektu Cantūs Moraviae, v ktorom mapuje a postupne nahráva kompletnú tvorbu pre sólové husle a violu moravských skladateľov. Neustále sa rozširujúca diskografia Milana Paľu obsahuje aj diela svetovej literatúry.
Významné miesto zaujíma nahrávka Sonát a partit BWV 1001-1006 Johanna Sebastiana Bacha (2018), ktorú realizoval ako prvý slovenský huslista v histórii. S klaviristom Ladislavom Fančovičom sa venujú nahrávaniu kompletných sonát pre husle a klavír rôznych svetových autorov – doposiaľ boli vydané husľové sonáty Johannesa Brahmsa, Ludwiga van Beethovena, Eugena Suchoňa, Edvarda Griega, Dmitrija Šostakoviča a Bélu Bartóka.
Výsledkom dlhodobej podnetnej spolupráce s dirigentom-skladateľom Mariánom Lejavom je kritikou vysoko hodnotená nahrávka husľových koncertov Albana Berga a Karola Szymanowského so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu. Táto nahrávka, ktorá získala cenu Radio Head Awards za rok 2016, vzbudzuje medzinárodné ohlasy.
Samostatné miesto v tvorbe Milana Paľu zaujíma unikátny nový nástroj – päťstrunové husle „milanolo“. Tento jedinečný nástroj koncertných parametrov obohatený o spodný violový register je prvým svojho druhu. Vznikol v roku 2013 v rodinnom Ateliéri Bursík v Brne a nesie meno podľa interpreta, pre ktorého bol zhotovený. Nástroj je predstavený na CD s názvom Milanolo (2016) v sólových dielach európskych skladateľov skomponovaných špeciálne pre túto príležitosť. Na objednávku pre Milan Paľu a jeho unikátny nástroj už vzniklo aj niekoľko koncertantných skladieb z pera slovenských skladateľov, ktorých nahrávka vyšla v roku 2018 na titule 4 Milanolo Concertos.

Ladislav FANČOVIČ ukončil štúdium na konzervatóriu v Bratislave v triede Mgr. Petra Čermana s titulom ‚Najlepší absolvent roka‘ v roku 2000. V rokoch 1999-2000 študoval na Akadémii múzických umení v Prahe v triede Prof. Mariana Lapšanského, v rokoch 2000-2002 na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni u Prof. Wolfganga Watzingera a v rokoch 2000-2005 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Prof. Mariana Lapšanského, kde svoje doktorandské štúdium ukončil v roku 2010.
Viackrát sa stal finalistom a laureátom domácich a medzinárodných súťaží: medzinárodná klavírna súťaž F.Chopina v Mariánskych Lázňach, medzinárodná súťaž E. Nyiregyhaziho v Krakove, súťaž študentov slovenských konzervatórií, medzinárodná klavírna súťaž Piano Bratislava, medzinárodná súťaž J. N. Hummela, súťaž Talent roku 2000 a 2002 atď. Svoje vzdelanie si dopĺňa účasťou na majstrovských kurzoch (Jan Wijn, Abbey Simon, Gyorg Sándor, Karl Heinz Kämmerling, Mikhail Voskresensky a.i.).
Pravidelne vystupuje ako sólista s mnohými slovenskými a českými orchestrami napr. Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom slovenského rozhlasu, Symfonickým orchestrom českého rozhlasu, Pražskou komornou filharmóniou, Filharmóniou Bohuslava Martinů Zlín, Filharmóniou Hradec Králové, Solistes Europeéns Luxembourg, Bruno Walter Festival Orchestra, Štátnou filharmóniou Košice, ŠKO Žilina, Pressburger Philharmoniker, Slovenským komorným orchestrom pod vedením dirigentov Ondreja Lenárda, Vladimíra Válka, Friedricha Haidera, Františka Vajnara, Jerzyho Swobodu, Leoša Svárovského, Martina Leginusa, Kirka Trevora, Justusa Franza, Mária Košika, Jacka Martina Händlera, Zbyňka Müllera a i.
Popri sólistickej činnosti je vyhľadávaným komorným hráčom a stálym členom zoskupení Hugo Kauder Trio a Berger Trio. Okrem koncertov na Slovensku a v Čechách účinkoval na významných festivaloch vo väčšine európskych krajín, Malajzii, USA a na Cypre.
Ladislav Fančovič vydal pre vydavateľstvá Diskant, Pavlík Records, Hudobný fond a Slovak Radio Records viac než 20 CD nosičov, z ktorých najvýznamnejšie počiny sú: CD Ernö Dohnányi vol. 1 – premiérovo publikované štyri kusy, rapsódie a koncertné etudy pre klavír, CD Leopold Godowsky – Piano Sonata in E minor, ktorej naštudovanie je ojedinelým počinom v celosvetovom meradle. S husľovým virtuózom Milanom Paľom vydali okrem iného aj CD Eugen Suchoň – Piano & Violin Works – skladby pre klavír a husle, ktoré sú nahrané špeciálnou päťkanálovou technikou a v neposlednom rade spolu vydali aj komplet všetkých husľových sonát od J. Brahmsa a jedinečný komplet štyroch CD s kompletným dielom husľových sonát od L. van Beethovena.
Vo svojom repertoári Ladislav Fančovič rád siaha po veľmi náročných a málo hrávaných skladbách, ktoré sa z dôvodu obtiažnosti zriedkavo objavujú na programoch koncertných sál. Intenzívne sa venuje aj naštudovávaniu a propagácii slovenskej hudobnej tvorby.
V roku 2011 Ladislav Fančovič zhmotnil svoju dlhoročnú lásku k starému džezu tým, že založil, a umelecky vedie, swingový orchester Fats Jazz Band. FJB hrá autentickú hudbu 20. až 40. rokov minulého storočia z americkej, anglickej, nemeckej, ale i domácej proveniencie a raritou je, že hudobníci orchestra hrajú na originálne historické hudobné nástroje z 30. rokov, na ktoré túto hudbu hrávali aj jej súčasníci.
Ladislav Fančovič sa prejavuje ako všestranný umelec a okrem bravúrne zvládnutej hry na klavír rozšíril svoje pôsobenie aj o hru na saxofón. V roku 2014 založil saxofónové kvarteto Pressburg Saxophone Quartet (premenované zo Saxophone Syncopators), ktorého repertoárom sú originálne aranžmány hudobného žánru ragtime z rokov 1910 až 1920, kedy saxofón ako hudobný nástroj zažíval svoj najväčší vývoj, a stal sa veľkou inšpiráciou pre interpretov aj pre hudobných skladateľov. Taktiež však uvádzajú aj skladby tzv. vážnej hudby, ktoré boli pre toto zoskupenie napísali napr. skladatelia Alexander Glazunov, Jean Baptiste Singeleé, Jevgenij Iršaj, Eugéne Bozza, Pierre Max Dubois, Claude Pascal a.i.

Zdroj: TS – Jana Dekánková – PR manažérka


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno