S Michalom Mesjarom o svetovej premiére a neobvyklých hudobných spojeniach

„Umenie má tu smolu, že zážitok, ktorý si človek odnáša z koncertov, či iných druhov predstavení, nie je fyzicky merateľný, no dušu naplňujúci a myslím, že veľa ľudí na to dnes zabúda,“ hovorí pre náš portál interpret – organista a pedagóg Michal Mesjar, ktorý nedávno vydal album Organ Dreams.

Kým prejdeme k Vášmu aktuálnemu CD, ktoré je zaujímavé nielen repertoárom, ale najmä nástrojovým obsadením a sólistami, začnime aktuálnou situáciou. Ako prežívate súčasné obdobie? Ako sa Vás ako umelca, interpreta a učiteľa dotklo obdobie koronakrízy?


Súčasná pandemická situácia zasiahla zrejme všetky odvetvia života a myslím, že snáď najviac deti, ktoré pociťujú samotu, nervozitu, niekedy až agresivitu a to práve preto, že strácajú normálnu bežnú komunikáciu s vrstovníkmi, prípadne s učiteľmi v škole. Ako interpreta ma to až tak nezasiahlo, mam jasné ciele, ktoré postupne napĺňam. Ja osobne sa snažím popri práci, štúdiu a osobnom živote hýbať, lebo len v zdravom tele zdravý duch. Každý deň si dávam aspoň 30 minút chôdze.

Pandémia mala tak ako vo svete, aj na Slovensku, niekoľko fáz. V marci a apríli sa umelci snažili tvoriť doma, uverejňovali svoje videá na sociálnych sieťach, prípadne neskôr robili aj rôzne koncerty bez publika. Potom prišlo prvé uvoľnenie opatrení v lete. Počas tohto obdobia sme ešte verili, že všetko sa to skončí, hoci sa už hovorilo aj o druhej vlne. Ako ste trávili tie prvé mesiace Vy? Tiež prišlo vytriezvenie v septembri?

Už sme mali pocit, že sa vrátime do našich životov a opäť nastala situácia , že sme sa museli vrátiť k domácemu home officu, bolo treba naučiť sa ako orezávať videá, vkladať text, nájsť vhodné servre na sťahovanie nôt pre žiakov, či už zaplatené, alebo voľné. Mesiac som sa učil na vlastných chybách, kým som orezal triednu besiedku. Dá sa nájsť na youtube.

Vy ste aj pedagóg. Ako funguje dištančné vzdelávanie? Dá sa to vôbec plnohodnotne zabezpečiť pre deti a študentov?

Našiel som svoj vlastný systém online výuky a výsledky sú porovnateľné, ako výuka naživo, žiak si napíše noty, prstoklady, spolu ich skontrolujeme, prebieha nácvik každej ruky zvlášť, následne v pomalom tempe obe ruky spolu a potom sa začíname baviť o dynamike, agogike, tvorbe tónu. Všímam si individualitu každého študenta a snažím sa vyhľadať repertoár tak, aby čo najlepšie sadol žiakovi do  rúk. Pri online výuke odpadá to, aby žiak naživo počul a videl učiteľa odohrať tú či inú pasáž hudby.

Nie ste však len pedagógom hudobného nástroja, ale od rokov 2013/2014 ste pôsobili aj korepetítor tanca na Súkromnom Tanečnom Konzervatóriu v Trnave a dnes pôsobíte v baletnom štúdiu Tepsirchoré v Petržalke. Funguje počas pandémie tanečné štúdio? Ako sa vôbec dajú zvládať online výuky baletu?

Výuka v baletnej škole bola pozastavená, keďže kolektívne predmety boli zrušené práve kvôli Covidu, od septembra boli pravidlá nastavené tak, že 6 detí mohlo byť na sále v rozostupe, prípadne s rúškami, no aktuálne sú balety pozastavené.

Balet je mimoriadne špecifický a hudobník sa musí tanečníkovi prispôsobiť, najmä v tempe, ale aj iných výrazových prostriedkoch. Bola to pre Vás nová skúsenosť, keď ste sa s ňou v Trnave zoznámili? Čím je špecifická?

Spoznať baletnú korepetítorskú prax bolo pre mňa veľmi obohacujúce, pochopil som, akým spôsobom sa improvizuje hudba rôznych žánrov. Valčíky, polky, predohry, reverans.

Bolo treba naučiť sa jednotlivé cviky klasického baletu, ich obsah a priebeh. Dokázať v momente upraviť skladby, rozšíriť faktúru, prípadne ju zjednodušiť. To všetko interpreta udržiava v určitom strehu, ktorý je hráčsky dôležitý. Improvizácia, prípadne čítanie nôt z listu, sú pri balete veľmi dôležité preto, aby korepetítor mal čas jedným okom sledovať pohyb baletiek v sále a hudbu prispôsobovať podľa aktuálneho pohybu dievčat.  

Mnoho sa hovorilo aj o pomoci pre kultúrny sektor. Sledovali ste situáciu aj v okolitých krajinách? Myslíte si, že na Slovensku dostatočne dbáme o kultúru? Je kultúra dôležitá? Pretože počas niektorých vyhrotených situácií sme boli svedkami diskusií, že veľká časť verejnosti posielala umelcov bez práce k lopatám… Prečo takáto nedôstojná situácia, podľa Vás, vznikla?

Vnímam aktuálnu situáciu a nemyslím, že pomoc vlády je dostačujúca. Kultúra je veľmi dôležitá a na Slovensku dlhé roky podceňovaná, lebo segment, ktorý nenesie peniaze, nemá akoby váhu. Veľmi mi chýbajú víkendové návštevy divadla L plus S. Umenie má tu smolu, že zážitok, ktorý si človek odnáša z koncertov, či iných druhov predstavení, nie je fyzicky merateľný, no dušu naplňujúci a myslím, že veľa ľudí na to dnes zabúda. Čo z krásnej misy keď je prázdna? Práve s odstavením kultúry, ľudia sú akoby zamračení, nahnevaní, nespokojní, frustrovaní… to sú všetko deficity krásna, ktoré produkuje kultúra v akejkoľvek podobe.

Poďme však k Vášmu aktuálnemu CD. Máte na konte už mnoho albumov, ste mladý interpret, vo vydávaní albumov sa Vám však darí. Sú prístupné ľuďom, pritom sa snažíte nájsť originalitu v hudbe. V prípade Organ Dreams ich je hneď niekoľko, či už je to spojenie saxofónu a organu, harfy, k ďalším nástrojom sa dostaneme, repertoár od baroka až po súčasnosť, ale zrejme najcennejším momentom pre Vás je svetovo odpremiérovaná skladba od hudobného skladateľa Geralda Neara. Ako vznikala koncepcia tohto albumu?

Koncepcia CD Organ Dreams vznikala v priebehu niekoľkých mesiacov. Snažil som sa o to, aby každý z nástrojov ukázal viac časových etáp, práve preto i harfa hrala obdobie baroka, romantizmu i súčasnej hudby. Tento projekt by sa nedal uskutočniť bez sponzorského daru, i touto cestou by som sa rád poďakoval za seba a mladých muzikantov, ktorí dostali takto šancu vôbec prvý krát si takto zahrať sólovo na CD.

Nebolo jednoduché logisticky zvládnuť 14 členov nahrávacieho štábu, výrobu zmlúv s ktorými pomohla moja priateľka Helenka. Celý čas príprav ma tešilo, že robím hodnotnú vec, ktorá poteší mnoho ľudí.

Gerald Near patrí medzi najznámejších a najprestížnejších súčasných, žijúcich autorov duchovnej, organovej hudby. Ako sa Vám podarilo získať práva na premiéru jeho skladby Aria? Ako vyzeral celý proces?

Snažil som sa spojiť s Geraldom no neúspešne, avšak sa mi podarilo kontaktovať vydavateľa spoločnosti Morning Star a ten mi napísal, že budeme prví, ktorí túto skladbu zahráme. Predbehli sme umelcov z Veľkej Británie, ktorí to mali v pláne nahrať.

Nearova premiérovaná kompozícia má veľmi silnú atmosféru, progresívne harmonické postupy, pritom je nádherne intímna, z každého taktu cítiť obrovský duchovný priestor. Aké na ňu máte ohlasy? Nie je Vám niekedy smutno, že o takýchto udalostiach, ako je premiéra skladby svetovo známeho hudobného skladateľa, sa nehovorí v mienkotvorných médiách?

Ďakujem za opýtanie. Áno, o hodnotných veciach sa v našej spoločnosti veľa nehovorí a to všetko vplýva na ľudí, i na ich hodnotenie toho, čo je hodnotné. Ária Geralda Nera je čarovná, až rozprávková. Ľudia túto hudbu prijali s nadšením.

Myslím, že celkovo na Slovensku sa nehráva moc americká hudba a je to škoda. Na mojom druhom CD Miniatures hrám amerického Gordona Younga, ktorého hudba môže osloviť širšie spektrum počúvajúcich, len jej musia dať šancu. Americká hudba je ľahko stráviteľná, melodická, poteší dušu. Spomeniem Toccatu Gordona Younga, ktorý akoby prepracoval motív Widorovej najznámejšej Toccaty.

Keď sme už pri súčasnej hudbe, v minulosti Vám francúzsky skladateľ Jean Paul Verpeaux venoval druhé zastavenie z cyklu “14 brêves pour le Chemin de Croix”. Ako vznikla táto spolupráca?

Počas jedných letných prázdnin som spoznal francúzskeho skladateľa prostredníctvom YouTube, naštudoval som jeho Toccatu g mol. Veľmi krásny kus, ktorý evokuje akoby romantickú literatúru. Spomínanú toccatu mi venoval, čím ma veľmi potešil. Jeho meno sa v rámci Európy čoraz viac objavuje a som prvý organista, ktorý oficiálnou cestou nahral jeho hudbu. Kolega z práce Ján Dúbravský mi raz počas našich debát dal otázku, že prečo sa to nenaučím celé. Stálo ma to rok života, no neľutujem ani jednej minúty, ktorú som strávil s touto hudbou. Je nápaditá, inovatívna, trochu experimentálna.

Aby sme sa však vrátili k CD. Otvára ho skladba neskoro renesančného skladateľa Girolama Frescobaldiho a sólistom je violončelista Pavol Mucha. V minulosti ste s ním vydali aj album Triových sonát z rôznych historických období. Na Organ Dreams interpretuje Mucha aj ďalšiu skladbu, tentoraz z úplne iného historického obdobia, Modlitbu od Camille Saint-Saënsa. Zdá sa, že s týmto interpretom spolupracujete rád. Prečo?

Pavla Muchu vnímam ako seriózneho interpreta, ktorý má nielen vycibrenú hráčsku techniku, no i veľkú dušu, ktorá doslova sála z každého tónu. Bola to posledná skladba, ktorú sme točili a pamätám, že som bol veľmi unavený, no posledný pokus bol zaznamenaný live a bez škrtu. Dlhší čas som si chcel zahrať práve tento kus, pretože sa vie táto hudba dotknúť duše.

Pergolesiho kompozíciu Siciliana interpretuje (a treba povedať, že veľmi zrelo a štýlovo) Petra Pálková. Predstavíte nám túto interpretku? Ako vznikla spolupráca s ňou?

Hľadal som študenta Vysokej školy múzických umení, ktorý by si zahral a mal som tak dáko šťastie na Alexandru Glebockú, ktorá odporučila Petru. Spomínam, ako Petra došla ku mne domov, ukázal som jej zbierku mojich obrazov od maďarského autora Antala Neogradyho a začali sme hrať. Po prvom hraní, ktoré prebehlo bez chýb, som vstal z lavice a keďže som počul, že je muzikálna a šikovná, hneď som ju pozval na ďalšie nahrávanie, ktoré sa uskutoční v júli 2021.

Neobvyklé, no krásne zvukové spojenie bude určite zaujímať mnohých našich čitateľov. Je to saxofón a organ. Na saxofóne hrá Alexandra Glebocká a tiež sa predstavuje vyzretou interpretáciou. Počujeme ju v Telemannovej Sonáte, ale interpretuje aj súčasnú skladu francúzskeho autora – Eugène Joseph Bozza. Jej hra je čistá, trilky sú súmerné, vyvážené. Ako vznikla táto neobvyklá kombinácia? Ako sa ocitol saxofón v „organovom snení“?

Ja dlhé roky študujem a sledujem, čo sa kde hráva a snažím sa na Slovensko doniesť trochu z tej kultúry, ktorá je vo svete bežnou. Existuje väčšie množstvo rôznej hudby a už teraz môžem povedať, že s Alex plánujeme pokračovať v objavovaní krásnych skladieb voľným pokračovaním CD Organ dreams 2: 2022. Spomeniem i Miriam Garajovú, ktorá prijala pozvanie na nahrávanie a je to tiež, myslím, jej prvé sólové CD.

Siahli ste aj po ľúbivých skladbách, ktoré sú pre širšiu verejnosť známe. Sú to napríklad Labuť od Camille Saint-Saënsa, Pie Jesu s prekrásnymi sopránovými výkonmi, veľmi populárne sú aj Gymnopédie Erika Satieho. Prečo tento obľúbený repertoár?

Už počas štúdií na konzervatóriu som uvažoval, že niektoré krásne skladby vážnej hudby ako organista nemôžem hrať a časom som sa nechal inšpirovať hráčmi ako Cameron Carpenter, Christopher Herrick atď., ktorí hľadajú nové možnosti zvuku zobrazenia trebárs i orchestrálnej hudby na organe. Keď som bol mladší, nemal som rád výberové CD, rád nahrávam CD, kde kompletujem určitý opus, tak trochu idem v šľapajach Ivana Sokola, ktorý rád kompletoval. Napríklad 6 Mendelsonových sonát, 6 triových sonát J. S. Bacha atď. Z hľadiska úspešnosti CD Organ Dreams vedie, 115 CD sa predalo za prvých desať dní od vydania.

Samozrejme, verejnosti by bolo dobré predstaviť aj harfistku Máriu Kmeťkovú, ktorú počujeme v niekoľkých skladbách, aj v spomínanej premiérovej od Neara. Treba povedať, že táto harfistka nie je neznáma, pretože má už na konte aj svoj debutový album, je známa zo spoluprác s mnohými orchestrami aj sólistami. Ako vznikla spolupráca s ňou?

Máriu Kmeťkovú mi odporučil Pavol Mucha a môžem s určitosťou povedať, že naša spolupráca bude pokračovať i naďalej. Je veľmi muzikálna a nadaná hráčka. Na ďalšom CD budem mať tiež harfu, no pozvanie prijala Katarzyna Zabielska z Krakova.

A predsa len – aký by to bol album, keby tam chýbal Váš obľúbený majster Bach, však?

Organová hudba by nemohla byť bez J. S. Bacha. Spomínané Arioso nájdeme i v pomalej časti f molového koncertu pre klavír a orchester, a táto časť je ozaj kompozičný zážitok. Na svojich CD som sa venoval hlavne jeho Weimarskému tvorivému obdobiu, ktoré ma snáď najviac nadchlo. Pastorále F dur BWV 590, Prelúdium a fúga a mol BWV 543, diela inšpirované talianskou hudbou. Neskôr jeho malým prelúdiám a fúgam  kde je jeho kompozičné autorstvo asi najviac sporné. Každopádne týmito skladbami musí prejsť každý organista na konzervatóriu, tak som sa snažil kompletne ich odohrať.

V súčasnosti žijeme pomerne neistú dobu, ktorá poznačila mnohé sféry v spoločnosti, umenie a kultúru nevynímajúc. Vám sa však podaril projekt, ktorý je úspešný, ľudia Váš album kupujú, treba povedať, že CD je akýmsi únikom od reality. Čo by ste na záver rozhovoru odkázali všetkým, ktorí to už vzdali a nevidia nádej, že situácia sa zlepší?

Myslím, že každý z Nás ma v rukách to, či naše zajtrajšky budú krajšie, lepšie, hodnotnejšie, no každý z Nás sa o tie lepšie zajtrajšky musí CHCIEŤ pokúsiť.

Zhovárala sa: Zuzana Vachová

Zdroj foto: Juraj Koren


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno