„Improvizácia je hra v najčistejšej podobe. Je to guláš vypočutého, odpracovaného, vytvarované osobnou skúsenosťou a vnútorného nutkania sa vyjadriť. Kreativita by mala byť potrebou a nie výsledkom vonkajšieho pôsobenia, inak stráca úprimnosť,“ hovorí pre náš portál kapelník skupiny Koreňova Zelenina, Peter Koreň mladší.

Bratislavská rocková skupina Koreňova Zelenina (názov je odvodený od priezviska kapelníka – Petra Koreňa ml.) vydala začiatkom roka 2021 svoj debutový album. Skupina je síce nová, ale tvoria ju skúsení a vyhľadávaní muzikanti: hlavný autor, textár, gitarista a spevák Peter Koreň ml. (skupina Massage, K-com), gitarista Pišta Lengyel (známy najmä z účinkovania v hudobných zoskupeniach Ericha”Boboša”Procházku Frozen Dozen a Sitra Achra, nedávno absolvoval koncertné turné so skupinou Richarda Müllera, hráva tiež v skupine Jany Kischner, basgitarista Otto Palkovič (skupina Massage, Kubo Ursiny & Provisorium, Klady kľudu…) a bubeník Martin Tomeš (Peter Cmorík band, Sitra Achra, Sima Martausová band…), to sú všetko mená známe v oblasti slovenskej rockovej a bluesrockovej hudby.


Skupina sa venuje tvorbe na pomedzí žánrov rock, blues, funky. Väčšina piesní pochádza /hudobne aj textovo/ z pera Petra Koreňa ml., pričom aranžmány sú spoločnou prácou. Koreňova Zelenina vydala prvý album, ktorého producentom je skúsený gitarista skupiny Pišta Lengyel. Nahrávania a mixáže sa ujal vyhľadávaný zvukár a hudobník Roman Turtev, mastering robil Radovan “Vrabec” Orth. Buklet albumu je plný zaujímavých fotografií skvelého bratislavského fotografa Mira Miklasa, upravených talentovanou grafičkou Martinou Šperkovou. Vzácnym hosťom na albume bol Peter Koreň st., ktorý zahral na hammond organe.

Album muzikanti vydali vo vlastnej réžii, s výdatnou podporou FPU a Hudobného Fondu, zatiaľ len vo forme CD-audio. Šírenie formou streamovacích médií je plánované do leta tohto roka.

Keď sa vám dostane album do rúk, dýchnu na vás pesničky s ohromujúco prepracovaným zvukom, vynikajúcimi, gitarovými sólami, bluesovým feelingom pregnantnými bicími nástrojmi, ktorým je v protipohybe pohyblivá, kreatívna basgitara. Piesne poslucháča katapultujú dekády rokov naspäť: starý dobrý, poctivý blues-rock s textami, nad ktorými treba premýšľať a muzikou, ktorá nie je vždy na štyri doby. Balady sa na albume striedajú so skladbami v rýchlejšom tempe, nechýbajú v nich ani vzácne momenty improvizácie (nie však vopred pripravené, aké často počúvame od mnohých mladých muzikantov v súčasnosti). Členov kapely sme pre náš portál oslovili a porozprávali sme sa o ich albume.

Foto: Miro Miklas, grafická úprava fotografií: Martina Šperková

Kapela Koreňova Zelenina je odvodená od mena alebo skôr priezviska kapelníka a autora piesní – Petra Koreňa mladšieho. Keď si tento Váš názov človek dá do googlu, viete o tom, že dopátra sa len receptov na polievku, prípadne na domácu vegetu – skrátka, všetko možné, len nie na bratislavskú blues-rockovú kapelu? Je v tom názve aj trošku recesie alebo je to naozaj len odvolávka na frontmana? Aká je genéza vzniku Vašej kapely?

Peter Koreň ml.: Zadať meno kapely do vyhľadávača mi veru nenapadlo. Asi by sme mali prehodnotiť svoj postoj starej školy, smerom k výdobytkom novej doby (úsmev). Čo sa týka názvu, priznám sa že jeho genézu si nepamätám. Určite je tam aj recesia. Slovo „Zelenina“ má aj inú konotáciu… A áno aj pestovaniu zeleniny som sa na amatérskej úrovni svojho času venoval. Na výsledky sa treba pýtať Bratislavy 90-tych rokov.

Zase na druhej strane treba povedať, že ste mladá kapela, ale máte ostrieľaných a kvalitných muzikantov, čo počuť okamžite od prvej piesne – na frázach, zohratej rytmike a zvuku. Dokonca, ak hovoríme o piesňach vášho albumu, mala som možnosť vypočuť si niekoľko z nich aj v akustickej verzii a treba povedať, že znejú mimoriadne dobre. Ak by to bola naozaj nová, mladá kapela, stroskotá hneď na prvej unplugged verzii. Vy už máte svoje odhraté a už na vašom prvom albume počuť, že ste nielen dobre zohratí, ale dokonca máte cit aj pre improvizáciu. Čo pre vás improvizácia – teda kreativita a sloboda v hudobnej tvorbe znamená?

Peter Koreň ml.: My sme mladí duchom. Všetky piesne vznikali na akustickej gitare, takže je to asi ich prirodzená poloha. Nás ale baví robiť hluk, preto sme kapela elektrifikovaná (smiech). Bonus elektrifikácie je aj v rozšírení zvukových možností.

Improvizácia je hra v najčistejšej podobe. Je to guláš vypočutého, odpracovaného, vytvarované osobnou skúsenosťou a vnútorného nutkania sa vyjadriť. Kreativita by mala byť potrebou a nie výsledkom vonkajšieho pôsobenia, inak stráca úprimnosť.

Na výslednom zvuku formácie počuť, že ste muzikanti s dlhoročnou skúsenosťou: gitarista Pišta Lengyel – známy najmä z účinkovania v hudobných zoskupeniach Ericha „Boboša“ Procházku Frozen Dozen a Sitra Achra, má za sebou turné so skupinou Richarda Müllera a hrá v skupine Jany Kischner. Dostalo sa v prípade Koreňovej Zeleniny viac priestoru pre gitaru ako sólový nástroj?

Pišta: Táto skupina bola vždy hlavne o gitarách. Je síce pravda, že v skupine K.com, ktorá bola predchodcom Koreňovej Zeleniny, boli aj klávesy a ústna harmonika, ale základ bol vždy rockové kvarteto. Ja osobne som dostal viac priestoru pri realizácii nahrávky ako producent, je to poloha ktorá ma veľmi baví. Konečne som mohol mať pri debatách o zvuku a hudbe posledné slovo ja. (smiech).

Ďalším členom je basgitarista Otto Palkovič, známy zo skupín ako Massage, Kubo Ursiny & Provisorium, Klady kľudu a bubeník Martin Tomeš, ktorý účinkoval v kapelách Peter Cmorik Band, Sitra Achra alebo Sima Martausová Band. Zvlášť pri rytmickej sekcii počuť odlišný prístup – precíznosť bubeníka a uvoľnený štýl basgitaristu, čo na prvý pohľad môže pôsobiť protichodne, no na výsledku, unikátny zvuk. Ako vyzeral proces nahrávania? Album vznikal už zrejme počas mesiacov pandémie – mali ste dosť času, aby ste tento kontrast v rytmickej sekcii, ktorý sa ukazuje ako jeden z najväčších plusov albumu, mohli dostatočne vyšperkovať?

Peter Koreň ml.: Začnem od konca otázky. Album sme nahrali ešte pred pandémiou, ale keďže sme na seba nevyvíjali dostatočný tlak, finalizácia mala pomalšie tempo a vydať sa nám ho podarilo až v čase jej vrcholu. Nový materiál – hĺbavejší a reflektujúci novú situáciu – práve vzniká a radi by sme ho zvečnili, keď bude vhodná príležitosť. Teda, pokiaľ možno čo najskôr. Dôležité je na tomto mieste spomenúť, že hudobnými nápadmi začali prispievať aj Pišta s Maťom. Mám radosť z nového pohľadu, pretože každý si vytvárame svoj vlastný mikrosvet a chalani takto ponúkajú možnosť doň nahliadnuť.
Kapela vznikla po dlhšej prestávke, ktorú som mal s autorským hraním. Maťo (Tomeš) bol ten, kto na mňa intenzívne a vytrvalo tlačil, aby sme začali hrať moje piesne. Poznali sme sa dobre z práce a trávili sme spolu aj voľný čas. O ňom, ako členovi novej kapely preto nebola najmenšia pochybnosť. K jeho perfekcionalistickému prístupu mám fakt veľký rešpekt.

Keď som dával dohromady túto kapelu, dosť som rozmýšľal nad osobnosťami, ktoré ju budú tvoriť. Pištu poznám ešte z divokých bratislavských “deväťdesiatok”, máme z tých čias svoje odžité aj odohrané. Pišta medzičasom zrel a keď som ho oslovil – okamžite súhlasil. On je ten, kto výrazne formuje zvuk kapely.

Veľmi dlho som premýšľal nad tým, kto bude hrať basgitaru. Pochopil som, že mojou živelnosťou nemôžem byť tej ťažkej profesionalite a koncentrácii, protikladom sám. Otto ma v tomto dopĺňa a vylepšuje. Hrávali sme v skupine Massage, takže odvtedy viem, ako hrá a premýšľa. Preto mi prišlo, že by mohol predstavovať to, čo mi stále chýbalo. On je samorast, v tom najlepšom zmysle slova. Je absolútne nemožné ho akokoľvek formovať. Je to skrátka originál. Mal som veľké obavy, ako toto spojenie bude fungovať, ale od prvého momentu je jasné, že to bolo správne rozhodnutie. Existuje množstvo lepších, presnejších, čistejšie hrajúcich basákov, ale nie je v nich toľko spontánnosti, invencie a nepripadajú mi tak inšpiratívni ako Otto.

Martin: Pevne položené základy rockovej hudby sú, podľa mňa, v dobre zohratej rytmike. S Ottom to fungovalo v podstate okamžite. Máme dobrý osobný vzťah, rešpektujeme sa ľudsky aj hudobne, a to je cítiť hádam aj na nahrávke. Myslím, že protiklady/kľudu v tomto prípade zafungovali dobre a na kĺzavej hladkej ploche zvuku Ottovej basy môj prejav rytmu poskakuje a hrá sa s frázami, podporuje spev a gitarové riffy. Toto sme sa snažili pri nahrávaní v štúdiu zachovať, a preto sme zvolili spôsob živého hrania – teda basu a bicie sme nahrali v jednej miestnosti súčasne a toto je výsledok.

Pišta: Moje skúsenosti zo štúdií hovoria, že najlepšie nahrávky vznikajú, keď sú hudobníci čo najbližšie k sebe a nahráva v podstate celá kapela súčasne. Aj keď niektoré stopy sú len provizórne, často sa práve tie použijú kvôli pocitu. Ten pocit sa totiž, dá len veľmi ťažko neskôr napodobniť pri dohrávaní chýbajúcich partov. Nie som fanúšikom sterilnej, vykalkulovanej hudby, aj keď rešpektujem jej miesto vo vesmíre. Mám radšej živelnosť, prirodzený tep, aj keď niekedy nedokonalý s chybičkami – takí sme predsa všetci.

V pesničkách sú zreteľné prvky blues, samozrejme, nehovoríme o tradičnej forme blues, ale o novej, moderne spracovanej, súčasnej piesni, hoci zvukovo sa často pohybujete o niekoľko dekád rokoch späť. Čo pre vás ako muzikantov blues predstavuje? Je to o feelingu, typickej rytmickej pulzácii, harmonických postupoch alebo aj o technike hrania?

Pišta: Pre mňa je blues tak inštinktívna vec, ako dýchanie. Venujem sa mu od svojich osemnástich a za tú dobu sa mi úplne dostal do DNA. Je počuť na mojej hre, či hrám s Jankou Kirschner alebo s inými interpretmi. Prevažne je to o pocite. Blues je viac stav, než súbor nejakých postupov. Z technického hľadiska, každý hudobník, ktorý sa venuje populárnej, rockovej, či jazzovej hudbe, by mal ovládať aspoň základy bluesového hrania. Je to podobné, ako s jazykmi. Ak človek ovláda základy gramatiky a má nejakú slovnú zásobu, už sa nestratí a môže sa pustiť do objavovania nových smerov. V kapele máme radi hudbu 60-tych, 70-tych rokov a preto je aj náš zvuk skôr “vintage”.

Kapela Koreňova Zelenina so zvukárom Romanom Turtevom.

Aj na tomto albume počuť, že sú tam sóla, ktoré sú spontánne, nepripravené a je v nich aj určitá miera improvizácie – napríklad Sto rokov samoty, Tak rád, Staviam svoj svet… Improvizácia je spravidla spojená s jazzovou hudbou, no aj s niektorými smermi alternatívnej rockovej muziky. Do akej miery si môže dovoliť hráč improvizovať v rámci štandardnej rockovej formy (povedzme, že aj s vplyvmi iných hudobných štýlov), aby to bolo ešte stále v rámci daného žánru? Riadite sa v tomto prípade intuíciou?

Peter Koreň ml.: Hudba sa deje v čase. Okamžité, náhodné zmeny vytvárajú neopakovateľnosť momentu. Je to ako sex. Vyformovaný človek vie, čo mu prináša uspokojenie, ale aj tak nikdy nevie, či to bude stáť za to. Miera, kam až sa odváži, je otázkou osobného vkusu a konvencií a ich rozsahu akceptácie.

Improvizácia je zážitkom pre poslucháčov, keď je spojená so živým hraním. Pesničky na tomto albume sú predurčené pre pódium a šnúru. Tak, ako všetkým muzikantom, aj vám určite prekazila možnosť prezentovať ich na koncertoch. Plánujete ich poslucháčov uviesť v online priestore? Ako sa členov Koreňovej Zeleniny dotkla pandémia? Ako ste stotožnení s tým, že by sme mali hrať koncert bez publika?

Pišta: Plánujeme jeden online koncert, detaily ešte nemôžem uviesť, ale chceme potešiť našich kamarátov a známych aj takýmto spôsobom. S inými projektmi som už odohral niekoľko online koncertov a priznám sa, že nie som fanúšikom tohto formátu. Najprv sa všetci tešíme, ale na konci zostane smútok. Toto obdobie ovplyvnilo celé ľudstvo, v podstate zo dňa na deň sa nám prevrátili hodnotové rebríčky, vyvstalo mnoho otázok a pochybností, ktoré veci sú dôležité v živote… Bohužiaľ, v kritických situáciách ide kultúra bokom, čo je na jednej strane pochopiteľné, ale na strane druhej aj nebezpečné. Nemali by sme sa chovať ako svorka, kde silnejší vyhráva a umelcov posielať k lopate. Pred rokom prevládali podobné názory, ale myslím si, že s odstupom času tie hlasy stíchli. Musíme si pomáhať, byť tolerantní, ľudskí a kultúra nás má k tomu viesť.

Každá z piesní na albume má svoj vlastný mikrosvet, no z konceptu všetkých piesní najvýraznejšie vybáča pieseň Tak rád, v ktorej počujeme zmeny tempa, zaujímavé modulácie, je špecifická aj aranžmánom…

Martin: Základom skladby Tak rád mal byť pôvodne drum&bass-ová schéma v štýle elektronickej hudby. Pôvodne bol pri nahrávaní súčasťou skladby ako podpora rytmu elektronický samplovaný drum track, ktorý ale po konečnom zmixovaní dostal “vyhazov” a zhodli sme sa na tom, že moje bubny budú v piesni slúžiť rovnako dobre aj bez elektronického dopingu. V konečnom dôsledku to zjednodušuje živé hranie na koncertoch, ktoré sú v podstate aj hlavným cieľom a motiváciou kapely. V kontraste 4/4 taktu verzií, potom veľmi uvoľnene a vzdušne pôsobí 3/4 – resp. 6/8 takt toho istého tempa použitý v refrénoch.

V pesničke Nerád ruším hosťuje Peter Koreň starší na hammond organe, ktorý využívali aj muzikanti zo skupín ako Pink Floyd, Emerson, Lake and Palmer, Deep Purple či Led Zeppelin, s obľubou ho využívajú jazzoví muzikanti, v bývalom Československu ho používala kapela Collegium Musicum. Dokonca je v piesni použitý aj Leslieho reproduktor, vďaka čomu sa tón približuje k vibratovému. Zdá sa, že ste nič nenechali na náhodu a naozaj ste si dali precízne záležať na estetike zvuku. Ste perfekcionalisti vo zvuku? Ako vznikol vôbec nápad s hammondom?

Pišta: Bola to šťastná zhoda okolností a vlastne úplne prirodzený proces. To, že Peťov tato sa zúčastní nahrávania, sme vedeli od začiatku. On je legendárny hammondista kapely Meditating Four, s Jožom Barinom hrajú od 60-tych rokov. Zhodou okolností chodieva do štúdia Ama 21 na Karpatskej ulici v Bratislave cvičiť na ten nástroj, predsa v bytovke by to nešlo, no a v tom štúdiu pracuje ako zvukový majster náš kamarát Roman Turtev. Romana sme mali tiež vyhliadnutého ako jediného možného adepta na tento projekt. Takže kruh sa uzatvoril a všetko išlo ako po masle. Pri nahrávaní, a vôbec pri fungovaní v kapele, je priateľská atmosféra oveľa dôležitejšia, ako hráčske kvality. Aj keď hádka môže v konečnom dôsledku výrazne pomôcť tej-ktorej nahrávke. (úsmev).

Keď už sme spomenuli produkciu tých špičkových kapiel, pomerne psychedelicky znie vyše 6-minútová pieseň Staviam svoj svet. Za mnohými textami piesní cítiť osobný príbeh autora Petra Koreňa mladšieho. Čo v nich majú poslucháči hľadať?

Peter Koreň ml.: Nerád by som radil poslucháčom čo majú v piesňach hľadať, to myslím treba nechať na nich samotných. Pre mňa sú to obrazy situácií v živote, v ktorých som sa ocitol vlastným pričinením, alebo súhrou osudu a potrebou nejak sa s nimi vyrovnať. Staviam svoj svet je textovo v podstate balada, len som nechcel, aby vyznela sladko. Preto som sa snažil, aby plynula sugestívne ale zároveň zostala trochu ťažkopádna, na nahrávke znie temne a až bolestivo nekompromisne. Ak má taká hudba zanechať v človeku stopu, tak vlastne nemá byť príjemná. Tak, ako keď sa človek poreže, jazva ostane. 

Keď už album analyzujeme, treba vyzdvihnúť aj jeho zvukovú kvalitu – pod zvukovú réžiu sa podpísal Roman Turtev, čo je známe meno. Kde ste ho nahrávali? Zdá sa, že si na kvalitný zvuk potrpíte…

Pišta: Nahrávali sme v štúdiu Ama 21 v Bratislave a osoba Romana Turteva za pultom bola jasná od začiatku. Roman pôsobil v Londýne ako zvukový technik v mnohých štúdiách, pracoval napríklad aj v legendárnom štúdiu na Abbey Road. Nahrávali aj filmovú hudbu pre Hansa Zimmera a podobne, takže tých skúseností má fakt veľa. Okrem toho je to vynikajúci bubeník, hráme spolu v niekoľkých projektoch, a preto si rozumieme aj hudobne. Má cit pre detaily, ale tiež chápe zámer kapely. Ako som už povedal – Roman bol jasná voľba.

Okrem kvality zvuku ste aj milovníkmi hudby v pravom slova zmysle a málokto možno vie, že si vyrábate vlastné aparatúry. Je pravda, že nedávno ste si vyrobili gitarové kombo podľa vzoru z roku 1955? Aký je tento príbeh?

Otto: Začalo to tým, že sa Peťo skrátka rozhodol mať tichší aparát. Slovo dalo slovo a pustili sme sa do toho. Bratsky sme si to podelili. Peter trávil čas na chalupe s letovačkou v ruke, zatiaľ čo ja som zápasil s pílkou a doskami a výroba tým definitívne začala. Rozhodnutie padlo pre tradičný bluesový aparát Fender “De Luxe” model 1955 s iba jedným 12″ reproduktorom (zatiaľ čo Peter predtým používal Fender bassman so štvoricou reproduktorov 10”). No keď sme dielo dokončili a Peťo zahral skúšobný riff, vôbec som nenadobudol pocit, že by bol aparát tichší. A musím priznať, že som tomu rád (smiech).


Peter Koreň ml.: Toto je hlavne Ottova parketa. Ono je to tak, že sa nám páčia staré veci. Staré aparáty nemajú takú zvukovú variabilitu, ale boli vyrobené pre dlhodobé používanie. Veci vtedy nestarli, tak rýchlo. Možno je to fascinácia ručnou prácou, radosť z toho, že ten aparát niekto osobne, doslova pohladkal, človeku dotvára pocit z poctivo vyrobenej veci, ten dobrý pocit ktorý je pre človeka v súčasnosti tak vzácny. Navyše možnosť dostať sa k pôvodnému aparátu je vzhľadom na cenu (ktorú taký zberateľský kúsok má) v podstate nereálne. Existuje ale možnosť si ho poskladať. Všetky komponenty sa dajú kúpiť, takže sa to pri troche trpezlivosti dá zvládnuť.

Otto stále niečo stavia. Ja som si v zime poskladal šasi na Fender 5E3 Deluxe. Pohral som sa a snažil sa dodržať postupy starých materí (úsmev). Otto k tomu vyrobil neuveriteľne verný box. Okrem toho má úchylku na staré basgitary, ktoré loví v kalných vodách internetu. Zameriava sa na menej používané, trochu obskúrnejšie typy, pred ktorými má každý bohabojný basista rešpekt. Z nich potom vie (ale len on) dostať zvuky doposiaľ nepočuté.

 

Zuzana Vachová

Zdroj foto: Miro Miklas, grafická úprava albumu a buklet: Martina Šperková, foto zo štúdia: Dano Maráky


 

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno