Prianím dirigenta a zbormajstra Lukáša Kunsta je uvádzať pred Vianočnými sviatkami populárne dielo Jana Jakuba Rybu – Česká mše Vánoční. Omša s ľudovým, pastorálnym charakterom a silným príbehom má už svoje uvedenie v Klariskách za sebou.
V rámci Roku českej hudby zaznela v Bratislave Česká mše Vánoční Jana Jakuba Rybu, ktorá v Čechách neodmysliteľne patrí k Vianociam. Ľudia majú radi toto dielo najmä pre jeho priamočiarosť a zrozumiteľnosť. Česká omša Vianočná v prebásnenom texte od samotného autora má rýdzo pastorálny charakter, je poslucháčsky príťažlivá aj vďaka svojej očarujúcej prostote, radostnej emócii a sviežosti. Sú to práve ľudové prvky, ktoré dávajú hudbe život a vitalitu. Missa solemnis Festis Nativitatis D. J. Ch. accomodata in linguam bohemicam alebo ľudovo zvaná Rybovka znela aj v Koncertnej sieni Klarisky v Bratislave (18.12.2024) a uviedol ju Lukáš Kunst. Dirigent a zbormajster je známy svojím hlbokým vzťahom k českej kultúre, ktorý sa prejavuje aj na jeho štýlovo čistom stvárnení českých diel. „Rybovka“ je jednou z jeho srdcoviek a jeho cieľom je založenie tradície uvádzania tohto diela aj v Bratislave. Skladba sa teší neustálej popularite – za mesiac sa v domácom prostredí dočkala stoviek uvedení, v Brne ju napríklad hrali trikrát denne. V Bratislave znela v podaní Speváckeho zboru mesta Bratislavy, Slovenskej filharmónie a na Dlhých dieloch pod taktovkou Mariana Kittnera.
Ešte pred dielom Rybu však publikum mohlo počuť dielo českého autora Tomáša Norberta Koutníka Hej, hej, jeden i druhej v troch častiach – Gloria – Recitativo – Aria pastorella. Koutník bol skvelý organista a huslista, zároveň bol neúnavným organizátorom hudobného života. Je autorom početných sakrálnych skladieb s typickými neskorobarokovými slohovými prvkami s presahom do začiatkov klasicizmu. Jeho diela sú pretkané dobovou spiritualitou a majú rovnaký inšpiračný základ ako u Rybu – v českej ľudovej hudbe. Boli počuteľné už v introdukcii prvej časti Gloria aj v rýchlom úseku. V miernom tempe sa otvárajúca časť so sólovým partom prešla do rýchlej, radostnej nálady, v ktorej dominovala sólová trúbka a sláčikové nástroje. Pod taktovkou Kunsta sa podarilo udržať transparentnú partitúru, zrozumiteľnú hudobne i textom. Sólová trúbka Rastislava Suchana a sólový part huslí v podaní Anežky Kara tvorili akusticky sa vynímajúce dialogické party so spevom. Možno by aj v spomenutom prvom úseku prospelo rýchlejšie tempo na dosiahnutie slávnostného charakteru – existujú dokonca poloscénické uvedenia tohto diela v kostoloch, kde práve rýchle tempo dodáva skladbe potrebnú svižnosť a slávu.
Barytonista Rastislav Hajach bol presvedčivý v prejave a deklamácii, v pastorelle druhej časti sa predstavil so sprievodom organu (Andrea Bálešová) a v recitatíve sme počuli intonačne spoľahlivý tenor – Pavol Oravec. Aria pastorella spočívala vo fúge zborov. Spevácky zbor mesta Bratislavy a Les Sirènes predviedli strhujúci interpretačný výkon – od nízkych mužských hlasov, cez vyššie, treťou skupinou boli nízke dámske hlasy až po soprány. Každá jedna zmena výrazu bola Kunstom stvárnená verne – či už to bol prvok klesajúcej melodiky v mužských hlasoch, ktorý znel sugestívne alebo šestnástiny v sopránoch. Dokázal udržať kompaktnosť diela a zároveň dbať o vyspievanie týchto detailov do nádejného durového záveru (dnes zakázaného, pravda). Dielo bolo na Slovensku uvedené prvýkrát – k Rybovke bolo tematicky i štýlovo ako uliate.
Ďalšími skladbami boli Dve pastorely Jakuba Jana Rybu. V duete sa predstavili mezzosopranistka Eva Šušková a sopranistka Tatiana Hajzušová. Kým Šušková svoj part pochopila štýlovo i vokálnym prejavom, v sopráne sme počuli romantický pátos. Hajzušová má soprán peknej farby, no nedosiahol potrebnú priezračnosť a ľahkosť v tóne. Ak by speváčka neforsírovala najmä výšky, nepochybne by znel Rozmilý slavíčku vernejšie. Je to prekrásna skladba s flautovým sólom (Dagmar Kamenská) navodzujúcim pastorálny charakter. Šušková uprednostňovala skromnosť vo vibrate a dbala o deklamáciu textu. Flautový part bol krásny, s precítenou dynamikou, peknými, súmernými trilkami a kultivovaným frázovaním. Aj v druhej pastorele Rybu sa predstavili obe sólistky, Hajzušová tentoraz volila miernejší, ľahší prejav.
Napokon už zaznela Česká mše vánoční. Lukáš Kunst sa držal pôvodnej orchestrácie pre sólové hlasy, miešaný zbor, flautu (Dagmar Kamenská), dva klarinety (Albín Blaho, Šimon Štímel), lesný roh (Peter Stašík, v partitúre predpísané dva), trúbka (Rastislav Suchan), dvojo huslí (Anežka Karová, Sandra Baggiolini), viola (Vojtech Botoš), kontrabas (Richard Gašpar), tympany (Eduard Mikulaško) a organ (Andrea Bálešová).
Vďaka dodržaniu tejto inštrumentácie sa z diela nestalo zvukovo masívne predstavenie, ale hudobne i spevom príťažlivá hra v českom jazyku, sledujúca časti omše. Navyše, v Klariskách by jej ani väčšie obsadenie nepristalo. A do tretice, v komornejšom zvuku sa motívmi výrazné dielo rozhodne lepšie vníma ako v orchestrálnej podobe.
Sólistami večera boli: Tatiana Hajzušová, soprán, Eva Šušková, mezzosoprán, Pavol Oravec, tenor, Rastislav Hajach, barytón, Martin Mikuš, bas.
Vďaka transparentnej partitúre, výrazným hudobným motívom nadväzujúcim na tradíciu ľudovej melodiky, ale taktiež rytmickej pestrosti, vás Rybovka ihneď dokáže osloviť, vtiahnuť do deja. Nesmie však mať v sebe priveľa sentimentu. Ryba ju písal pre ľudí – bez ohľadu na ich spoločenský status, vzdelanie či vek, aj preto musí byť interpretácia priamočiara. České diela Lukášovi Kunstovi pristanú, rozumie im, vie, ako s hudobnými motívmi pracovať, aby ich nechal zaznieť v celej kráse, no zároveň oprostené od prehnanej citovosti. Aj keď je toto dielo stavané ako latinská hudobná omša (v názvoch častiach vidíme tradičné názvy – Ad Kyrie – Ad Gloria – Ad Evangelium, Ad Credo – Ad Offertorium – Ad Sanctus –Ad Benedictus – Ad Agnus – Chorus), ide o pastorálnu hru aplikovanú na omšovú liturgiu. Rozpráva príbeh narodenia Krista a príchod pastierov k jasličkám.
Hudobný dialóg organu a pizzicata sláčikov boli nastavené v dobrom tempe aj adekvátnej, vyrovnanej dynamickej hladine. Precízny rytmus, zreteľné artikulovanie, neuponáhľanie obsahu a chápanie dejovej línie, bolo pre túto interpretáciu charakteristické. Spoľahlivý výkon podal Pavol Oravec ako mladší z pastierov (Pavol Oravec), ktorý budí staršieho majstra v úvode diela. Zo sólistov si okamžite získal srdcia publika bas Martin Mikuš. Jeho prejav bol prívetivý, pravdivý, dostatočne sebaistý, je to bas veľmi peknej farby s objemným tónom, no s pekným frázovaním aj v kantilénach. Spevák bol zároveň dostatočne komunikatívny v mnohých partoch aj s iskrou a štipkou neodolateľného humoru.
V druhej časti diela anjelské hlasy (pôvodne napísané pre dva soprány) zvestovali príchod Mesiáša. Duo Hajzušová – Šušková bolo nielen intonačne presné, ale i príbuzné farbami a objemom. Šušková má v strednej i vyššej polohe svetlý hlas, vďaka čomu sa nevytváral taký zásadný kontrast v duetách. A bola uveriteľnejšia ako anjel s tmavou farebnosťou. Tak i Hajzušová už uspôsobila frázovanie charakteru hudby – spievala podstatne priezračnejšie, jemnejšie a s ľahkosťou.
Medzi interpretačne najatraktívnejšie patrili zborové časti, v ktorých sa dosiahla vyváženosť medzi inštrumentálnou zložkou a vokálnou, ale i potrebné emócie týchto častí. Spevácky zbor mesta Bratislavy a dámsky komorný zbor Les Sirènes zneli intenzívne v evanjeliu Vzhuru bratři pred Credom, ale i v ďalších častiach kompozície. Sólisti boli vybratí nadmieru dobre, tvorili homogénny celok. V skladbe sa striedajú časti živšie v rýchlejších tempách i pomalšie (v nich najkrajšie znel Martin Mikuš) a najväčšou devízou tejto interpretácie bolo, že ste v nej nenašli preexponované miesta. Zaiste, miestami k tomu charakter niektorých častí zvádza, no Kunst držal dynamiku pod kontrolou. Oproti tomu sa krásne vynímali sólové party a duety, v ktorých Ryba oprosťuje inštrumentáciu a necháva zaznieť len sólo flautu či nežné sláčiky. Silný moment tejto omše nastal prostredníctvom časti Credo – klaňanie sa Kristovi, ktoré bolo dynamicky a výrazovo precítené, či už v podaní zborových úsekov, inštrumentálnych i sólových. Najbližšia latinskej predlohe je časť Sanctus, ktorá chváli Boha. Znela oprostená, čistá melodika s jej duchovnou silou, s otvorením v pomalom tempe a následne radostnými zbormi. Návrat do pomalého tempa uzavreli drevené dychové nástroje – Rybovka je plná takýchto partov, relatívne jednoduchých na hranie, no zložitých na ich vyznenie. Kunst má zmysel pre kantilénu, vytiahol zo skladby aj tie najjemnejšie detaily a obklopil sa okrem dobrých sólistov aj skvelými hudobníkmi. Prosba o pokoj – „uděl nám všem pokoj svatý“ v Agnus mala v podaní zborov intímny charakter – speváci mali hlasy v pianissime pod absolútnou kontrolou. A samozrejme slávnostný záver bol vyvrcholením diela – oslavou, radosťou a pokojom v srdci. Presne o tomto sú Vianoce s Rybovkou – majú poskytnúť všetkým láskyplnosť a vnútorný pokoj. Ak sa príbeh interpretuje pravdivo, s otvorenosťou a bez prehnane znejúcich inštrumentálnych partov, v dynamickej symbióze so spevom, dokáže odovzdať mocný príbeh o narodení Spasiteľa. Presne s takýmto pochopením znel aj v Klariskách pod taktovkou Lukáša Kunsta.
Zuzana Vachová
Foto: Maximilián Janík
