Dnes, 29.9. 2020 sme mali naplánovanú v našej redakcii výrobu Týždenníka Moja kultúra. Vzhľadom na aktuálne dianie – zrušené hromadné podujatia, relácia, ktorá mala byť v premiére odvysielaná 1. októbra a mala informovať aj o udalostiach v nasledujúcom týždni, naša redakcia nevidí zmysel reláciu vyrábať. V súčasnosti pre vás koncipujeme novú reláciu v online priestore.
Mal to byť Týždenník o veľkolepej premiére Aidy na pôde SND, o emotívnom prejave riaditeľa Opery Rastislava Štúra, o tom, ako sa vytúžená premiéra výnimočnej činohernej inscenácie Borodáč alebo Tri sestry nemohla uskutočniť, keďže všetci zamestnanci Štátneho divadla Košice sú v odporúčanej desať-dňovej izolácii. Aj o tom, že festivalu Divadelná Nitra sa mimoriadne darí. Na Slovensku sa začal nakrúcať nový film, so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu vystúpil famózny huslista Dalibor Karvay. Rozhlasáci hrali pod taktovkou nestarnúceho maestra, šéfdirigenta Ondreja Lenárda, ktorý drží taktovku pevne v rukách. Vynikajúci klavirista Ladislav Fančovič spolu s Milanom Paľom koncertne uvádzajú v týchto dňoch náročný repertoár – Husľové sonáty Šostakoviča a Bartóka. A ich turné po slovenských mestách malo pokračovať aj v októbri. Baletný súbor SND sa mal po prvý raz objaviť pred publikom! Po prvej vlne pandémie, počas ktorej prišlo úplné zatvorenie našich kultúrnych inštitúcií a ich následnému, postupnému spamätávaniu sa, začali v posledných týždňoch konečne fungovať, kiná, divadlá, festivaly, koncerty. Naša kultúra je životaschopná. Má pevné základy a chce žiť.
No „vyššia moc“ rozhodla. Všetky hromadné podujatia rozhodnutím Ústredného krízového štábu dostávajú totálnu, absolútnu stopku od 1. októbra. Bez výnimky. Bez diskusie. Takú facku asi nečakal nikto. Rakúšania, Francúzi, Nemci, Česi – a mnohí ďalší, pristupujú k opatreniam citlivo a s úctou voči kultúre. No v prvom rade s rozumom a zjavne aj na základe analýz a dát. Vyhodnocujú správanie sa publika v divadlách a koncertných sálach a je jasné, že ak napríklad vo Francúzsku nechávajú operu a múzeá otvorené, ale študentské diskotéky nekompromisne zakazujú, epidemiológovia presne vedia, z čoho tieto opatrenia plynú. V prípade Slovenska sa však rozhodlo en bloc… Hoci, aj u nás mali k dispozícii analýzu bratislavského hygienika, že doposiaľ neexistuje žiadna potvrdená nákaza na kultúrnom podujatí! To sú tie paradoxy, však? Aby toho nebolo ešte málo, v stredu sa tento stav spečatí aj vyhlásením o núdzovom stave. Ako by zajasalo operné publikum, bravissima! Žiaľ, tentoraz v opačnom garde, tak trochu trpkom a sarkastickom móde…
Priatelia umenia a kultúry. Nemyslíme si, že sme v situácii, keď postačujú falošné slová útechy, v štýle typického klišé „treba vydržať“. Radi by sme vás preto vyzvali, aby ste sa do našej redakcie ozvali. Pripravujeme novú reláciu, v ktorej sa s vami náš šéfredaktor Anton Faraonov spojí online. Budete mať priestor vyjadriť sa – najmä k tomu, ako vidíte súčasný stav kultúry na Slovensku, adresnú pomoc, prípadne ne-pomoc zo strany štátu, jej budúcnosť, prípadne vízie, či vôbec kultúra na Slovensku za takýchto podmienok prežije.
Zdroj text a foto: Redakcia mojakultura.sk
