Ako hodnotí uplynulú sezónu a aké má plány do budúcna? Zhovárali sme sa s riaditeľom Baletu nášho najvýznamnejšieho kultúrneho stánku.
Máte rozbehnutú baletnú sezónu a prehupli ste sa do ďalšieho roka. Ako hodnotíte rok 2018?
Nemám vyhranený vzťah k hodnoteniu vlastnej práce. Na to sú iní. Mnoho vecí sa nepodarilo tak, ako som si predsavzal. Podstatné je to, že robíte pre veci maximum a maximum žiadate aj od svojho okolia.
Čo považujete za Váš najväčší úspech a zároveň úspech súboru?
Som súčasťou Baletu SND. To znamená, že hovoríme o úspechu súboru ako takého. Tým úspechom je jednoznačne záujem divákov. Podstatnú časť úspechu chcem pripísať Orchestru SND, Umelecko-dekoračným dielňam SND a technickému personálu. Bez fungujúcej spolupráce s kolektívom profesionálnych pracovníkov týchto zložiek by divadlo nebolo divadlom.
Naopak, azda sa neurazíte na mierne kritickú otázku – sú aj menej pozitívne okamihy, na ktorých treba popracovať?
Samozrejme. Do stopercentnej priemernej obsadenosti hľadiska nám ešte zopár percent chýba.
Máte víziu dostať sa na medzi renomované európske scény. Ste na dobrej ceste?
Balet SND má, samozrejme cieľ, ktorý chce dosiahnuť. K tomu je potrebná vízia a postupné kroky. Máme víziu a aj keď pomaly, ale kráčame! Balet SND sa nevydal ľahkou cestou. Jednou z priorít je uvádzanie originálnych diel v kombinácii s klasickou baletnou literatúrou v najdokonalejšej forme, akú sme schopní spracovať interpretačne a výtvarne. Cesta je dlhá a náročná a jej prekonanie nezáleží len od Baletu SND. Bolo by jednoduché povedať, že na to potrebujeme veľmi veľa peňazí, ale to je relatívne. Stupeň atraktivity divadelnej inštitúcie má viacero faktorov. Pre potenciálnych spolupracovníkov, pre divákov i pre odbornú verejnosť vo svetovom kontexte, sú rozdielne. Rating v baletnom umení sa nedá celkom presne definovať.
Ako by ste hodnotili spoluprácu na medzinárodnej úrovni – či už čo sa týka tvorcov, choreografov, tanečníkov, atď…
Komunikujeme so zahraničnými divadlami, agentúrami a umelcami. Nie je to jednoduché. Pracujeme zodpovedne voči inštitúcii a jej zriaďovateľovi. Snažíme sa vyjednať vždy tie najlepšie podmienky pre Balet SND. Operujeme s menom Slovenské národné divadlo a to je záväzok. Voči histórii i budúcnosti, ktorú tvoria umelci, zamestnaní v súbore i diváci, pre ktorých svoju prácu robíme. Naši potenciálni partneri chápu toto sebavedomie veľmi rozdielne. Neraz sa stretávam s ľuďmi, ktorí už raz do rokovania s SND vstúpili a snažím sa ich mienku o našej prvej scéne poopraviť pozitívnym smerom, a to aj v prípade, že sa nedohodneme. Renomé divadla je o profesionalizme s mierou diplomacie. Nie je to o pocite výlučnosti, ani osobnom prospechu. Podarila sa nám koprodukcia s Národným baletom v Helsinkách, spolupracujeme s Veľkým divadlom v Moskve s umelcami zo Sankt Peterburgu i Moskvy. Boris Eifman naštudoval s naším súborom inscenáciu Za hranicami hriechu, firma Roy Export postúpila SND licenciu na používanie faktov spojených s menom Chaplin. Máme nadštandardné vzťahy s Akadémiou ruského baletu A. Vaganovovej v Sankt Peterburgu, kam majú na jar cestovať deti z Baletnej prípravky SND na stáž, pretože aj o domáci dorast sa treba starať. Súčasťou našej práce je aj strategické jednanie napríklad s Balanchine trust. Je to beh na dlhé trate. Vieme, čo chceme a na to, čo chceme, potrebujeme autorské práva. Inscenácie, ktoré sú najlepšie pre našu prvú scénu, súbor i diváka, sa získavajú veľmi ťažko. Samozrejme, bez zahraničných interpretov si dnes neviem predstaviť obhajobu pozície, ktorú máme. Vyhľadávanie a angažovanie interpretov je veľmi náročná práca. Získať kvalitu nielen interpretačnú, ale aj ľudskú, stojí námahu.
Čo pripravujete na rok 2019? Majú sa fanúšikovia baletu na čo tešiť?
Už 15. marca 2019 uvedieme inscenáciu Tulák Chaplin v spolupráci s agentúrou Roy Export, ktorá zastupuje rodinu Chaplin v otázkach autorských práv. Bude to originálna produkcia pre Balet SND. Hudbu komponuje Carl Davis, choreografiu a réžiu bude mať Daniel De Andrade a dizajn scény a kostýmov tvorí Mark Bailey. Divák Baletu SND pozná tento tím z úspešnej produkcie Nižinskij – Boh tanca. Rovnako sú známi aj autori produkcie, ktorú uvedieme 22. novembra 2019. Inscenáciu Don Quijotte podľa Mariusa Petipu vytvoria pre nás Vasily Medvedev a Stanislav Fečo. Výtvarníkom scény bude Andrei Voitenko z Mariinskeho divadla v Sankt Peterburgu a výtvarníkom kostýmov Elena Zaitseva z Veľkého divadla v Moskve.
Čo všetko sa musí skĺbiť v pozícii riaditeľa baletu? Tanečník, dobrý manažér, organizátor, ekonóm… Existuje vôbec univerzálny človek, ktorý by takúto funkciu zvládal?
Možno existuje. Dôležitejšia je však práca v tíme. Nie nadarmo sa hovorí: „Viac hláv – viac rozumu“. Spomínate tanečníka, manažéra, organizátora, ekonóma atď. Čiže: dobrý tanečník nerobí kariéru len pre seba, dobrý manažér nehľadá v rozhodovaní osobný prospech, dobrý organizátor nedeleguje právomoci, aby mal „svätý pokoj“ a dobrý ekonóm vidí za číslami prácu a súvislosti s ňou spojené. Umelecké a manažérske profesie – teória a prax v jednom i v druhom je iná. Dajú sa však použiť systémové detaily. V personálnych otázkach, napríklad, musíte robiť zásadné rozhodnutia, ktoré nie sú o vašich osobných sympatiách alebo nesympatiách. V produkčnej činnosti nemôžete brať do úvahy, či sa vám niečo páči alebo nie. Divadlo sa nedá choreografovať. Pre mňa moja práca znamená angažmán, ktoré má svoje zmluvné podmienky. Nie je dôležité, že mám k Slovenskému národnému divadlu hlbší osobný vzťah, pretože v mojej pracovnej zmluve nie je miesto pre moje osobné pocity, ale len pre teoretické znalosti, praktické skúsenosti, osobnostné predpoklady a trochu tajomstva, ktoré nevyzradím.
Fotografie v článku: Peter Brenkus
