Nový Dokument Plná 6 debutujúceho režiséra Adama Sejka mapuje niekoľko zásadných rokov života vrcholového jazdca na cestných motocykloch Kamila Holána. Film práve beží v kinách a ten, kto ho už videl iste uzná, že bol stvorený pre veľké plátno. Akčná kamera a panoramatický zvuk dostanú na dráhu všetkých, nie len fanúšikov motoriek. V rozhovore pre náš portál nám režisér filmu povedal viac o Kamilovom živote, autorských hraniciach aj o svojej vlastnej skúsenosti zo sveta motoriek.
Bol medzi vami a Kamilom kamarátsky vzťah ešte pred filmom?
Prvý raz som mu zavolal v čase, keď som pripravoval film o účastníkoch cestnej premávky. Totiž v tej dobe v premávke zahynul môj blízky kamarát. A keďže som tiež motorkár, chcel som zmapovať skúsenosti ostatných jazdcov na bežných cestách a chýbal mi tam niekto, kto jazdí trochu na hrane. Takto som sa dostal k cestným pretekom. Tam sa odohráva úplne všetko, pády aj víťazstvá. Je to veľmi dynamické, atraktívne filmárske prostredie a presne tam začala cesta s Kamilom.
Zo všetkého najviac ma máta otázka, ako sa vám pracuje s protagonistom, o ktorom neviete, ako vlastne dopadne? Boli ste ako filmár pripravený na viacero možností, akými sa každé preteky – a teda aj váš film – mohli skončiť?
Na situáciu, ak by sa Kamilovi niečo stalo som pripravený nebol. Ten projekt vznikal pomerne dlhú dobu. Kamil mi raz povedal nech prídem na trať do Hoříc, tak som sa šiel pozrieť na jedny preteky. Neskôr ma zavolal na ďalšie preteky na ostrove Man, a tak sa to postupne začalo nabaľovať a o chvíľu som s ním už obchádzal všetky súťaže v Európe a de facto na celom svete. Pri žiadnej z nich som si ani v kútiku duše nepripustil, že by sa mu niečo mohlo stať. Keď som bol pri jeho najhoršom páde, bolo to pre mňa ťažké. Prežíval som to s ľuďmi, ktorí okolo neho boli aj s celým tímom a rovnako ako oni som vtedy nemal žiadne informácie, pretože tie sa počas pretekov šíria veľmi pomaly. Nikto nevedel, čo s ním je. Koniec-koncov, zlé správy sa tam aj zámerne zahmlievajú a nehovoria nahlas. Celé to na mňa vplývalo až tak silno, že som v tých chvíľach nebol schopný nič točiť. Zábery, ktoré sú vo filme, vznikli až po určitom odstupe, keď sme vedeli, že to nie je až tak vážne. Kamilove prvé dni v nemocnici, kedy bol v dosť zlom stave po narkóze by boli pre film veľmi zaujímavé. Divák by tu mohol vidieť dno toho, čo tento šport môže priniesť, no rozhodol som sa nič z toho nenatočiť. Nebol som na to pripravený. Mali sme veľké šťastie, že sme spolu s Kamilom prešli kus sveta. Vnímali sme všetky zlé veci, ktoré sa stávali okolo nás, ale Kamil to všetko zvládol „bez straty kytičky“ (smiech).
Chystáte sa naďalej ako filmár sledovať jeho kariéru?
Samozrejme som nad tým premýšľal. Trochu sa však bojím, či by nešlo o akúsi recykláciu toho, čo už máme. Určite by ma to bavilo a aj Kamil stále prichádza s novými nápadmi. Film Plná 6 sme však začali točiť pred šiestimi rokmi, keď som bol prakticky bez záväzkov. Teraz mám dve deti a o to viac obdivujem Kamila, ktorý má tri a ešte stíha chodiť do práce a tiež pretekať. Ja si teraz plne uvedomujem, že vzhľadom na svoju rodinu by som už nebol schopný s ním absolvovať všetky tie cesty. Každé preteky sú predsa len niekoľko týždňová záležitosť. O to vďačnejší som za to, čo sa nám doteraz podarilo vytvoriť, lebo viem, že sa to už nebude opakovať.
Časozberný dokument z toho teda nebude.
Máme nejaké nápady, ale na celovečerný dokument to už nie je.
Hovoríte, že Kamil dokáže popri pretekaní venovať dostatok času aj rodine a práci. Váš film začína Kamilovou hrou s deťmi v snehu. Nie je to len o tých motorkách, však?
Film má práve ilustrovať, aká náročná je cesta pretekára. Samozrejme rodina je na prvom mieste a na druhom je práca, ktorou tú rodinu dokáže uživiť. Do toho musí vtesnať pretekanie a to takým spôsobom, aby sa ešte dokázal umiestniť na predných priečkach tých najväčších svetových pretekov. No to sa mu už prestáva dariť. Na druhej strane to už Kamil ani nepotrebuje, pretože čo chcel dosiahnuť už dávno dosiahol. On sám hovorí, že si splnil všetko, čo si kedy zaumienil. Ostatné je odteraz preňho už len nadstavba.
Takže to nie je ten typ športovca, ktorý sa chce stále prekonávať?
To určite je (smiech)! Ale zároveň už cíti, a z filmu je to jasné, že on svojim materiálnym zázemím nie je veľmi schopný konkurovať veľkým tímom, pretože tento šport je o peniazoch a to je fakt. A keď človek nemá patričnú techniku musí to doháňať pracovitosťou. Aj preto to má ťažšie ako ostatní. Skrátka bez toho kvalitného zázemia je ťažké konkurovať, hoci on to zázemie svojim spôsobom má. Sú okolo neho ľudia, ktorí do toho dávajú úplne všetko, ale niekedy nestačí ani to.
Zaujal ma vo filme moment, keď pretekár z konkurenčného tímu daroval Kamilovi svoju motorku, aby mohol pokračovať v kvalifikácii po tom, čo svoju motorku rozbil. Je to tak, že rivali sú rivalmi iba na trati?
Toto je špecifické práve pri pretekoch na ostrove Man, kde sú tie preteky ozaj náročné a nebezpečné a niektorí sa z nich nemusia vrátiť. Vtedy ide tá rivalita bokom a keď niekto potrebuje pomoc, ostatní sú tam preňho.
Ako sa vám s Kamilom pracovalo ako s protagonistom? Aký je pred kamerou mimo akcie?
Skvelý a som rád, že sme si spolu tak dobre rozumeli. Keď som s filmom začal, netušil som, že to potrvá niekoľko rokov, kým bude hotový. Ak by ste takú dobu mali pracovať s protagonistom, ktorý by sa vám neotvoril a nebolo by vám príjemné s ním tráviť čas, bola by to zbytočná práca. Vďaka Kamilovej srdečnosti je ten dokument taký, aký je. V tomto zmysle je náš film podobný dokumentu Občan Havel, kde sa Václav Havel pred kamerou úplne otvoril a nič neskrýval. Takýto vzťah s protagonistom je kľúčový.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Filmtopia
