Baletný epos na motívy románu Miguela de Cervantesa Don Quijote bude mať v Slovenskom národnom divadle premiéry 22. a 23. novembra 2019 v novej budove SND. Pozrite si prvé fotografie z kostýmovej skúšky!
Dielo na motívy románu španielskeho spisovateľa Miguela de Cervantesa a hudbu Ludwiga Minkusa predstavil v roku 1869 po prvý raz Marius Petipa v moskovskom Cárskom Veľkom divadle a odvtedy zdobí tento baletný šperk repertoár svetových divadiel. Geniálny inscenátor klasických baletných diel popretkával milostný príbeh zakázanej lásky Kitri a Basila s fantazijným svetom Dona Quijota, ktorý sa vydal hľadať dámu svojho srdca. Balet ako synonymum večného boja s veternými mlynmi uvádza súbor Baletu Slovenského národného divadla v naštudovaní znalcov klasických diel Vasilija Medvedeva a Stanislava Feča.
Veľkolepá výprava s atmosférou slnečného Španielska, temperamentná hudba, plná južanských motívov a dynamická choreografia, prezentujúca virtuozitu sólistov i zboru, sľubujú nevšedný zážitok.
Kostýmy navrhla významná ruská kostýmová výtvarníčka Jelena Zajceva. Absolvovala štúdium na Divadelnej fakulte Akadémie vied v Petrohrade. Svoju kariéru začala v Lenfilm štúdiách a pracovala ako kostýmová asistentka pri filmových produkciách Dom z piesku, Dreams of Russia, The Mission (réžia A. Negrin) a ďalších. Súčasne spolupracovala na divadelných produkciách Netopier (Novosibirsk, kostýmy M. Azizyan), Červená Giselle (Boris Eifman Theatre, Petrohrad, kostýmy Viačeslav Okunev). V roku 1997 začala pracovať ako kostýmová výtvarníčka pre Mariinské divadlo. Ako dizajnová technička sa venovala produkciám, medzi ktorými boli opery Parsifal, Piková dáma a Figarova svadba. Ako kostýmová dizajnérka vypracovala kostýmy pre operu Blúdiaci Holanďan a pre originálnu verziu baletu Popoluška. V roku 2001 začala v Moskve pracovať pre spoločnosť Nová opera. V roku 2003 prijala angažmán vo Veľ kom divadle v Moskve na post špecialistky pre tvorbu, produkciu a výskum divadelných kostýmov. Vytvorila kostýmy pre Lady Macbeth (2004), Wojczek (2009), Don Giovanni (2010), pre balety Korzár (2007), Paquita (2008), Zakharova Supergame (2009) a Esmeralda (2009). V roku 2007 mala podiel ako asistentka na opernej produkcii Jej pastorkyňa v Bavorskej štátnej opere (réžia Dmitrij Čerňakov). V roku 2008 mala ako spoludizajnérka podiel na kostýmoch na inscenácii Hráč v Štátnej opere Unter den Linden a v divadle La Scala, navrhovala kostýmy pre Lady Macbeth Mcenského okresu v Düsseldorfe, pre balet Giselle vo Volgograde a v Perme, pre balet Korzár v Perme, pre balet The Golden Age of Ballet Imperial v Čeľabinsku alebo Macbeth v Novosibirsku a v Opéra Bastille. V roku 2010 navrhla kostýmy pre dialógy karmelitánok v Bavorskej štátnej opere v Mníchove a pre operu Don Giovanni v Aix-en-Provence.
Nadaný baletný majster Marius Petipa bol už v mladosti presvedčený, že Rusko bolo jedinou krajinou, kde umenie baletu prekvitalo a napredovalo správnym smerom. Vo svojich baletoch Petipa naplno využil všetky možnosti klasického baletu a obsiahol všetko, čo ponúkal francúzsky a taliansky balet. Bol presvedčený, že technika, akokoľvek pre tanec dôležitá, nie je hlavným cieľom tanečníka. Virtuozita musela ísť ruka v ruke s rolou a umením, so správnym porozumením postave. Zaujímavé je tiež, že nikdy nedovolil svojim osobným sympatiám a antipatiám, aby ovplyvnili jeho prácu.
Tí, ktorí od Petipu očakávali „vážny dramatický balet“, museli byť sklamaní. No publikum, ktoré prišlo na premiéru baletu Don Quijote 14. decembra 1869, nečakalo od materiálu vychádzajúceho zo Cervantesovho príbehu žiadnu múdrosť či hĺbku, v tom čase bol balet len pastvou pre oči. Španielske farby, emocionalita, iskrivé rytmy a radosť zo života očarili každého. Všetky tieto prvky sa naplno rozvili ako v choreografii, tak v šarmantnej hudbe štylizujúcej španielske prvky. Neboli tu žiadne znaky autentických španielskych ľudových prvkov, keďže nik z tvorcov nemal zámer zapracovať ich do diela. Moskva je dodnes hrdá na tento jediný balet, ktorý vznikol práve pre ňu. Praktický Petipa preniesol po niekoľkých rokoch inscenáciu do Petrohradu. Rozhodnutie si, samozrejme, vyžiadalo isté úpravy – napokon, žiadna balerína v hlavnom meste by nevyšla na javisko, keby jej neponúkalo priestor predviesť svoju brilantnosť v klasickom tanci. Petipov verný druh v „boji“, skladateľ Ludwig Minkus, pridal piate klasické dejstvo k štyrom dejstvám pretkaným charakteristickými tancami. V tejto forme dosiahol Petipov Don Quijote postavenie klasického umeleckého diela.
Odvtedy prišiel celý rad choreografov, ktorí vytvorili svoje inscenácie podľa Petipovej a Gorského verzie. K baletu pribudlo nespočetne veľa nových obrazov, šarm Dona Quijota magneticky priťahoval tanečníkov, pričom skoro všetky princípy umožňovali pridávať rôzne zmeny. Prirodzene, prichádzala rastúca potreba vrátiť sa ku klasickej Petipovej verzii, oprášiť ju a znovu objaviť poklad hlboko v nej ukrytý.
V sezóne 2019/2020 si pripomíname 150 rokov od prvého uvedenia baletu Don Quijote.
Inscenačný tím
Hudba Ludwig Aloisius Minkus
Libreto Marius Petipa
Choreografia Vasilij Medvedev Stanislav Fečo
Hudobné naštudovanie Dušan Štefánek
Dirigent Dušan Štefánek
Scéna Andrei Voitenko
Kostýmy Jelena Zajceva
Zdroj: Balet SND
Zdroj foto: Peter Brenkus
