Film Štefana Uhra Slnko v sieti (1962) sa považuje za začiatok československej novej vlny. Rozpráva lyrický príbeh nesmelej lásky dvoch mladých ľudí zo 60. rokov minulého storočia a z hľadiska uchopenia témy a spôsobu filmového rozprávania ide o novátorské dielo. Film nedávno vyšiel na blu-ray nosiči, bonusom sú dva dobové krátke filmy a tiež nový Film o filme Slnko v sieti (2022) z produkcie Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Na blu-ray nosiči sa film dostáva k záujemcom pri príležitosti 60. výročia vzniku.

„O Bednárovom a Uhrovom filme Slnko v sieti sa toho už veľa popísalo i porozprávalo. Niet sa čo diviť, od jeho vzniku skutočne prešlo plných päťdesiat rokov,“ hovorí dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová v rozsiahlom booklete nosiča. Výnimočnosť diela potvrdzuje slovami, že „filmová kritika, ale i tvorcovia a kolegovia z rokov šesťdesiatych ho unisono pokladali za prvú lastovičku, za iniciačné dielo nastupujúcej novej vlny, za film, ktorý predznamenal reformný étos i autenticitu československej kinematografie šesťdesiatych rokov“.


Slnko v sieti prináša lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí sa snažia zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou voči súdobej spoločnosti. Ich vnútorný svet je však plný citov, ku ktorým sa nechcú verejne priznať. „Uhrov film je rozhodne viac než len lyrický príbeh nesmelej lásky,“ vysvetľuje Gindl-Tatárová. „Je to smelá a veľmi moderná konfrontácia domáceho a svetového, tradičného a nového netrpezlivého života na rýchlo sa rozvíjajúcom Slovensku: spor budovateľského ducha a individuálneho pohľadu na svet, kolektivistického nadšenia a rodiaceho sa odcudzenia. Nikto pred Bednárom a Uhrom nedokázal priniesť v takom silnom emočnom zábere pohľad na mestskú mládež, na život dospievajúcej generácie, ktorá nezažila vojnu ani drsné päťdesiate roky.“


Film scenáristu Alfonza Bednára, režiséra Štefana Uhra a kameramana Stanislava Szomolányiho je prvý film v dejinách slovenskej kinematografie, ktorý prináša tému prirodzeného hodnotového aj spoločenského porovnania prostredia mesta a vidieka. Toto prelomové filmové dielo prinieslo nový spôsob filmového rozprávania, nový analytický pohľad na realitu, zameraný na človeka a na jeho city a pocity aj na historické a spoločenské súvislosti. Kamera v detailoch vystihla atmosféru, evokovala náladu, zatmenie slnka sa stalo symbolom zatmenia citov a vzťahov, hlasno hrajúci tranzistor nahradil rozhovor, symfonickú hudbu vystriedala hudba elektronická.

Základom filmového scenára boli tri poviedky — Fajolov príspevok, Pontónový deň a Zlatá brána, ktoré vyšli v roku 1961 v časopisoch Slovenské pohľady a Kultúrny život. Film mal pôvodne režírovať Stanislav Barabáš, no po jeho odmietnutí ponúkol dramaturg Albert Marenčin spoluprácu režisérovi Štefanovi Uhrovi. Týmto filmom Uher nadviazal na svoju predchádzajúcu dokumentárnu tvorbu a podarilo sa mu spojiť realistickú poetiku dokumentárneho filmu so štylizáciou hraného príbehu. Do hlavných úloh obsadil nehercov Janu Belákovú a Mariána Bielika, postavu nevidomej Belinej matky si zahrala herečka Eliška Nosálová. Hudbu k filmu zložil Ilja Zeljenka.


Uvedenie filmu do distribúcie v kinách nebolo jednoduché. Prvý tajomník ÚV KSS Karol Bacílek údajne identifikoval v slepote matky politický symbol slepoty strany. Filmu sa dodatočne pripisovali rôzne „zašifrované“ postoje a významy, napríklad zatmenie slnka sa rovná súmraku komunizmu, čln na suchu je súčasný stav socializmu a podobne. Film prešiel podrobným a opakovaným schvaľovaním, k jeho uvoľneniu do kín napokon prispelo udelenie Ceny československej kritiky v roku 1963.

Súčasťou blu-ray nosiča s filmom Slnko v sieti sú aj dva tematicky príbuzné krátke dobové filmy. Dokumentárny film Poznačení tmou (1959) Štefana Uhra približuje spôsoby výuky detí v škole pre nevidiacich v Levoči a vo filme Rozhovor (1963) Otakara Krivánka hovorí o svojom živote nevidomý asistent lekárskej fakulty v Košiciach. Na nosiči sa nachádza aj krátky dokumentárny Film o filme Slnko v sieti (2022) z produkcie Slovenského filmového ústavu a v réžii Maroša Brázdu. Vo filme vystupujú kameraman filmu Stanislav Szomolányi, režisér Eduard Grečner, filmové historičky Jelena Paštéková a Petra Hanáková a filmový kritik a distributér Matej Sotník.

Dvojjazyčný slovensko-anglický booklet okrem informácií o pozadí vzniku filmu a jeho tvorcoch obsahuje aj štúdie dramaturgičky a scenáristky Zuzany Gindl-Tatárovej a filozofa Miroslava Marcelliho, dopĺňajú ho fotografie z filmu od fotografky Zuzany Mináčovej. Digitálne reštaurovaný film obsahuje slovenské titulky, ďalej anglické, francúzske, nemecké, talianske, španielske a slovenské titulky pre nepočujúcich, tiež audiokomentár pre nepočujúcich.

Význačné postavenie filmu Slnko v sieti v slovenskej kinematografii i širšom kontexte potvrdzuje aj skutočnosť, že v roku 2013 vyšiel na DVD nosiči ako prvé slovenské dielo v prestížnom londýnskom vydavateľstve Second Run. Do medzinárodnej distribúcie film vtedy vstúpil so slovami oceňovaného britského filmového režiséra a scenáristu Petra Stricklanda, ktorý ho označil za „nádherný neobjavený skvost“.

 

Zdroj: TS Simona Nôtová, SFÚ

Zdroj foto: Slovenský filmový ústav – Zuzana Mináčová

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno