Ak si dokument PJ Harvey: A Dog Called Money nepozriete, zrejme nikdy celkom nepochopíte význam piesní britskej speváčky.
Britská hudobníčka, speváčka a skladateľka PJ Harvey je zásadnou interpretkou svojej generácie. Jej osobitý prejav, ktorý ani nemožno jednoznačne charakterizovať, pretože je premenlivý ako chameleón – či už hudobné štýly, ktorým prispôsobuje aj svoju vizáž, z nej však robí inovátorku v hudbe, kompozícii, textoch. Jej album The Hope Six Demolition Project vznikal v rokoch 2011 až 2014, keď speváčka sprevádzala oceňovaného fotografa Seamusa Murphyho na jeho reportážnych cestách do Kosova, Afganistanu a Washingtonu. On nakrúcal a fotografoval, ona zaznamenávala texty.
Po návrate domov sa tieto slová menili na básne, piesne až napokon vznikol spomínaný album. Otázkou vôbec je, či ho možno v súvislostiach pochopiť, kým si poslucháč nepozrie dokument PJ Harvey: A Dog Called Money, ktorý si diváci mohli pozrieť v kine Lumière v rámci cyklu Music & Film (svetovú premiéru mal dokument na filmovom festivale Berlinale 2019).
Z hudobného hľadiska, respektíve významového pre vznik novej platne, mali tieto cesty priamo do „epicentra“ miest poznačených sociálnou krízou, chudobou či vojnou, priam formálny význam: PJ Harvey v tomto období prešla od osobných tém k reflexii spoločnosti a stavu sveta. Práve na týchto miestach sa snažila nájsť spôsob, ako využiť hudbu ako následné médium reportážnej žurnalistiky. To, čo prežívala, neskôr pretvárala v texty. Murphy jej bol po celý čas v pätách, snímal ju a z týchto záberov spoločne s tými, ktoré vznikli počas nahrávania albumu v štúdiu, vyskladal dokument. Až keď túto skladačku uvidíte, porozumiete každej jednej fráze, každému veršu, či každej improvizácii a pocitu, ktorý prežívala speváčka a muzikanti a zrazu celý význam tejto platne nadobudne úplne iný zmysel.
To, že muzikanti na čele s PJ Harvey sa „zavreli“ do štúdia s polopriepustným zrkadlom, nie je novinkou. Pred nimi aj po nich tak v rámci umeleckej inštalácie spravili mnohí hudobníci a publikum sa tak stalo priamo účastným na nahrávaní albumu (niektorí to spravili pohľadom priamo z ulice), pričom samotní hudobníci mali pokoj, keďže ľudí nevideli. Divák tak môže nahliadnuť do intímneho procesu tvorby, ktorý je v mnohom prekvapivý, najmä čo sa týka inštrumentácie. PJ Harvey je skladateľka, ktorá necháva veci na improvizáciu: nechá sa viesť emocionalitou a momentálnym pocitom. Hudbu sa snaží naviesť na líniu, ktorú prežívala na daných lokalitách – a divákom sú tieto miesta pripomínané konkrétnymi zábermi. Občas sú však nesúrodé. Je to akoby voľná hudobno-filmárska jam session, ani nie pripravený koncept albumu. Samotný komentár však načítala speváčka, čo snímke dodáva na pravdivosti a uveriteľnosti. Nie sú to však štandardné komentáre, ktoré by exaktne líčili situáciu. Už na konkrétnych miestach PJ využíva poetický jazyk a tak vioceover znie ako krátke básne.
Niektoré zábery sú skutočne drsné, ponuré, šedé, plné chudoby, krutosti, z niektorých dýcha smrť. Nevieme, či je tam speváčka ako reportérka, či ako umelkyňa, každopádne vieme, že sa jej to dotýka ľudsky. Je to predsa jej platňa, ktorú vytvorila na základe týchto ciest a jej cieľom nebolo tieto problémy riešiť, ale aspoň čiastočne ich ukázať – v podobe rôznych obrazov skrytých v piesňach. Režisér a scenárista dokumentu Seamus Murphy často ukazuje detail jej tváre: vidíme ju smutnú, dojatú, občas si neodpustí sarkastickú poznámku na vlastnú adresu, napríklad keď kráča v ruinách opusteného domu v drahých kožených sandáloch. Hoci divák môže mať chvíľami dojem, že film pôsobí nekonzistentne – kvôli strihu, raz sa ocitáme v štúdiu, inokedy v krajine, ktorú zničila vojna či v miestach poznačených chudobou a zrazu sa opäť akoby alogicky ocitneme v štúdiu, či v uliciach veľkomesta, niťou, ktorá to všetko spája, sú vznikajúce piesne. Charizmatická PJ Harvey intuitívne vedie partiu skvelých muzikantov k tomu, čo chce vypovedať aj hudbou. Tá musí korešpondovať s textami. Raz lyrická až trúchlivá, inokedy výbušná a nepokojná. Celá jej platňa je postavená na pocitoch, ktoré prežívala na cestách. A ak si divák tento film pozrie, konečne aj pochopí v úplne inom kontexte jej songy, ktoré nesú hlboké posolstvo ľudskosti.
Zuzana Vachová
Zdroj foto: AUTLOOK Filmsales
