Petra ako skala

Bratislavčanka, donedávna sa pohybujúca na komerčnom zahraničnom trhu, urobila jedno zo svojich umeleckých rozhodnutí a „vrátila“ sa k fenoménu výtvarného prejavu, ktorým je klasická maľba.

Petra Štefanková je univerzálna umelkyňa, ktorá sa okrem grafiky, ilustrácie a maľby venuje aj dizajnu, je autorkou textov, filmov, kníh a rada sa vizuálne vyjadruje prostredníctvom rôznych materiálov a objektov. Vyštudovala grafický dizajn, čo je aj dôvod prečo inklinuje k plošnej estetike a jej obrazové výjavy charakterizuje zjednodušená forma, ktorá funguje ako znak, symbol, výtvarná skratka. Kombinácia čiernej čiary a farby v grafike aj v akrylovej maľbe, ktorej sa intenzívne venuje najmä v ostatných troch rokoch, odkazuje na pop kultúru komiksu a časopiseckej ilustrácie.

Morská panna

Evidentná je v jej tvorbe aj prítomnosť fragmentov historizujúcich prvkov starovekých kultúr posunutá do modernosti aktuálnych trendov západnej vizuality. Drobnokresba prevažne čiernou linkou typická ornamentálnou štruktúrou je rukopisom, akousi značkou autorky. Hoci diela navodzujú dojem abstrakcie, ktorej sa tiež čiastkovo venuje, v princípe sa v ploche spravidla objavuje figúra ako ikona i mediátor myšlienok v živej pastelovej farebnosti odrážajúcej krehkosť ženskej optiky. Autorka počas svojej tvorby vyskúšala všetky tradičné techniky, ale v kresbe a maľbe sa orientuje na akryl na papieri, plátne a dreve, veľa však kreslí na tablete, kde kombinuje tradičnú kresbu s digitálnym kolorovaním. Venuje sa vektorovej grafike a preslávila sa počítačovými 3D grafikami v zahraničí aj na domácej pôde. Profesijný životopis výtvarníčky odkazuje na mnohé zahraničné úspechy a ocenenia (životopis autorky si môžete pozrieť na portáli Moja kultúra). Aj preto má výstava, ktorá bude prezentovaná na západnej terase Bratislavského hradu od 3. do 30. augusta 2021 názov „Cestovateľka“.


S Petrou sme sa stretli po prvýkrát v roku 2009, keď ma vtedajšie vedenie Slovenského národného divadla požiadalo, aby som kurátorsky pripravila výstavu „Pink Freud Anyone“. Autorka sa práve vrátila z pobytu v Londýne a priznávam, nepoznala som jej tvorbu. V medzičase sme spolu otvorili výstavu aj v Divadle Malá scéna STU a natočili o autorke s TV 213 Portrét umelca. Zatiaľ čo však ešte nebola známa doma, preslávila sa v zahraničí a aj doteraz je mimo našej krajiny vnímaná akosi prirodzenejšie. Vystavovala v Spojených štátoch amerických, vo Veľkej Británii, v Austrálii, vo Švajčiarsku, v Španielsku, Belgicku, Turecku, Argentíne, Kolumbii, na Aljaške, v Taliansku, Hongkongu, Japonsku, Poľsku, Nemecku, v Česku a za ostatné obdobie už aj na Slovensku. Kedy odcestovala do Londýna, aký bol jej motív, impulz, ako to všetko vlastne začalo od prvotných umeleckých túžob až po prvé objednávky, zákazky od klientov a precestované krajiny sa zdôverila v rozhovore pre náš online časopis.

Dvojica

Pozrime sa teraz bližšie na aktuálne prezentovanú výstavu v priestoroch Bratislavského hradu. Bratislavčanka, donedávna sa pohybujúca na komerčnom zahraničnom trhu, urobila jedno zo svojich umeleckých rozhodnutí a „vrátila“ sa k fenoménu výtvarného prejavu, ktorým je klasická maľba. Zatiaľ čo komerčná objednávka klienta presne definuje názor, produkt, alebo cieľovú skupinu, voľná tvorba prirodzene poskytuje priestor na vlastnú fantáziu, resp. svojvoľný výber tém. Pre Petru Štefankovú je to často mesto, urbánne prostredie charakteristických budov konkrétneho miesta, ktoré vieme identifikovať (občas aj nevieme), alebo zdanlivo realistické (hoci vskutku imaginárne) akoby fabrické výjavy industriálnej periférie až kým nezistíme, že ide vesmír – ten okolo nás, aj v našej hlave. V „podpalubí“ vzdialených myšlienok strieda históriu so súčasnosťou, starovek s modernou. Kontrastne k civilizáciám a atmosfére i nálade mesta (veľmi často dokonca i interiéru domu či bytu s dôrazom na intimitu chvíle jednotlivca), sa objavujú v jej tvorbe aj fragmenty prírody. Nie sú to len kvety a stromy, ale aj ryby a vtáci, ergo florálne a zoomorfné prvky – symbolické detaily (možno aj biblických motívov ?!) ťahané kdesi z podvedomia, alebo architektonické prvky starovekých kultúr siahajúcich k prapočiatku existencie ľudstva, kultúry a umenia. Mimoriadne častým motívom je však žena – figúra v centre plochy obrazu, ale aj v centre diania príbehu, situácie, momentu. Žena moderná, súčasná, ale aj mýtická i mystická, žena znaková a symbolická, buď jednoznačne sebavedome zadefinovaná, alebo naopak „zakódovaná“ v pavučine čiar. Napokon i žena (vo výtvarnom prevedení aj v charaktere) ornamentálna ako ozdoba či klenot. Zväčša sama – vo svojej elegancii aj sile – ako dôkaz večnej femínnej prítomnosti a energie. 

Žena s dúhovými vlasmi

Monochróm a čiernu, graficky pôsobiacu linku, strieda v maľbe farba. Maľby sú prevažne plošné a ich optickú hĺbku kreuje iba architektúra v pozadí, ako mimovoľný (alebo žeby predsa len vedomý ?!) odkaz na autorkine pôvodné 3D grafiky. Maľba v labyrinte čiar evokuje grafiku a grafika (s využitím sýteho koloru) maľbu.  Výtvarníčka lavíruje medzi týmito dvomi vizuálnymi (i technickými) polohami, ktoré sa však nepotlačujú, ba práve naopak, slúžia jedna druhej vo vzájomnej podpornej symbióze. Hoci sa v jej tvorbe objaví aj zámerná abstrakcia, jej figurálne motívy v spleti ornamentálnych čiar (i automatickej kresby)  navodzujú dojem abstrakcie, resp. dekoratívnosti. Často je solitér figúry „ornamentom“, rovnako ako dokáže byť ornamentom aj zmnožená čiara v pozadí. Autorka podvedome profiluje akúsi  modifikovanú  „secesnú“ linku, vytvára novú (modernú? súčasnú? pseudo?) „secesiu“ v jej elegancii, tvare, dekoratívnosti a plošnosti. Kolekcia obrazov expozície Cestovateľka odráža jej eminentnú náklonnosť k cestovaniu po rôznych krajinách, vnímaniu a nasávaniu podnetov, vplyvov, skúseností a zážitkov cielene i spontánne zozbieraných po svete. Ale nie je to len cestovanie za hranice Slovenska, je to prekračovanie hraníc v čase. Nie je to len striedanie destinácií, ale aj výtvarných techník, žánrov, kategórií a napokon aj „preliezanie“ vlastných fantazijných mantinelov, v jej prípade aj logických (i tých maliarskych) brán, či  počítačových portálov. Témy jej vyjadrení zvyčajne zadáva klient, pri voľnej tvorbe je to život. Ten bežný, privátny aj spoločenský, ktorý v maľbe (v prenesenom zmysle) „ilustruje“. Napokon, najviac sa cíti byť ilustrátorkou.


Mestský život

Výstava na západnej terase Bratislavského hradu poskytuje pohľad na najnovšie maliarske výstupy ostatných troch rokov. Je možné ju prirodzene vnímať ako komplex (sériu) obrazov, napriek tomu sú evidentné jednotlivé cykly, ktoré majú svoje špecifiká, vizuálne  odlišnosti a výtvarné prístupy. Na súčasnej výstave dominuje farba, ktorá však kontrastne rezonuje s plochami dvojice výraznej čiernobielej kombinácie (Lady with Dog, Black and White Tree). Do monochrómu vstúpi farba spočiatku opatrne v pastelovej figúre v centre obrazu (Urban Life, Human and Robots, Yellow Bubble). Tzv. „zrkadlenie“ sa objaví v občasných výjavoch (Mirroring, Reflection of the Past), ojedinelý je čistý farebný horizont bez štylizovaného ornamentu, resp. „ornamentom“ sa stáva dominujúca figúra (Loneliness, Mermaid, Couple, Animal Woman, Woman with long Hair). Abstrakcia  versus dekoratívnosť zarezonuje vo farebne odlíšených kruhoch v ploche (Flowers I, Flowers II), dekoratívnosť plná „grafických“ detailov odznie v sérii diel (Abstract, Silhouette, Tree Women, Vanilla Mood), s výsostne maliarskym pozadím, kde je asi najviac priznaný štetec (Spring Light, Rays of Light). Historizujúce prvky, symboly a novú „secesiu“ zautomatizovanej „pokrčenej“ linky reprezentujú obrazy (Woman – Tree, Woman with Mask, Animal Woman, Sea Fairy, Mother and Child, Fashion Icon, Petra as a Rock). V týchto okruhoch tém, výjavov a odkazov sledujeme pastelové tóny, krehký kolor, ktorý vyvažuje niekedy jemná inokedy razantnejšia čierna linka. Autorka v nich akrylom a pozorovaním života „formuje“ súčasné aj minulé svety. Paradoxne sýta farebnosť, plná – prvkami „zaprataná“ plocha, výrazná figúra, fragmentálna architektúra, ale predovšetkým pôsobivá a odvážna razancia maliarskeho gesta rezonuje vo sviežej kolekcii malieb (Tea at Five, Games of Life, Thinking Figure), krátke odkazy na ženu s atribútmi, kde už je maľba mäkšia, voľnejšia a slobodne veľkorysá (Woman with a Pipe, Woman with a Bird, Woman with a Candle), alebo tajomné hĺbky vôd ako signály na vzdialené oceány, či fantazijné rozprávky (Underwater, Aquabellas in the Sea, Alice and Whale, Hot Chicken). Výtvarníčka, hoci si (možno aj podvedome) „požičiava“ vo svojej tvorbe symbolické skratky z minulosti, znak sa stáva (v grafike aj maľbe) jej výpovednou hodnotou a prostriedkom, čiara definuje základnú informáciu, linka určuje smer jej reality aj emócie. Emócia je zašifrovaná, informácia má prím. Jej diela, v ktorých treba hľadať indície, evokujú zároveň akýsi malý „billboard“, za ktorým sa máme obzrieť aj cez okno električky. Svojou originalitou zaujmú (hovorovo povedané) na „prvú signálnu“.

Petra Štefanková je slovenská umelkyňa pohybujúca sa vo svete medzinárodného biznisu. Zodpovedná a spoľahlivá dáma s vysokou dávkou asertivity, ktorá na nevyužité šance nemá čas. Je viac pragmatik, než bohém, viac realista, než „snílek“. V jej tvorbe je síce linka ohybná a provokuje predstavu efemérnej „kudrlinky“, avšak odkaz a téma autorky sú prevažne priame a vychádzajú z reality. Odhliadnuc od „náhodného“ obzretia sa do histórie je finálny tvar malieb (aj spektrum tém) výsostne súčasný, až sa mi žiada povedať „trendy“.  Petra Štefanková „ryje“ na našu senzuálnu „stenu“ (aj na papier, plátno, či displej) novodobé „hieroglyfy“. Prostredníctvom zjednodušenej čiary „kreslí“  jednoznačnú správu o pravde jednotlivca, spoločnosti a sveta. Farba v jej obrazoch (stále častejšia, žiarivejšia aj príťažlivá) znie vo výsledku ako červený rúž dámy. Provokatívne priťahuje pozornosť na to, čo je pod ním. Zásadným prelomom, ktorý sa  umelkyni v rámci vnímania výtvarnosti v komerčnom svete podaril je imaginárny „most“ medzi vizualitou vysokej výtvarnosti a jej presahu do komerčnej grafiky, ktorá nesie v sebe zakódovanú pragmatickú informáciu a zároveň funguje ako obraz. Autorkine „skutočné“ obrazy (ergo maľby) visia teraz na hrade ako sa na členku britskej Kráľovskej spoločnosti umení patrí. Kuriózne sympatické na tejto skutočnosti je, že si od Petry Štefankovej okrem obrazu, alebo knižky môžete kúpiť aj dizajnovú kabelku.

 

Barbara Brath, kunsthistorička

Zdroj foto: archív autorky – Petra Štefanková, titulná foto: Samota


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno