Autobiografické predstavenie „Som žena“ vzniklo na podnet režiséra Vaša Púčika, ktorý navrhol českej herečke Lucii Brychtovej, aby vyrozprávala svoj vlastný príbeh transsexuálky.
Red Cat Cabaret je divadlo na Obchodnej ulici v Bratislave, o ktorom sa v priebehu jeho existencie (vzniklo v roku 2016) a o jeho zakladateľke a múze Lucii Siposovej a tvorivom tíme na čele s umeleckým šéfom a režisérom Vašom Púčikom popísalo celkom dosť. Dosť o tom, že je to miesto, kde sa môže takmer všetko v rámci burlesque show a „čo sa udeje v kabarete aj v kabarete ostane“. Hoci kabaret ponúka vo svojom repertoári zábavné pikantné predstavenia zväčša interaktívneho charakteru počas noci divadiel 16. novembra 2019 v predvečer osláv 30. výročia Nežnej revolúcie ponúkol hru, ktorá nepriamo korešpondovala s témou jubilea, respektíve s otvorenými otázkami o slobode – kam sa za tie roky dostala a ako ju ľudia chápu.
Autobiografické predstavenie „Som žena“ vzniklo na podnet režiséra Vaša Púčika, ktorý navrhol českej herečke Lucii Brychtovej, aby vyrozprávala svoj vlastný príbeh transsexuálky. Inscenácia je inšpirovaná osobným osudom absolventa Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne a prináša citlivý príbeh transsexuality. Autentická česká muzikálová herečka Lucie Brychtová (niekdajší Petr Brychta) rozpráva prostredníctvom monológov o svojej ceste zmeny pohlavia, ale predovšetkým o tom, s čím sa na tejto ceste vo vzťahových súvislostiach stretávala – o reakciách okolia, rodičov, kamarátov, kolegov. Príbeh je skladbou osobných až intímnych monológov, občas ironických, aj dojemných kombinovaný vtipnými hereckými a hudobnými pasážami slovenských hereckých kolegov. Séria výstupov/scénok vystavaná z rôznych autentických životných situácií hlavnej protagonistky je pospájaná reťazou hudobných motívov a skladieb, ktoré autorka sama spieva.
Po skončení predstavenia, ktoré dal Red Cat Cabaret v tento večer doslova (aj napriek humorným fragmentom) tematicky „na vážno“ sa uskutočnil tzv. Off program, kde herečka zaspievala nielen tri skladby v príjemnom komornom prevedení, ale dala zároveň aj otvorený priestor na otázky k téme, na ktoré bola ochotná úprimne odpovedať. Hoci táto časť večera bola na voľbe divákov, či zotrvajú, optimistickým prekvapením bolo, že gro publika naozaj ostalo a prejavilo záujem sa o téme dozvedieť viac. Debata spočiatku možno rozpačitá sa rýchlo preklopila do kultivovanej a otvorenej diskusie, v ktorej mimoriadne pozitívna Lucie Brychtová prezradila viac zo zákulisia svojich životných zážitkov, profesie, vzťahov a vlastnej duše. Off program bol akousi nečakanou korunou večera a možno viac príťažlivý a hodnotný ako samotné predstavenie, čím nemienim znevažovať jeho kvalitu a váhu. Vždy však dokážem oceniť otvorené srdcia a Lucie Brychtová to svoje jednoznačne priam dokorán otvorené má. Herečka disponovala neuveriteľnou vnútornou energiou, prirodzeným prejavom bez štipky štylizácie a svojim krásne ženským úsmevom len potvrdzovala dôležitosť a správnosť svojho životného rozhodnutia. Večer, hoci priniesol možno sčasti ešte stále tabuizovanú tému, bol nie len kvalitne stráveným časom, možno aj osvetou problematiky, ale predovšetkým prienikom do našich duší, ponorom do našej empatie, „lovom“ našich vlastných citových schopností a úvah o stále kontroverznej spoločnosti, ktorá nie je schopná akceptovať akýkoľvek typ inakosti dokonca ani v profesijných oblastiach, kde by sa akosi prirodzene „akceptácia“ predpokladala.
Vyštudovaná muzikálová speváčka, ktorá ešte ako Petr Brychta dlhé roky pôsobila na doskách Brnenského divadla, ako Lucie Brychtová bola preradená na post šepkárky, ktorý zastáva stále, hoci už v Národnom divadle v Prahe, kde momentálne žije. Akoby jej odoperovaním pohlavia „odoperovali“ aj talent, hoci jej vlastná premena z muža na ženu skôr kompetentným v nemilosrdnom konkurenčnom umeleckom prostredí skôr „odoperovala“ mozog. Záverečné „standing ovation“ nebolo „len“ za umelecký výkon, ale aj (ak nie viac) za odvahu herečky byť sama sebou. Predstavenie „Som žena“ iniciované Red Cat Cabaret-om má byť aspoň malým impulzom nádeje, že sa o problematike tohto typu dozvie širšie okolie.
A tak si tu žijeme, v dvoch krajinách, ktoré si pred tridsiatimi rokmi vyštrngali slobodu, ktorá má však evidentne rôzne interpretácie a limity, v krajinách, kde nejde ani tak o talent a schopnosti, ako o strach. Vskutku je tých dôvodov prečo stáť opäť na námestiach evidentne viac. Divadelný kus „Som žena“ odznel v Red Cat Cabaret, (tam, kde sa zväčša chodí publikum zabávať) v ideálnom a príhodnom termíne. Inscenácia je však zároveň možnosťou návratu muzikálovej herečky (v minulosti v divadlách ešte ako Petr obsadzovanej) na divadelné dosky. Je šancou „vyliezť“ zo „šepkárskej búdky“ tam, kam patrí.
Z Petra Brychtu je po 35tich rokoch života Lucie Brychtová. Prečo práve „Lucie“ sama nevie odôvodniť. Skrátka – ženská intuícia. Mne osobne mimovoľne evokovala lyrickú psychologickú románovú novelu Romaina Rollanda príbehu lásky dvoch dospievajúcich ľudí vo víre vojny pod názvom Peter a Lucia. Nie že by sa obsah príbehu zhodoval, ale tak akosi sa ocitol bývalý Peter a súčasná Lucia vo „víre vojny“ našej „modernej“ spoločnosti. A hoci tento večer nebol dramatický, trúchlivý, pátosný a obsahoval aj vtipné výstupy, rozhodne to bol priestor na zamyslenie. Na zamyslenie ani nie tak o Lucii, ktorá so skúsenosťou a s nadhľadom čelí realite (lebo môže byť konečne vo svojom tele šťastná), ale na zamyslenie o spoločnosti, v ktorej by sme chceli a mali mať nárok byť šťastní bez rozdielu všetci. Otázne je, či sa to za daných okolností dá.
Barbara Brathová
Foto: Red Cat Cabaret
