„Ak vieme, ako s covidom fungovať, za akých podmienok, za akých ochranných opatrení, pri akých kapacitách regionálnych hospitalizácií, tak poďme, ako všade na svete, nastaviť podmienky realizácie podujatí, tak, aby sa nemuselo zatvárať, ale, pružne reagovať na konkrétne situácie. Covid tu už ostáva navždy, a svet ukazuje, že napriek covidu sa už zatvárať nebude,“ hovorí pre náš portál Pavol Smolka, predseda Hudobnej Únie Slovenska a jeden zo zástupcov iniciatívy Otvorme kultúru.

Už prvý januárový týždeň ste spolu s ďalšími kolegami z Hudobnej únie Slovenska prišli s iniciatívou Otvorme kultúru. Kým kultúra je v lockdowne od 25. novembra 2021, pre ostatné segmenty sa opatrenia začali uvoľňovať, no práve na kultúru sa zabudlo. Prečo vôbec takéto iniciatívy zo strany musia vznikať? Čo ste tým chceli dosiahnuť?

Chceme dosiahnuť to, aby už nikdy nemusela byť kultúra a hromadné podujatia úplne zavreté, aby sa nastavili podmienky, ktoré by pri dodržiavaní a kontrole opatrení, vedeli zabezpečiť, aby kultúrne aktivity bolo možné, hoci s obmedzeniami, realizovať


Myslíte, že ak by ste sa neozvali, stav by ostal nezmenený? Skrátka – lyžovať by sme sa mohli naďalej, chodiť do fitka tiež, no do divadla nie? Čo v tejto krajine robia odborníci a kompetentní zle, že si kultúru nevšímajú?

Neviem to posúdiť, faktom zostáva, že veci sa spravidla hýbu pri nejakom tlaku a aktivite, ako pri pasivite.

Doposiaľ podpismi podporilo iniciatívu viac ako 9 tisíc ľudí. Čakali ste to? Aké budú Vaše ďalšie kroky?

Je to krásne číslo vzhľadom na približne týždeň od spustenia petície. Cieľ, ktorý chceme dosiahnuť, je stále rovnaký – nastaviť pravidlá pre kontinuálne fungovanie kultúry a hromadných podujatí s ohľadom na pandemickú situáciu – teda, už nezatvárať.

Prvé uvoľnené opatrenie, ktoré prišlo zo strany vlády, bolo otvorenie hromadných podujatí plošne pre 50 divákov. Ako by ste to zhodnotili?

Bez komentára – povíkendová korekcia zo strany vlády hovorí sama za seba.

Táto zmena dokonca nevyhovovala ani mnohým telesám, ktoré sú podporované rezortom kultúry, hoci by sa mohlo očakávať, že im je v podstate jedno, pre koľko ľudí hrajú. Je to podľa Vás principiálna vec, že neotvorili? Ako hodnotíte postoj niektorých inštitúcií, že tieto podmienky neprijali?

Pretože ani im, aj napriek dotáciám, sa to nijako nevyplatí, a vlastne hrať pre hľadisko pre 1000 osôb, pričom by ich tam mohlo sedieť 50, musí byť neskutočne frustrujúci a bezemočný zážitok, myslím, že aj oni už toho po skoro dvoch rokoch jednoducho majú plné zuby.

Po tom, čo sa ozvali umelci, inštitúcie a médiá – až po tomto tlaku, prišlo uznesenie vlády, ktoré kategorizuje podujatia na tri rôzne skupiny. Nízko rizikové podujatia, stredne rizikové a vysoko rizikové. Čo táto zmena prináša?

Až po preštudovaní vyhlášky sa budeme vyjadrovať k detailom, v zásade ale problém vidíme v tom, že je to opäť iba nesystémové riešenie bez časového ohraničenia, jednoducho potrebujeme jasne nastavené pravidlá, ako môcť pracovať „vždy“, podľa systémovo nastavených kľúčov zohľadňujúcich pandemické parametre a rôzne stupne možnosti realizácie podujatí – potrebujeme dlhodobé systematické nastavenie..

V minulosti ste ako predseda HÚS pravidelne rokovali či už s ministerstvom kultúry, hospodárstva, no tentoraz Vás, ani ďalších členov Únie neprizvali. Ako si to vysvetľujete?

Nijako.

Na mieste je otázka – ako je možné, že v okolitých štátoch to funguje, no u nás sme stále zavretí. Zamysleli ste sa nad tým určite aj Vy. Ako by ste tento problém definovali?

Toto je gro našich požiadaviek – ak vieme, ako s covidom fungovať, za akých podmienok, za akých ochranných opatrení, pri akých kapacitách regionálnych hospitalizácií, tak poďme, ako všade na svete, nastaviť podmienky realizácie podujatí, tak, aby sa nemuselo zatvárať, ale, pružne reagovať na konkrétne situácie. Covid tu už ostáva navždy, a svet ukazuje, že napriek covidu sa už zatvárať nebude.

Na jednej strane dnes, respektíve zajtra schvália – hoci v obmedzenom režime, otvorenie podujatí, no jedným dychom naše autority varujú pred omicronom. Nie je to mlátenie prázdnej slamy? Všetci organizátori si povedia, že je zbytočné plánovať akcie, keď aj tak nás o tri týždne zavrú… Aké podmienky by boli podľa Vás optimálne?

Ako píšem vyššie, akékoľvek systematicky zohľadňujúce konkrétne situácie a nastavujúce pravidlá, to je jediná cesta, ako dlhodobo, plánovane a koncepčne pracovať.. Prosto, aby dnes platné podmienky nemohol už hocikto iba tak meniť zo dňa na deň, podľa pocitov a presvedčení. Ak budú pravidlá dané a nastavené, tak budeme vedieť, čo kedy môžeme a čo nemôžeme.

Vyjadrili ste sa, že podmienky, ako sú nastavené, Vám nevyhovujú, aj preto, že neumožňujú vstup testovaným na podujatia. Prečo je pre Vás táto podmienka taká dôležitá? Plánujete v tejto veci ešte podniknúť nejaké kroky, aby ste ju presadili?

Túto otázku budeme otvárať určite.

Hovorí sa veľa o otváraní kultúry, no už menej o ekonomických stimuloch. Kým počas predchádzajúcich období boli ako-tak vyriešené kompenzácie (hoci v porovnaní už len so susedným Českom, kde mali niekoľkokrát plošnú pomoc sa to, samozrejme, nedá porovnať), od novembra je o kompenzáciách ticho. Chcete aj na túto tému hovoriť s kompetentnými?

Samozrejme, a nielen o nich, ale aj o rozvojových postpandemických programoch, bez nich nebude možné procesy a infraštruktúru reštartovať.

Vstupujeme do tretieho roka pandémie, no zdá sa, že stále nie je jasná vízia, ako bude kultúrna obec fungovať. Čo je však horšie, mnohí ľudia, ktorí boli dlhodobo bez práce, si už našli alternatívne zamestnanie, pretože potrebovali živiť svoje rodiny. Myslíte, že ešte je šanca, aby sa vrátili ku kultúre?

Veľa špičkových z infraštruktúry už odišlo, a nikdy sa nevrátia, bude trvať minimálne 4-5 rokov, kým v ideálnom stave, vyrastú a získajú skúsenosti ich nasledovníci. Toto je najväčšia tragédia pre celý sektor.

Spýtam sa ešte inak: keď som robila rozhovory s ľuďmi z prostredia umeleckých škôl, potvrdili mi zhodne, že cítia odliv mladých ľudí, ktorí by mali záujem o umenie, dokonca mnohí štúdium aj prerušili a už sa nevrátia. Tí optimisti tvrdia, že je to prechodný stav. Realisti, že je to nezvratný stav. Vy to vidíte ako? Pôjde u nás kultúra dole vodou?

Toto vôbec nie je problém kultúry, ale je to problém kultúrnosti a kultivácie spoločnosti. Odpoviem inak – ak je MK SR v rámci rozpočtu a veľkosti najmenšie ministerstvo v SR, ak je spoločenská vážnosť umenia a kultúrnosti na chvoste záujmu spoločnosti, čomu sa čudujeme? Ak neprinášame hodnoty a morálku, ak nekultivujeme, deťmi v rodinách počínajúc, inštitúciami končiac, čomu sa potom čudujeme?

Ste šéfom organizácie, ktorej sa podarilo to, čo sa asi doposiaľ nikomu nepodarilo – zjednotiť umelcov pod jednu strechu, bez toho, aby sa pohádali. Aj to je enormný úspech! S akým cieľom ste Hudobnú Úniu Slovenska vlastne zakladali?

S cieľom postaviť prvú profesnú organizáciu zastrešujúcu všetky zložky pracujúce v kultúre, prežiť spoločne pandémiu, a v postpandemickej dobe profesionalizovať celé odvetvie.


Kto všetko ju dnes tvorí a ako funguje? Myslíte si, že prežije aj v budúcnosti s tým, že by mohla združovať umelcov, zastupovať ich, pomáhať im právne, existovať na báza poplatkov tak, aby Vás táto činnosť mohla aj čiastočne uživiť, keď už jej toľko času venujete?

Ja nemám ambíciu živiť sa ani „úradníckou prácou“, ani politikou, bolo by skvelé nastaviť profesionálny „úradnícky“ aparát, ktorý by HUS do budúcna riadil, a my, amatéri by sme zasa iba hrali, tvorili, manažovali, teda robili to, čo máme radi a v čom sme dobrí. Verím, že takto by HUS prežiť mohla, ak k tejto profesionalizácii nedôjde, na amatérskej báze neprežije. HUS tvoria ľudia zo všetkých odvetví a profesií v kultúre – umelci, manažérske a produkčné povolania, technické a remeselné povolania.

 

Zuzana Vachová

Zdroj foto: Zuzana Smolková


 

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno