Na Košickej hudobnej jari vystúpi v rámci programu Arvo Pärt 90 estónsky dirigent, rodák z Tallinu Tõnu Kaljuste. S Estónskym filharmonickým komorným zborom a organom uvedú v Dóme sv. Alžbety mystické, minimalistické dielo Arva Pärta Berliner Messe. Práve Kaljuste bol medzi prvými dirigentmi, ktorý dielo po jeho vzniku naštudoval: „Duchovná podstata diela Arva Pärta spočíva v tichu, jednoduchosti a čestnosti – hlbokej snahe o pravdu a čistotu,“ hovorí pre náš portál Kaljuste.
Na festivale Košická hudobná jar uvediete dielo Berliner Messe Arva Pärta z roku 1990. Prekvapilo ma, že zaznie v originálnej verzii s organom. Pärt neskôr omšu prepracoval pre zbor a sláčikový orchester. Takéto diela do chrámov a katedrál určite patria, však?
Všetky programy a ich konečná podoba závisí od pozvania organizátorov. Tentoraz cestujeme bez Tallinnského komorného orchestra a bolo nám sprístupnené používanie organu. Na festivale teda zaznie dielo Berliner Messe s organom.
Dielo vzniklo v roku 1990. Aký bol jeho historický význam?
Písal sa rok po páde Berlínskeho múru a bolo to obdobie tesne pred rozpadom Sovietskeho zväzu. Dielo vzniklo na objednávku katolíckej cirkvi v Nemecku a malo premiéru v Berlíne na Turíce. Symbolicky to znamenalo obdobie, kedy mnohé národy – vrátane Estónska – začali znovu objavovať duchovnú aj politickú slobodu.
Pärtova omša Berliner Messe odráža tento posun prostredníctvom svojho zdržanlivého, ale hlboko duchovného hudobného jazyka. Je to jeho prvé veľké liturgické dielo v latinčine, nadväzujúce na jeho skoršie skladby ovplyvnené pravoslávnou tradíciou. Historický význam spočíva v hudobnej modlitbe za nový začiatok, za duchovnú jasnosť a zmierenie. Omša vznikla vo chvíli, keď sa starý svet rozpadal a nový bol ešte krehký.
Dirigovali ste jednu z referenčných interpretácií skladby, ktorá vyšla v roku 1993 s Estónskym filharmonickým komorným zborom a Tallinnským komorným orchestrom. Odvtedy uplynulo viac ako 30 rokov. Čo toto dielo znamenalo v novej, slobodnej Európe – a čo pre vás znamená dnes?
Som rád, že môžem ponúknuť hudobnú odpoveď. Nedávno sme vydali druhú verziu Berliner Messe na albume s názvom Lente pod hlavičkou vydavateľstva Berlin Classics. Je na ňom vianočná verzia skladby uvedená v spolupráci s barokovým súborom Concerto Copenhagen. Album vyšiel 2. mája a interpretáciu tentoraz formuje farba dobových nástrojov.
Dielo Arva Pärta uvediete v Dóme svätej Alžbety v Košiciach — jednom z najvýznamnejších sakrálnych priestorov Slovenska s jedinečnou atmosférou a akustikou. Interiér má rozlohu 1200 m² a celková jeho kapacita je viac ako 5000 ľudí (podľa oficiálnych zdrojov Dómu – pozn. red.). Je to gotická katedrála vo francúzskom štýle. Aký dôležitý je priestor, v ktorom sa Pärtova hudba hrá? Aký dojem na vás urobila táto katedrála?
Veľmi sa na túto chvíľu tešíme, najmä preto, že naše posledné predstavenie tohto programu sa konalo práve včera v Drážďanoch, v kostole, ktorý pojal len 1200 ľudí. Košická katedrála je výbornou kulisou pre organovú verziu Berliner Messe.
Čo pre vás – ako dirigenta, umelca a jednotlivca – predstavuje liturgické a duchovné jadro tvorby Arva Pärta?
Duchovná podstata diela Arva Pärta spočíva v tichu, jednoduchosti a čestnosti – hlbokej snahe o pravdu a čistotu. Jeho hudba nekáže ani nevnucuje doktrínu. Namiesto toho vytvára priestor – miesto vnútorného ticha, pozornosti a prítomnosti – kde sa človek môže stretnúť so sebou samým a podstatou bytia. Neponúka závery, ale pozýva: počúvať – seba, iných, Boha alebo prírodu, ticho a večnosť. Pre každého poslucháča to môže byť niečo iné.
Pre dirigenta alebo umelca to často znamená konfrontovať sa s hranicami svojho vlastného ega: Pärtovu hudbu „nehráme“, ale slúžime jej. Vyžaduje si to zdržanlivosť, sústredenie a ochotu nasledovať hudbu kamkoľvek vedie – nie ju riadiť, ale niesť a počúvať.
Pre poslucháča Pärtova hudba nevyžaduje žiadne vysvetlenie – môže rezonovať aj s niekým, kto nikdy nevstúpil do chrámu a nezvažoval duchovné otázky. To je súčasťou zázraku hudby: hovorí k srdcu, nie k intelektu. Jadro Pärtovej duchovnosti nie je úzko náboženské – je hlboko ľudské. Dotýka sa našej spoločnej potreby zmierenia, odpustenia, pokoja a pocitu večnosti. Jeho hudba si pamätá, že sme viac než len telo a myseľ.
Je pre Vás Berliner Messe symbolom nádeje?
Určite by sme to mohli takto povedať. Ale to isté by sa dalo povedať o akomkoľvek prostredí omše. Každá doba prináša svoje vlastné harmónie, tempá a rytmy – text zostáva rovnaký.
Nikdy nezabudnem, ako som sa cítila, keď som pred desiatkami rokov prvýkrát počula Pärtovu hudbu. Bol to silný zážitok – zdalo sa, že ma hudba objíma, ale nenásilným, prirodzeným spôsobom. Človek sa jeho hudbe celkom odovzdá. Ako by ste ju opísali Vy?
Váš popis je krásny. Úplne s Vami súhlasím.
Pärt používa techniku vlastnú minimalistickú techniku tintinnabuli aj v Berliner Messe. Dajú sa tieto prvky vedome vnímať, alebo fungujú skôr podvedome?
Efektom tejto techniky je harmonická stabilita obohatená o farebné a nerovnomerné disonancie.
Tintinnabuli (v latinčine výraz pre „zvončeky“) vytvára hudobný jazyk, ktorý je mimoriadne jednoduchý a zároveň hlboko zasahujúci. Jeden hlas sa pohybuje melodicky, druhý načrtáva triádu – ako jemné zvonenie zvonov. Táto štruktúra vytvára atmosféru pomalej, čistej harmónie naplnenej vnútorným napätím a pokojom. Môže byť prežívaná vedome alebo nevedome, v závislosti od poslucháča.
Dokážeme identifikovať konkrétne vplyvy, ktoré formovali Pärtovu techniku? V jeho sakrálnych dielach počuť prvky ruských pravoslávnych spevov, stredovekého chorálu a renesančnej polyfónie – no je tu aj niečo mystické. No v hudobnej teórii má aj ono „mystické“ svoje exaktné pomenovanie, nie?
Absolútne. Aj keď Pärtova hudba často pôsobí mysticky, z teoretického hľadiska nie je ani zďaleka vágna. V hudobnej teórii sa tento druh vyjadrenia často opisuje prostredníctvom pojmov ako duchovná rezonancia, posvätný priestor alebo mystický minimalizmus. V Pärtovom prípade možno tintinnabuli vnímať ako druh hudobného jazyka modlitby – metódu, ktorá vyjadruje vnútornú disciplínu a ticho. Vplyvov v jeho hudbe je veľa: ruský pravoslávny liturgický chorál, gregoriánsky chorál a širšia stredoveká sakrálna hudba, renesančná polyfónia – a nepochybne na podvedomej úrovni ho ovplyvnil aj jeho učiteľ Heino Eller.
Povedzme si bližšie o štruktúre Berliner Messe. K piatim častiam Ordinária pridal Pärt dva alelujové verše a letničnú sekvenciu Veni Sancte Spiritus. Prečo ich zahrnul do diela?
Skladba bola objednaná v roku 1990 na katolícku letničnú bohoslužbu v Berlíne a Pärt ju skomponoval podľa liturgickej štruktúry toho konkrétneho dňa. Tradične sa Veni Sancte Spiritus spieva na Turíce – je to modlitba k Duchu Svätému, ktorej témy úzko súvisia s Pärtovým vlastným duchovným hľadaním: pokoj, múdrosť, čistota a útecha.
Sekvencia Veni Sancte Spiritus má neuveriteľne jednoduchú, čistú textúru, postavenú výlučne z duetov. Basové a sopránové hlasy znejú takmer étericky. Aký je hudobný a duchovný význam tejto časti?
Použitie duetov jej dáva jasnosť a ľahkosť. Hudobne vytvára pocit vzduchu a priestoru. Duchovne sa táto sekvencia stáva sústredenou invokáciou – čistou prosbou o prítomnosť Ducha.
Časť Credo je výrazná, mohutná. Pärtove skoršie Credo je pochmúrne a v molovej tónine. V Berliner Messe sa rovnaký text objavuje v radostnom, durovom prostredí. Súčasťou vášho programu v Košiciach je aj Summa, vychádzajúca z latinského Creda. Má pre vás táto verzia špeciálny význam?
Na tomto koncerte, kde s inými textami krátko vykročíme mimo omše, sa mi Summa po Glorii krásne hodí. Je súčasťou mojej slobody preskúmať variácie a nuansy počas toho, ako sa program vyvíja.
Dve rozdielne Creda sú protikladmi – obe však vyjadrujú tú istú hlbokú myšlienku. Je vaše osobné vyznanie skôr tiché a molové alebo skôr radostné a durové?
Ponáram sa do textu – či už je to Mozart, Haydn, Schnittke, Palestrina alebo Pärt, každý vnáša do večných slov svoj vlastný hlas.
Na koncerte zaznie aj Kanon pokajanen, skomponovaný v roku 1997 pri príležitosti Kánonu pokánia. Považuje sa za Pärtove najrozsiahlejšie zborové dielo. Vypočula som si niekoľko interpretácií tohto diela a prekvapilo ma, že zbory zdôrazňujú silné vibrato v speve. Podporujete takýto prístup? Ako interpretujete takéto dielo bohaté na kontrasty?
Nemôžete niekomu zakázať, aby sa triasol, keď robí pokánie… ale ja zvyknem počúvať jednoduchosť týchto modlitieb a vyhýbam sa tomu, aby som bol príliš romantický. Dobrý príklad nášho prístupu je možné počuť na ECM nahrávke Kanon pokajanen.
Hodia sa Pärtove sakrálne diela viac do chrámového prostredia alebo sa dajú hrať aj v koncertných sálach? Sú aj dnes všeobecne relevantné?
Hráme ich všade a interpretáciu prispôsobujeme danému akustickému prostrediu.
Keď človek strávi niekoľko hodín počúvaním hudby Arva Pärta, jednoznačne vie, že tento skladateľ bol skutočným darom pre ľudstvo. Čo Pärt ponúkol svetu z duchovnej perspektívy – a prečo je jeho hudba dôležitá aj dnes?
Arvo Pärt nám dal niečo vzácne v hlučnom, rýchlom svete 20. a 21. storočia: úctu k tichu, hľadanie vnútorného centra a krásu jednoduchosti. A to je len to, čo je napísané v partitúre. Zakaždým, keď jeho dielo hráme, musíme tieto hodnoty znovu objaviť a ctiť si ich.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
Titulná foto: Kaupo-Kikkas
