V súčasnej ponuke Netflixu možno nájsť okrem starších klasík aj viacero pútavých noviniek. Jednou z nich je na prvý pohľad aj pomerne očakávaná dráma Americká elégia od Oscarom ovenčeného, talentovaného rozprávača, Rona Howarda. Ukázalo sa však, že najlepšie časy tohto šesťdesiatšesťročného autora kultových filmov ako Apollo 13 (1995) či Čistá duša (2001), sú už dávno a pravdepodobne nenávratne preč. 

Howardovou špecialitou boli vždy silné, veľmi emotívne príbehy, prevažne podľa skutočných udalostí. Vedel ich sfilmovať s gráciou, pokorou. Vedel ich podať divácky veľmi prístupne, no získať si zároveň aj srdcia náročnejších kritikov s vycibreným vkusom. Svedčili o tom mimoriadne vydarené diela ako napríklad Ťažká váha (2005), Duel Frost/Nixon (2008) či Rivali (2013). Samozrejme, nemožno zabudnúť ani na jeho úchvatný Oheň (1991) a ďalšie skvelé kúsky prevažne z raného obdobia, ako Navždy a ďaleko (1992) s Tomom Cruiseom a Nicole Kidman alebo sympatický akčný krimi-triler Výkupné (1996) s Melom Gibsonom a Rene Russo.


Tento rodák z Duncanu v americkej Oklahome, jednoducho vedel ako preniesť na plátna kín kus poctivej filmárčiny, na ktorú baví pozerať aj opätovne. Nie vždy sa však Howardovi dostávalo úspechu.  Mierne pochyby vyvolal u divákov v rozporuplne prijatej a koniec koncov v skutku priemernej sérii filmov Da Vinciho kód, Anjeli a démoni, Inferno, nakrútenej podľa knižnej predlohy Dana Browna a jeho pokus o romantickú komédiu s názvom Dilema (2011) bol skôr prepadákom než plnohodnotnou zábavou. Akousi iskrou nádeje, že sa Howard dostane na späť na tú ,,správnu vlnu“ bola dobrodružno-historická dráma V srdci mora (2015), kde Chris Hemsworth po Rivaloch znova ukázal namiesto svalov, že vie skutočne aj hrať a ešte k tomu dobre.

A i keď dva roky starý, predposledný Howardov film, Solo: Star Wars Story, bol celkom úspešným návratom, aj keď už predsa len nie do prvej ligy medzi najväčších hráčov, jeho tohtoročná novinka s názvom Americká elégia, je bohužiaľ zásahom úplne mimo terča, kde takmer nič nefunguje a skoro všetko dosť výrazne irituje. Rozpráva, už tradične, skutočný príbeh mladíka J.D. Vancea (Gabriel Basso), pomocou retrospektívy, zasadený do malého, Bohom zabudnutého mesta v Ohiu, kde je boj s chudobou, alkoholizmom, šikanou, domácou tyraniou či drogovou závislosťou na dennom poriadku.

V skratke, sledujeme ťažký život/dospievanie J.D-ho so sestrou Lindsay (Haley Bennett) v nehostinnom prostredí, pričom sú nám predstavené aj ďalšie dve, staršie generácie Vanceovcov, jeho matka Bev (Amy Adams) a babka, prezývaná Mamaw (Glenn Close). J.D. si so sebou nesie ťažké bremeno, ktoré ho pravidelne ťahá ku dnu, pričom ho kvôli nemu ľudia odsudzujú a smejú sa mu. Je to práve jeho rodina, až by sa mohlo zdať, že ide o akési prekliatie a jeho osud bol vopred napísaný, nakoľko v prostredí, odkiaľ pochádza, sa nesú problémy z generácie na generáciu a ľudia tak končia v blúdnom kruhu a absolútnom marazme.

Už v úvode však vidíme, že sa z J.D-ho stal ambiciózny mladík študujúci na prestížnej Yalovej univerzite, snaží sa zamestnať v nemenej prestížnej firme, aby mal ďaleko lepší život, než jeho rodina a má aj šťastný vzťah, s dobrosrdečnou a krásnou Ushou (Freida Pinto). Práve cesta do tejto pozície je nám pomocou fleshbackov predstavovaná, pričom sledujeme aj jeho vnútorný boj v súčasnosti, kedy sa musí rozhodnúť, či sa nechá opäť stiahnuť na dno kvôli blízkym (matka kvôli závislosti na heroíne potrebuje odbornú pomoc a byť pod dozorom) alebo sa vydá na novú, ešte nepoznanú cestu so svetlejšími vyhliadkami (dostane miesto vo firme a dokončí štúdium), teda úspešným, šťastným životom s milovanou partnerkou. 

Hádam najväčším problémom Americkej elégie, je, že napriek tomu, že sa tvorcovia pustili do ťažkej a zároveň už tisíc krát videnej témy, ani zďaleka neukazujú tú pravú ,,špinu“ daného prostredia (ďaleko lepšie podobnú tému zobrazuje napríklad Andea Arnold vo filme American Honey), neanalyzujú problém, ktorým sa film zaoberá, ale zjednodušujú ho, ako sa len dá. Howard podáva príbeh nie tvrdo a autenticky, ale skôr rozprávkovo, nudne, a až zarážajúco naivne. Navyše extrémne klišéovito. To má na svedomí, že motivácie, konflikty či iné konania postáv, divák nechápe, neverí im alebo sú mu prinajlepšom úplne ukradnuté. Dôraz tu je len na emócie, ktoré sú maximálne ,,prepálené“. Neustále sa vo filme len kričí, plače a ešte viac kričí a ešte viac plače, pričom divák príliš nerozumie, prečo.

Vyzerá to teda skôr tak, že Howard chce opäť silou mocou ďalšieho Oscara a robí preto úplne všetko, teda zbytočne tlačí na pílu. Je jasné, že herecké výkony Amy Adams a Glenn Close sú na vysokej úrovni a ťahajú film vpred (v tomto šiel čo sa týka castingu Howard jasne na istotu), sú najzaujímavejšie, no vlastne nedostávajú toľko priestoru ako skutočne nevýrazná hlavná postava. Gabriel Basso je herecky nepresvedčivý, miestami toporný, inokedy zase preafektovaný. Jednoducho na post hlavnej postavy v dráme takého typu ešte rozhodne nemá, vzal si priveľké sústo. Otravné prestrihy do minulosti snažiace sa vyslovene nasilu emočne vydierať diváka, pričom uňho vyvolajú maximálne tak chytanie sa za hlavu či posmešný úškrn, nesmierne vadia a síce pekná hudba Davida Fleminga a Hansa Zimmera, no silene tlačiaca na emócie, tvorí ešte viac pátosu.  Americká elégia, samozrejme má aj svetlé momenty, no je ich, bohužiaľ, až žalostne málo a ide preto o výrazné a v prípade Howarda, nečakané sklamanie.

Martin Adam Pavlík

Distribútor: Netflix

Zdroj foto: Lacey Terrell / Netflix


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno