Ötödik Évszak je kapela zložená na mimoriadnej symbióze. Speváčka s maďarsko-francúzskym pôvodom a maďarskí muzikanti, odchovaní na ľudovej hudbe prinášajú hudbu špecifickej estetiky a zvuku. „Radi spoznávame pôvod hudby. Je to akýsi psychologický kompas,“ hovorí pre náš portál speváčka Izabella Caussanel.
Pri počúvaní vašej hudby je hneď počuť typický zvuk maďarskej ľudovej hudby. Aké sú hlavné prvky tohto zvuku?
Hráme na hudobných nástrojoch maďarskej ľudovej hudobnej kultúry. Výsledný zvuk sa teda môže podobať mestskej cigánskej hudbe alebo zvuku určitej oblasti v Transylvánii, ale tieto nástroje majú často inú funkciu, čo znamená, že sprievodné nástroje často zohrávajú úlohu sólistu.
Hudobníci hrajú na tradičné akustické nástroje (cimbaly, sláčikové nástroje, husle, kontrabas, trúbka…). V hudbe môžeme počuť ozdoby, charakteristické akcenty a rytmickú štruktúru typickú pre maďarský folklór. Je vašim zámerom priniesť ľuďom štýlovo čistú hudbu?
Naša ars poetica je lokálna hudba. Radi spoznávame pôvod hudby. Je to akýsi psychologický kompas.
Keď hovoríme o tradícii, môžeme vo vašom prípade hovoriť o karpatských koreňoch hudby?
Náš pôsob myslenia je podobný maďarskému jazyku. Ovplyvňuje nás aj kultúra iných národov Karpatskej kotliny. Ale silnú úlohu v našich textoch zohráva aj literatúra.
Na jednej strane cítime čistotu ľudovej hudby, na druhej novú príchuť – farebnosť a harmóniu. Celkový výraz mení jemný vokál vašej francúzsko-maďarskej speváčky. Chcete dosiahnuť moderný zvuk?
Zhodneme sa s tým, že ľudová hudba, ktorú prezentujeme, je historická aj súčasná. Ak to znie inovatívne, sme radi, že sme mohli inšpirovať aj divákov.
Ľudoví speváci zvyčajne používajú hlavový register na dosiahnutie čo najsilnejšieho tónu. Vy ste však v speve lyrickejšia, využívate prirodzený tón, takže mnohé piesne znejú inak. Chceli ste sa týmto kontrastom priblížiť k poslucháčovi?
Spev v ľudových piesňach podľa nášho názoru získal istý druh inštitucionalizovaného systému. Veríme, že každý by mal spievať ľudovú pieseň prirodzeným hlasom.
Pre ľudovú hudbu je podstatný aj prvok improvizácie. Do akej miery ho využívate vo svojej hudbe?
Improvizácia pramení z hudobných daností. Ak by to nebola vnútorná potreba hráčov, možno by sme túto hudobnú príležitosť ani nevyužili.
V súčasnosti vidíme, že improvizácia sa z mnohých hudobných žánrov vytratila. V minulosti improvizoval aj hudobník klasickej hudby (barok, klasicizmus), bolo normálne, že muzikanti ľudovej hudby hrali voľne, len podľa ucha. Ctíte si túto tradíciu? Radi improvizujete?
Tak ako je prirodzená improvizácia prítomná v ľudovej hudbe, chceme, aby mala rovnaký podiel aj v našej hudbe. V hudobnej tradícii európskej hudby je improvizácia rovnako dôležitá ako hudba viazaná na noty.
V hudbe často používate aj pentatoniku. Dá sa povedať, že tým spájate rôzne hudobné svety?
Pentatonická stupnica je najzákladnejšia stupnica na svete. Vyskytuje sa od Číny až po Južnú Ameriku. Silný vplyv má aj na maďarskú ľudovú hudbu, no nájdeme ju aj v bluesovej hudbe.
Čo pre vás znamená world music? Hovoríme podľa vás v súčasnosti o ľudovej hudbe, ale s inovatívnymi prvkami?
Je možné, že skutočná world music rešpektuje hudobný odkaz našich predkov a chce týmto postojom vytvoriť novú hudbu.
V hudbe často pracujete s viacerými vrstvami zvuku (Levegő), využívate aj polyrytmus. A potom tu máte pesničky, ktoré sú zvukovo jednoduché, vynikne len melódia vo vokáloch a sprievod jedného nástroja (Mert Nagyon Szeretlek). Je pre vás inštrumentácia skladieb vecou pocitu?
Nástroje, na ktorých hráme, sú často dané, ale sú piesne, ku ktorým pozývame hosťujúcich hudobníkov, aby lepšie vyjadrili našu hudbu a pocity, ktoré z nej máme (trúbka, flauta, gitara…)
Vaše piesne silne vplývajú na poslucháča. Či už hovoríme o virtuóznych prvkoch v hudbe alebo melancholickej nálade v speve. Keď speváčka spieva po francúzsky, evokuje to šansón. Ako pracujete s emóciami, náladami a žánrami? Prispôsobujete aranžmány atmosfére a emóciám, ktoré chcete vyjadriť?
Ukazovaním farieb nástrojov kapely sa snažíme naše vystúpenia spestriť.
Ako vás ovplyvnil jazz? Rytmus kontrabasu má virtuózny part, v rýchlom tempe, počujeme aj scatovať speváčku (Écri moi, Nagy Fekete). Prišli ste k týmto vplyvom postupne? Ako sa vyvinula vaša interpretácia? Na prvom albume ešte tieto prvky neboli také rozvinuté…
V Maďarsku pôsobí jeden alebo dvaja jazzoví hudobníci, ktorí majú veľký vplyv na mladú generáciu. Podarilo sa nám vytvoriť nepriame spojenie s jazzovými hudobníkmi, ktorí rešpektujú a pestujú aj ľudovú hudbu.
Vidíte za prepojením francúzštiny a maďarčiny aj spojitosť medzi oboma krajinami? Aké spoločné prvky v hudbe hľadáte v línii Budapešť – Paríž?
Spoločným bodom, ktorý spája tieto krajiny, je literatúra. A jazyk.
Dá sa vo vašom prípade hovoriť o modernej interpretácii s prvkami autentickej ľudovej hudby? Dá sa definovať, v čom ste moderní, noví a kedy sa striktne držíte tradície? (skúsme to napríklad na skladbe Néha – Néha, Csendes Csodák, Kicsi Napsugaram – husľové sólo, prvky tanga a v skladbe Ne Haragudj – kontrabas a sólo na trúbku) Môžeme nájsť množstvo spojitostí s rôznymi štýlmi…
Skladby sú veľmi moderné. V dnešnej dobe žijeme a hráme svoju vlastnú hudbu. Autenticita pre nás znamená uveriteľnosť.
Priniesol spev nový impulz do hudby? Vieme, že Vaša matka Katalin Gyenis pôsobila ako speváčka v Maďarsku, aj vo Francúzsku. Dokážete prirodzene nájsť v hudbe spoločné body alebo skôr využívate odlišnosť hudobných kultúr?
Chceme v hudbe používať rôzne štýly, ich zmes, nie však zmixovanú „kašu“.
V auguste prídete na World Music Festival Bratislava. Aký repertoár ste si na koncert pripravili?
Väčšinou to budú piesne v maďarčine, ale samozrejme aj vo francúzštine. Budeme prezentovať vlastné piesne. Máme aj pár skladieb z južného Slovenska.
Vaša hudba je často intímna, rozpráva príbehy, ale nájdeme v nej aj tanečnú hudbu, napokon tá prirodzene patrí k ľudovej hudbe. Budeme v Bratislave počúvať alebo tancovať?
Nehráme zábavnú hudbu. Dúfame, že každý si nájde tú svoju atmosféru, s ktorou spoločne zažijeme mimoriadny koncert v Bratislave.
Zuzana Vachová
Foto: Ötödik Évszak
