Ondrej Šoth: Nejdem robiť žiadne rozvraty ani revolúcie

„Tak ako v SND i teraz v Košiciach neznervózňuje ľudí len moja osoba, ale práve fakt, že prichádzam z baletu. Napriek tomu, že je 21. storočie a balet je vo svete vysoko uznávané umenie, v divadlách akoby kdesi vzadu vo vzduchu ešte stále „poletoval“ ten pocit, že balet je podriadená zložka hudobného divadla. S tým, že „baleťák chce riadiť operu a činohru“, sa niektorí vyrovnávajú ťažko,“ hovorí pre náš portál nový generálny riaditeľ ŠDKE Ondrej Šoth.

Ako generálneho riaditeľa v ŠDKE Vás po korona kríze čakajú zrejme ťažké časy. Ste oboznámený s finančnou situáciou, aké finančné straty utrpelo divadlo?
Vnímal som aj z pozície riaditeľa baletu akou zložitou fázou divadlo prechádza. A som človek, ktorý sa zaujíma o kultúrne a spoločenské dianie, čiže viem, že dopady protiepidemiologických opatrení (ktoré boli pre ochranu zdravia nevyhnutné) budú pre mnohých ľudí a inštitúcie fatálne. Konkrétnu ekonomickú situáciu nepoznám a bude to samozrejme jedna z prvých vecí, o ktoré sa po svojom nástupe budem zaujímať.


Aké budú Vaše prvé opatrenia, ktoré prijmete z pozície generálneho riaditeľa?
Budem sa snažiť upokojiť ľudí, ktorí v divadle pracujú. Sme vo „výnimočnom stave“ a to sa nepodpisuje len na ekonomickej situácii jednotlivcov, ale najmä na ich psychike. A nepridáva tomu ani neustále démonizovanie môjho nástupu do funkcie. O žiadnych opatreniach a rozhodnutiach nebudem hovoriť, kým sa neoboznámim so všetkými dátami a súvislosťami. Jediné, čo viem dnes povedať, že sa budem musieť zaoberať chýbajúcim vedením baletu.

Ako riaditeľ baletu dôverne poznáte situáciu v košickom divadle. Považujete to za výhodu či skôr za nevýhodu?
Poznám dôverne situáciu v divadle ako režisér, choreograf a šéf baletu. Viem „kde sú ktoré dvere“. To je určite výhoda. Výhodou je i moja skúsenosť zo Slovenského národného divadla. A teraz nemyslím len tú s mediálnymi útokmi a nepotvrdenými (resp. dnes už vyvrátenými) podozreniami, ktoré sprevádzali môj (podotýkam dobrovoľný) odchod zo SND „Som zvyknutý,“ ako sa vraví a tak vnímam aj niektoré aktuálne výpady. Štve ma na tom len očierňovanie ľudí, ktorých si vážim a ich jediná „chyba“ je, že so mnou spolupracujú. Mám na mysli predovšetkým to, že som sa na poste generálneho riaditeľa SND musel naučiť a pochopiť mnoho vecí, ktoré umeleckých zamestnancov divadla zaujímať nemusia – administratívnych, ekonomických, právnych, technických… To všetko budem môcť teraz zúročiť, ale najprv musím divadlo hlbšie spoznať „cez papiere“. A musím sa rozprávať s ľuďmi, ktorí za tými papiermi „stoja“. Preto budem prvé dni a týždne najmä študovať a rozprávať sa s ľuďmi.
A viete čo si myslím? Že tak ako v SND i teraz v Košiciach neznervózňuje ľudí len moja osoba, ale práve fakt, že prichádzam z baletu. Napriek tomu, že je 21. storočie a balet je vo svete vysoko uznávané umenie, v divadlách akoby kdesi vzadu vo vzduchu ešte stále „poletoval“ ten pocit, že balet je podriadená zložka hudobného divadla. S tým, že „baleťák chce riadiť operu a činohru“, sa niektorí vyrovnávajú ťažko. Ale ja som to tak nikdy nevnímal. Som telom i dušou divadelník a vždy ma zasiahne skvelé divadlo – bez ohľadu na žáner. Vážim si prácu všetkých v košickom divadle a nastupujem do funkcie s ambíciou divadlu a ľuďom v ňom vytvárať podmienky potrebné na to, aby mohli zo seba vydať všetku tú tvorivosť a talent, ktorý v sebe majú.

Na čom ste postavili Vašu koncepciu predloženú do výberového konania?
Snažil som sa navrhnúť viacero riešení, ktoré by divadlu mohli pomôcť v jeho rozvoji.
Považujem za dôležité, aby umelecké inštitúcie spolu viac komunikovali, nachádzali prieniky a aby dokázali nadväzovať dialóg s komunitami, v ktorých pôsobia. Aby sa „otvorili“ v tom zmysle, že sa stanú ich prirodzenou súčasťou. Len inštitúcia, ktorú ľudia považujú za „svoju“, je odolná voči negatívnym vplyvom ako je ekonomická kríza či politický tlak.
V Košiciach je celý rad skvelých verejných i súkromných kultúrnych inštitúcií, ktoré môžu vzájomnou spoluprácou mhohé získať. Divadlo sa môže otvoriť– ukázať divákom časť svojich tajomstiev, dať im šancu spoznať ľudí na javisku i za ním. Divadlo môže za divákom vyjsť – napríklad na novoročný koncert do Dómu. A napríklad v spolupráci s Košickou filharmóniou. Prepoja sa tým jednotlivé umelecké komunity, obohatíme kultúrny život a získame nových divákov. A možno pritiahneme i nových partnerov, ktorí budú sa budú chcieť na financovaní takéhoto života v Košiciach podieľať finančne.
Je dôležité vytvárať priestor pre nové generácie – zriadením elévskych štúdií pri jednotlivých súboroch, spoluprácou s umeleckými školami, vytváraním priestoru pre začínajúcich režisérov a interpretov či komorné štúdiá pre mladých. Musíme sa stať integritnou súčasťou najvyššej divadelnej kvality širšieho regiónu – Maďarska, Ukrajiny, Poľska.
A priniesť divákom i kus „svetového“ umenia. A nie všetko je „len“ otázka peňazí. Mnohé z toho je predovšetkým o komunikácii a spolupráci.

Divadlá síce dostali zelenú a v súčasnosti už môžu pre divákov otvoriť brány, no pre naše tri najväčšie scény zrejme bude platiť, že divák sa dočká predstavení až v septembri, teda v novej sezóne. Ste na ňu pripravení?
Bude to zložité. Organizačne i finančne. Keďže divadlá boli zatvorené od 10. marca, odpadla viac ako tretina sezóny. Divadlá prišli o tržby, ktoré sú zásadnou zložkou ich financovania. A tie prostriedky budú chýbať. Je možné, že aj na začiatku novej sezóny budú ešte potrebné protiepidemiologické opatrenia, ktoré by znamenali náklady navyše. Nová sezóna bude musieť absorbovať premiéry odložené z tejto, pretože na ich výrobu sa už preinvestovala väčšina prostriedkov – výroba scény a kostýmov sa realizuje mesiace vopred. Ale treba povedať, že sezóna je predpripravená. Štátne divadlo Košice a jeho umelecké súbory fungujú. Musíme – vzhľadom na posun jarných premiér – rezignovať na niektoré nové tituly, ktoré vedenia umeleckých súborov plánovali rok, možno i dlhšie. Chcem však zdôrazniť, že nastupujem do rozbehnutého vlaku a nejdem robiť žiadne rozvraty ani revolúcie.


Pozíciu riaditeľa baletu budete musieť obsadiť. Uskutočníte konkurz? Čo bude ďalej so súborom?
Pozíciu riaditeľa baletu budem musieť obsadiť. Vzhľadom na skutočnosť, že riaditelia umeleckých súborov sa v košickom divadle musia vyberať konkurzom, nový riaditeľ bude zatiaľ len poverený.

Ako režisér a choreograf ste autorom mnohých úspešných inscenácií, ktoré dodnes hrajú na pôde ŠDKE. Zaumienili ste si na Vašu 60-ku, že pripravíte inscenáciu Nurejeva, ale korona kríza Vám to prekazila. Teraz Vám to „prekazí“ post generálneho riaditeľa? Alebo si viete predstaviť, že toto dielo so súborom naštudujete?
Nurejev je jedna z inscenácií, o ktorých som hovoril vyššie. Mali sme ju rozoskúšanú pred zatvorením divadiel. Premiéra bola naplánovaná na 30. apríla, do jej výroby boli už teda investované takmer všetky prostriedky. Ide o autorské predstavenie, nie je to naštudovanie klasického titulu, ktoré by teoreticky mohol prevziať niekto iný (pokiaľ nejde o silný autorský výklad ako tomu bolo napríklad pri Labuťom jazere Vladimíra Malakhova, ktoré má náš baletný súbor v repertoári). Som si vedomý, že som sa ocitol v pasci, pretože nech rozhodnem akokoľvek, tí, ktorí už dnes proti mne broja, ma „roztrhajú v zuboch“. Ak by som prípravu inscenácie zastavil, boli by prostriedky do nej investované použité nehospodárne. Ak ju dokončím, budem za generálneho riaditeľa, ktorý si hneď „zadal prácu“. Divadlo si však nemôže dovoliť „vyhodiť hore komínom“ žiadne prostriedky. Budem pani ministerku kultúry o situácii informovať vopred, predložím na ministerstvo kópie zmlúv podpísané so mnou a ostatnými tvorcami ešte predchádzajúcim vedením a inscenáciu dokončím.
Zároveň by som však chcel dodať, že všade tam, kde sa v riadiacej funkcii divadla ocitol umelec, nikdy úplne nerezignoval na svoju profesiu. Je samozrejme potrebné prihliadať na proporcionalitu a najmä na to, aby rozhodnutie o prípadnej spolupráci bolo na šéfovi daného súboru. Rád by som zdôraznil, že nebudem zasahovať do kompetencií jednotlivých šéfov ohľadne umeleckého smerovania a repertoáru daného súboru. Aj ja som bol schopný efektívne riadiť súbor len vtedy, keď som mal potrebné kompetencie. Nebudem teraz, z pozície generálneho riaditeľa, meniť názor na to, kto má mať čo vo svojej kompetencii.

Možno vzniknú aj špekulácie, že sa opäť chystáte do SND a máte plány zúčastniť sa konkurzu na post generálneho riaditeľa SND, môžete tieto možné dohady potvrdiť alebo vyvrátiť?
Uchádzal som sa o funkciu generálneho riaditeľa Štátneho divadla Košice, pretože v tomto divadle pracujem takmer dvadsať rokov a som presvedčený, že mu môžem byť na tomto poste užitočný. Dostal som v tomto divadle priestor vybudovať mimoriadny baletný súbor a spolu s ním zažiť dobrodružstvo tvorby vlastných inscenácií i množstvo spoluprác s mimoriadnymi osobnosťami slovenského i svetového tanečného umenia všetkých generácií (Juraj Kubánka, Andrej Halász, Natália Horečná, Libor Vaculík, Mário Radačovský, Pavel Šmok, Jiří a Otto Bubeníčkovci, Petr Zuska, Rafael Avnikjan, Bachram Juldašev, Jaroslav Ivanenko, Giorgio Madia, Kirill Simonov, Paul Frenak, Nelson Reguera Perez, Vladimír Malakhov). Chcem „požičané vrátiť“. Ja nehrám žiadne hry a nehazardujem s dôverou ľudí. Košické divadlo a jeho zamestnanci si rozhodne zaslúžia férový a zodpovedný prístup. Veľmi si vážim, že som túto možnosť dostal.

Zuzana Vachová
Zdroj foto: archív Ondrej Šoth – Anton Faraonov, Joseph Marčinský


1 KOMENTÁR

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno