Ondrej Šoth: Malý princ je súčasná Biblia pre detského aj dospelého diváka

Som toho názoru, že deti by mali zažiť divadelný zázrak celého divadelného predstavenia,“ komentuje Šoth novú verziu Malého princa, ktorá vznikla v spolupráci s tanečníkmi SZUŠ Boby Brelly a bude mať premiéru v Štátnom divadle Košice 15. júna 2019.

Štátne divadlo Košice v spolupráci s umeleckou školou tanca SZUŠ Boby Brelly opäť prináša na scénu tanečné divadlo o nesmrteľných myšlienkach diela Malý princ od Antoine Saint-Exupéryho, v choreografii Ondreja Šotha a s hudbou Michala Pavlíčka. Najslávnejší a vždy aktuálny rozprávkový príbeh modernej literatúry opäť ožije v Košiciach, kde bol aj po prvý raz v roku 2004 uvedený: „Keďže spolupracujeme so súkromnou umeleckou školou, rozhodol som sa opäť k tejto téme vrátiť. Na škole učia ako pedagógovia tanečníci baletu zo ŠDKE, takže vznikla táto spolupráca,“ hovorí úvodom pre náš portál Ondrej Šoth.


Na škole Boby Brelly, ktorá má 20-ročnú tradíciu a založila ju známa choreografka a tanečná pedagogička Božena „Boba“ Brella, je celkovo osem ročníkov a učia tam tanečné umenie kreatívnou formou deti od štyroch do sedemnástich rokov. Všetky, ktoré v predstavení účinkujú, dostali inú tému. Malé deti hrajú obyvateľov planéty a niektoré staršie hrajú aj dospelých. „Je to dôležitá téma pre deti a mojou motiváciou to bolo robiť pre ne. Zároveň je to príležitosť a priestor pre tanečníkov, ktorí spoločne robili choreografiu s deťmi, takže nie je to celá moja choreografia. Venovali sa im tanečníci, ktorí v balete vystúpia: Sergej Jegorov, Silvia Borsetti, Marek Šarišský, Dalibor Fabián, Šimon Stariniak a ďalší,“ dopĺňa choreograf, ktorý prízvukuje, že tým, že je balet oživený deťmi, dostal novú dimenziu. Poukazuje na to, že Malý princ je komplexným dielom aj vďaka filmu Davida Spáčila a hudbe Michala Pavlíčka: „Hudba je veľmi vzácnym elementom v tom, že Pavlíček ju nahral pre detské predstavenie a rovnako film ponúka abstraktný svet fantázie pohľadom očí detského diváka.

Prvý Malý princ mal premiéru v roku 2004 v Košiciach: „Dostali sme povolenie v roku 2004 a realizovali sme ho ako prví. Bola to svetová premiéra v balete, predtým sa totiž nikde na svete neuvádzala ako balet. Tanec nám ponúkol slobodu vyjadrovania, nechceli sme to poňať ako ilustráciu knihy. Predstavenie vzniklo ako divadlo záhady a tajomstva. Milan Čorba robil kostýmy v prvej verzii a práve on vždy opakoval, že divadlo musí byť tajomstvom a záhadou,“ spomína Šoth. Tvorivý tím v Košiciach si v čase, keď prvýkrát realizovali Malého princa, dal vyhotoviť analýzu diela, ktorá podľa neho potvrdila aj ich myšlienky a prístup k realizácie inscenácie: „Analýza potvrdzuje, že obyvatelia planéty sú jeho rodina. Mal stretnutie s Malým princom, čo bol v podstate samotný Exupéry a všetci ostatní, ktorí v diele vystupujú, boli jeho rodinou. Na tom projekte je fantastické to, že autor videl ten totálny nezmysel, v ktorom ľudia žijú svoje životy a poukazoval hlavne na ich egocentrizmus. Chcel totiž nájsť takých ľudí, ktorí majú väčšiu motiváciu v živote, ako sa len zaoberať sebou.

Šoth sa k dielu vrátil v roku 2011 v Bratislave v SND. Tvorcovia Slovenského národného divadla sa vtedy rozhodli venovať túto tanečnú rozprávku trom slovenským osobnostiam, ktoré už, žiaľ, nie sú medzi nami: Jarovi Filipovi, Stanovi Radičovi a Júliusovi Satinskému. Podobne ako autor Malého princa, francúzsky spisovateľ Antoine de Saint Exupéry, aj oni si v dospelosti zachovali schopnosť pozerať sa na svet detskými očami. „A rovnako ako Malý princ, aj oni odišli z tohto sveta príliš skoro. Je pre mňa česť, že toto predstavenie môžeme venovať tak hodnotným ľuďom, akými boli práve páni Stano Radič, Július Satinský a Jaro Filip. Kto vie, možno sa na tento svet a na nás pozerajú s nadhľadom, láskou a pochopením z planétky B 612,“ povedal pred prvou bratislavskou premiérou – 16. septembra 2011, režisér a choreograf.
Dielo teda tvorcovia opäť vzkriesili záverom divadelnej sezóny v Košiciach a divákom ho predstavia na záverečnom predstavení Súkromnej základnej umeleckej školy Boby Brelly. To, že v predstavení účinkujú aj deti, dodalo dielu nový rozmer: „Krásne na tom je to, že sú tam ešte nedokonalé detské výkony, ale to predstavenie sa realizuje slobodne aj so svojimi nedokonalosťami práve preto, aby deti nemali pocit teroru, ale slobody. Počas prípravy sme sa s nimi rozprávali o tom, aký je Malý princ, čítali sa im sekvencie z knihy a hlavne sa im vysvetlil dôvod, prečo sú na tom javisku. Z pedagogického hľadiska je veľmi dôležité spracovávať takéto témy pre deti, ktoré sú budúcnosťou našej planéty,“ hovorí o procese nácvikov a dopĺňa význam tohto diela v súčasnosti: „Som toho názoru, že deti by mali zažiť divadelný zázrak celého divadelného predstavenia. Malý princ je súčasná biblia pre detského aj dospelého diváka, aby si dospelý zopakoval počas predstavenia svoje detstvo, lebo opakovaním svojho detstva sa očisťuje,“ uzatvára Ondrej Šoth.
Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“– hovorí Malému princovi Líška. Je to jedna z kľúčových myšlienok diela, ktoré nestratí na aktuálnosti v žiadnej dobe. Dlhá púť hlavného hrdinu hovorí o dobre a zle, o priateľstve a kráse, o skutočnom šťastí, láske aj o zodpovednosti za tých, ktorých máme radi. Ak ste teda ešte Malého princa v baletnej podobe nevideli, 15. júna o 17:00 máte v Košiciach jedinečnú možnosť.

Zuzana Vachová
Zdroj foto: www.brellart.sk, vizualizácia: Anton Faraonov


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno