Čiernobiely film o dobe, ktorá ani zďaleka nebola čiernobiela, aj keď bolo každému predpísané, aby ju tak vnímal. Najnovšia dráma Bohdana Slámu s názvom Krajina ve stínu len prednedávnom vyfúkla na odovzdávaní cien českej filmovej kritiky sošku za najlepší film Šarlatánovi či výnimočnému dokumentu V sieti, navyše čoskoro môže uchmatnúť aj ešte vzácnejšiu sošku Českého leva. Ide však skutočne o tak zásadné a komplexné dielo vyčnievajúce z radu?
Vítorazsko, územie na česko-rakúskom pohraničí s rozštiepenou identitou a komplikovanou históriou, mnoho postáv, mnoho osudov. Koniec tridsiatych rokov prinášajúci veľký, čierny mrak nacizmu a nevyhnutnosť voľby. Tí, ktorí sa rozhodli mať zavreté oči pred začínajúcimi zverstvami a išli s davom, sa zrazu mali lepšie, tí čo sa rozhodli vzoprieť boli odkázaní na neúspech. No a tí, čo vlastne koniec koncov vôbec nemali na výber, museli baliť kufre alebo sa poddať. Aj preto niektorí vojnu len tak v tichu prečkali, nakoľko ,,držali hubu a krok“ či lišiacky čakali ako sa situácia vyvinie a podľa toho si obliekli kabát, pričom iní dostali tvrdú lekciu a utŕžili nepekné jazvy, prípadne to už nerozchodili. Krajina ve stínu rozpráva príbeh viacerých rodín s rozdielnymi príbehmi, zasadený do malej, Bohom zabudnutej dedinky Schwarzwald, kde zrazu od istej doby mimoriadne záležalo či je človek Čechom, Rakúšanom alebo Nemcom.
Aj keď by sa mohlo zdať, že Krajina ve stínu je primárne film o druhej svetovej vojne a hrôzach s ňou spätých, nakoľko práve tomuto obdobiu venuje najväčšiu časť, v skutočnosti rieši, pomerne ambiciózne a sympaticky, oveľa širšie dobové súvislosti a vytvára tak silný presah. Na tridsiatych rokoch pomerne výstižne ukazuje napätie a strach, respektíve na dobre vybratých scénkach začiatok krutej doby, kedy sa ľahko mohol stať zo suseda-priateľa, s ktorým ste si denne vypili poldeci len tak cez plot alebo v krčme, nepriateľ pozerajúci na vás zhora, donášajúci každý pohyb najbližšieho Žida či rebela SS-ákom. Štyridsiate roky zobrazujú dôsledky tohto správania a kulmináciu vyššie uvedených problémov – zaslepenosť pomstou, osobné krivdy, šikana. Päťdesiate roky sú už len bolestivým obrazom zlomených charakterov, pričom sa stiera rozdiel medzi zverstvami páchanými nacistami s tými, páchanými komunistami.
Áno, možno to na základe týchto viet znie príliš jednoducho a práve ,,čiernobielo“, avšak v tomto smere je Krajina ve stínu mimoriadne dôsledná a posolstvo, odkaz, posiela divákovi síce priamočiaro, ale účinne a uveriteľne. Problém tu je však inde a vo viacerých veciach. Napriek tomu, že má film vyše dvoch hodín, predstavuje plejádu postáv pričom im akoby nestíha dostatočne či vhodne dokresliť potrebné kontúry k tomu, aby ich divák začal vnímať trochu viac ako reálne bytosti a vžil sa tak poriadne do ich emócii, problémov, utrpenia. Scenárista Ivan Arsenjev akoby zabudol dodať postavám dušu, čo je pri takomto type filmu/drámy výrazný problém. Na druhej strane, je Krajina ve stínu miestami zbytočne rozťahaná a vyslovene nudí, až vyčerpáva svojou ťažkopádnosťou. Daná látka by sa tak možno skôr hodila do podoby seriálu či minisérie, kde mohli jednotlivé postavy dostať patrične viac priestoru a vyhodila by sa zároveň všetka ,,vata“, slúžiaca len na akési dotvorenie správnej atmosféry.
Kamerové kompozície a jazdy, dvorného kameramana Bohdana Slámu, Diviša Mareka, sú však pastvou pre oči, hudba je síce miestami patetická, ale v konečnom dôsledku vhodne a citlivo vybraná. Herecké výkony sú prekvapivo sugestívne. Avšak napriek tomu, že za svoj výkon vo filme získala Cenu českej filmovej kritiky Magdaléna Borová, oveľa výraznejší výkon predviedli Jiří Černý, Miloslav Pecháček či štyridsaťosemročný Csongor Kassai, pre ktorého možno ide o najdôležitejšiu úlohu v kariére. Prerod jeho postavy je najzaujímavejší a najprekvapujúcejší, zároveň slušne zmotivovaný. Najsilnejšou časťou filmu je druhá, respektíve tá záverečná, kde predsa len Slámov film vytvára precízne bezútešnú a depresívnu atmosféru, ktorú už divák jednoznačne pocíti, dokonca mu náladou pripomenie o niečo vydarenejšie, drsnejšie a celkovo komplexnejšie dielo Václava Marhoula, Pomaľované vtáča (2019).
Podstatné je, že ide v rámci českej kinematografie skutočne o vydarený počin vyčnievajúci z radu či už témou alebo spracovaním, i keď s pár (odpustiteľnými) nedostatkami, navyše s veľkým potenciálom osloviť aj za hranicami. Slovenským divákom prinesie Krajinu ve stínu distribučná spoločnosť Filmtopia.
Martin Adam Pavlík
Zdroj foto: Filmtopia
