Filmový festival Art Film Fest ponúkol tohto roku až dva filmy o jednom z najväčších tanečníkov sveta – Rudolfovi Nurejevovi. Dokumentárny a hraný film Biela vrana. Odporúčame jednoznačne dokument…

Režisérska dvojica Jacqui Morris a David Morris nakrútila komplexný, chronologicky spracovaný dokument o tomto velikánovi s takým citom a zároveň dôslednosťou, že celých sto minút ho budete sledovať so zatajeným dychom. No hlavne konečne získate pravdivý obraz o Nurejevovi, ktorý tak výrazne vstúpil do dejín tanečného umenia.


Snímka je doslova hypnotická. Sleduje totiž život génia od jeho detstva, ale nie je umelo a príbehovo vystavaná. Fragmentárne zábery, zato z pohľadu jeho života a vkladu do umenia, mimoriadne dôležité, diváka prevedú životom a dielom Nurejeva takým vzrušujúcim a zároveň empatickým spôsobom, že divák sa do filmu doslova ponorí. Nie sú to len historické tanečné zábery, ktoré fascinujú. Tvorcovia dokumentu idú podstatne ďalej. Predstavujú divákovi osobnosť Nurejeva, jeho genialitu kombinovanú so sympatickou dávkou „šialenstva“, kombinujú tieto zábery s výpoveďami a komentármi ľudí (priateľov, kolegov, životopiscov), ktorých nemusíme vidieť, počujeme len hlasy. Silnou devízou snímky je, že tieto komentáre, respektíve ich aktérov v snímke spravidla nevidíme. Sú to len svedectvá, ktoré počujeme „prekryté“ cennými obrázkami. Centrum pozornosti tak ostáva na umelcovi, ktorý tak významne formoval tanečné umenie – a to nielen v Európe, ale napríklad aj v Amerike. Používajú pritom aj cenné zábery, ktoré doposiaľ nikdy neboli zverejnené.

Nurejev bol „ľudský panter“, znie vo filme a cítime to v každom jednom zábere. Dramatické momenty jeho osobnosti a života sa v dokumente prelínajú s jeho tanečným umením, životom, láske k rodnej krajine, jeho rodinou, no najmä jeho umeleckým vkladom, ktorým obrátil naruby celý svet. Tvorcovia snímky pristúpili k spracovaniu filmu s pokorou a pravdivosťou. Vzdávajú umelcovi hold, ale nie preafektovane, všetko podkladajú či už tanečnými scénami alebo výpoveďami respondentov. A práve preto je dokument taký magický. Prináša mnoho faktov, ktoré sme o tomto umelcovi doposiaľ netušili, odhaľuje jeho charakter, vnútornú silu, ale aj skutočnosť, že oddanosť umeniu v jeho prípade najväčšou láskou života. To sa najviac prejavuje, keď stretne svojho životného partnera.

Máte totiž na výber: ostanete umelcom alebo sa venujete partnerskej láske. Niet inej možnosti. Predstavujú ho aj po ľudskej stránke, ukazujú jeho niekedy až kontroverznú povahu, korene ktoré sa tak významne podpísali aj na jeho prejave, na vystupovaní, tvrdohlavosti, húževnatosti, svojím spôsobom aj krutosti, ktorú v sebe Tatári majú zakódovanú v génoch, zároveň však v extrémnej emocionalite.

Mandatory Credit: Foto: Reg Wilson/REX/Shutterstock. RUDOLF NUREYEV IN ‚POEME TRAGIQUE‘ AT DRURY LANE, LONDON, BRITAIN – 1961

Zábery na jeho tvrdú prácu umelca sa tu striedajú s jeho ľúbeznou roztopašnosťou vo vzťahu k médiám alebo zatknutiu políciou. Poznáte tie zábery, keď filmového hrdinu fotograficky dokumentuje polícia. Človek je zdrvený, namosúrený, nešťastný, zlomený. Nurejev? Foťte si ma! Páčim sa Vám? Z ktorého uhla budem atraktívnejší? Jeho výraz pôsobil skôr ako fotoshooting po premiére… Aj takéto vtipné okamihy ponúka dokument, a práve preto sa nestalo v snímke to, čo dokumentaristi nezvládnu. Nurejevov životný príbeh nepostavili ako nudnú chronologickú výpoveď kombinovanú s archívnymi zábermi. Dômyselne vystavaný príbeh génia predstavuje tanečníka komplexne, preniká do jeho vnútorných pochodov, do jeho mysle, ukazuje jeho lásku k rodine a priateľov, ktorých nemohol počas celého svojho pôsobenia v zahraničí stretnúť, zároveň však jeho cestu slobody v umeleckom svete. Ak si raz niečo Nurejev zaumienil, aj to dosiahol…

Tvorcovia dokumentu sa nevyhli ani zmapovaniu fungovania umeleckého sveta v Rusku v porovnaní so západným svetom. Nurejevova nevyhnutná emigrácia a jeho raketový výstrel na európskych pódiách v sfére klasického umenia, neskôr aj v Amerike, kde podľahol modernému umeniu, ukazuje tanečníka ako univerzálnu osobnosť. Tí, ktorí už videli niekoľko pomerne povrchných dokumentov, budú mať obrovský zážitok, pretože zatiaľ sa nikdy nepodarilo nakrútiť o tomto fenoménovi také ucelené a zároveň divácky príťažlivé dielo, ako to spravila režisérska dvojica Morrisovcov. Do filmu implantovali aj zábery, ktoré doposiaľ zverejnené neboli: inscenácie, v ktorých tanečník účinkuje a choreografiu na ne postavili Martha Graham, Paul Taylor a Murray Lewis. Ďalším plusom je hudba skladateľa Alexa Baranowského. Všetky tieto prvky majú jediný cieľ: ukázať Nurejevovo umenie a jeho charizmu, ktorá (napriek tomu, že tento výraz je v súčasnej dobe nepríjemne sprofanovaný), bola skutočne extrémna, doslova spaľujúca.

Dokument je niekedy tenký ľad pre jeho tvorcov, ktorí môžu veľmi rýchlo spadnúť do klišé, ak chcú zmapovať život a dielo takéhoto fenomenálneho umelca. Keď divák vidí, ako sa malý chlapec v domácej krajine potajomky stretával s učiteľkou tanca, ktorá ho v ukrutnej zime a v snehu, vonku učila tancovať, môže mať dojem, že tu ide o hru zacielenú na divákove emócie. Skrátka, aby nejaká tá slza v kine aj padla… Padla, ale nebola vykonštruovaná, ale úprimná, pretože v jeho živote sa to tak skutočne dialo. Tak, ako Mozart bol od malička génius, aj v malom Rudolfovi to vo vnútri vrelo ako sopka pripravená vybuchnúť. Žiadna manipulácia s divákom – tvorcovia sa držali faktov a postupovali chronologicky tak, aby pripravili komplexný životopis Nurejeva na plátne – od jeho narodenia vo vlaku na trans-sibírskej magistrále, kde ho jeho matka porodila niekde v oblasti Bajkalu, cez prvé začiatky tanca, emigráciu, úspechy vo svete, návrat do rodnej krajiny po Perestrojke, bolestivú smrť jeho matky až po jeho smrť v roku 1993.

Prízvukujú však pri každej príležitosti, napríklad, keď sa tanečníka pýtajú, k čomu najviac pocitovo inklinuje, bez váhania odpovedá jedným slovom: „Tanec“. A tomu venujú tvorcovia najviac priestoru. Emocionálne najsilnejšie sú scény s britskou balerínou Margot Fonteyn, ktorá bola síce podstatne staršia ako samotný Nurejev, ale ten si „postavil hlavu“ a trval na tom, že sa musí stať jeho tanečnou partnerkou. Medzi „top“ zábery patria sekvencie z baletu Romeo a Júlia, kedy si divák nevedomky kladie otázku, prečo balet nemôže byť aj v súčasnosti taký silný, výrazný, nádherný a zároveň interpretovaný srdcom. Aj vďaka prínosu Nurejeva sa zmenil anglický balet na emóciami presiaknutý zážitok, ktorý popularitou predčil aj samotných Beatles.

Vizuálnu silu snímky podporujú aj čiernobiele fotografie autora Richarda Avedona, ktoré ukazujú v celej kráse Nurejevovo bezchybné telo, výraz a majú v sebe takú silu, že dokážu rozprávať samostatný príbeh.

To, že snímku uviedli na Art Film Feste, paralelne s hraným filmom o Nurejevovi, poskytuje možnosť porovnania. Isté však je, že dokument ukazuje tanečníka, silu jeho osobnosti, talent a jeho život, ktorý nedokázal zatieniť žiadny tanečník jeho doby, pravdivo, no najmä s obdivom. Jeho odkaz je aktuálny aj v súčasnosti a dokumentárny film to skryto prízvukuje v každej scéne. No najmä sa tvorcom podarilo spraviť jedinečné dielo, ktoré stvárňuje jeho osobnosť, život, lásku k umeniu, odvahu, vernosť, kreatívnosť a skutočnosť, že dodnes má v sebe istý magnetizmus, ktorý vás pritiahne okamžite a už vás skrátka nepustí…

Zuzana Vachová
Zdroj foto: CineLife Entertainment® and Frith Street Films, The Rudolf Nureyev Foundation


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno