V máji dorazila na Netflix veľmi očakávaná filmová adaptácia známeho bestselleru A.J. Finna, The Woman in the Window. Rovnomenný mysteriózny krimi-triler si vzal pod režijné krídla štyridsaťosemročný Joe Wright, režisér divácky obľúbených a zároveň kritikmi uznávaných diel ako Pýcha a predsudok (2005), Pokánie (2007) či Najtemnejšia hodina (2017). Jeho tohtoročná novinka však s najväčšou pravdepodobnosťou nebude ani obľúbená, ani uznávaná. Nemá byť totiž prečo.

Určite sa vám už stalo, že ste po dopozeraní nejakého traileru mali v momente chuť pustiť si už rovno celý film, no čakali vás ešte mesiace čakania, kým to vôbec bude možné. A určite sa vám tiež niekedy stalo to, že ste si neskôr, už po dopozeraní toho filmu uvedomili, že práve do toho traileru bolo vložené všetko pútavé, zaujímavé, napínavé, funkčné a zvyšok už nestál za nič. The Woman in the Window je živým príkladom. Poďme ale pekne poporiadku. Amy Adams, Julianne Moore, Gary Oldman, Wyatt Russell, Anthony Mackie, Tracy Letts...poviete si, fantastická zostava hercov, najmä úvodná trojica v hlavných úlohách. Za kamerou Bruno Delbonnel (Amélia z Monmartru, Vnútri Llwyna Davisa), poviete si, nemá sa čo pokaziť. A predsa, už po pár minútach ,,niečo smrdí“.

To niečo je konkrétne tendenčnosť, umelosť a gýčovitosť – tri hlavné dôvody, prečo nad týmto spočiatku nádejným netflixovským krimi-trilerom zlomíte definitívne palicu už po pol hodine sledovania. Zásadným problémom je tu až zarážajúci risk producentov Eliho Busha a Scotta Rudina, ktorí celý scenár filmu vložili len do rúk herca Tracyho Lettsa (pamätať si ho môžete z filmov ako Stávka na neistotu, Malé ženy, Le Mans´66 či zo seriálu Homeland: V mene vlasti). Nebolo by na tom nič divné, keby Letts nebol popri kariére herca hlavne divadelný režisér (čo je diametrálne odlišná oblasť) a keby jeho predchádzajúce filmové scenáre za niečo stáli (Blízko od seba, Chrobák, Zabijak Joe – všetky snímky sú vlastne adaptácie jeho divadelných hier). Avšak nakoľko Joe Wright je čisto len režisér a nenapísal scenár doposiaľ k žiadnemu svojmu filmu, pravdepodobne výhrady voči tomuto rozhodnutiu produkcie príliš nemal.


Každopádne, The Woman in the Window je príbehom, ktorý by v divadle vynikol oveľa viac, čiže na jednej strane to dáva logiku, no na druhej, keď už sa raz tvorcovia rozhodnú pre film, nedáva úplne logiku film štylizovať do divadelnej podoby a to najmä čo sa týka herectva. V tomto prípade to je vyložene nevkusné. Pre priblíženie, ide o príbeh psychologičky Anny (Amy Adams), trpiacej agorafóbiou, teda chorobným strachom z pobytu v otvorenom priestore, no zároveň ďalšími (neskôr vysvetlenými) psychickými poruchami. Bojí sa čo i len vyjsť pred dvere svojho  bytu, nie to ešte prejsť cez ulicu. Večery trávi pozeraním starých filmových klasík, ideálne s pohárom dobrého vína alebo pozorovaním svojich čerstvo prisťahovaných  susedov bývajúcich hneď oproti. Práve v ich byte sa začnú čoskoro diať zvláštne a podozrivé veci, podľa slov Anny končiace vraždou.

Vzhľadom na psychický stav Anny, jej príbehu o chladnokrvnej vražde nikto neverí a navyše vyplývajú na povrch nové skutočnosti, ktoré aj diváka majú zmiasť a podporiť verziu, že ide iba o jej paranoju. Každý, kto má aspoň trochu napozerané najzásadnejšie diela Alfreda Hitchcocka jasne vidí, u koho už autor predlohy A.J. Finn čerpal inšpiráciu a na aké diela sa zároveň Letts a Wright snažili vo filme odkazovať – Okno do dvora (1954), Vertigo (1958), no našli by sme aj vplyv nesmrteľnej klasiky Terrencea Younga Čakaj, kým sa zotmie (1967) s Audrey Hepburn. The Woman in the Window sa snaží byť akousi aktualizáciou týchto diel – je to čistokrvný príbeh 21. storočia, no kvality všetkých spomenutých filmov táto snímka nedosahuje ani zďaleka.


Nefunguje napätie, pretože sa nemožno dostatočne stotožniť a sympatizovať s postavami, to isté platí pre emócie. Herecké výkony sú, ako som už naznačil, príliš štylizované a divadelné, jednoducho neprirodzené. Fred Hechinger v úlohe Ethana Russella je maximálne nevýrazný a nepresvedčivý, Julianne Moore netradične irituje. Vlastne sa tak na konci filmu divák zarazí a položí si otázku, čo v tomto filme do pekla robia Amy Adams a Gary Oldman, ktorí absolútne nedostali príležitosť ukázať, čo v nich je. Našťastie to už robiť nemusia, pretože to všetci, čo máme napozerané ich ďalšie filmy, vieme. Hudba Dannyho Elfmana je zbytočne prepálená a hrá nepochopiteľne takmer neustále. Nehovoriac o tom, že nefunguje ani prechod z akejsi neškodnej rozprávky na drsný, násilný, až hororový krvák v závere. Delbonnelove kamerové jazdy sú sympatické a hravé, ale to je asi jediné, čo vo v tomto filme funguje.

The Woman in the Window je stratou času. Zbytočný paškvil snažiaci sa zúfalo priblížiť zásadným dielam velikánov bez štipky originality, emócii a nejakého presahu či autorského rukopisu. Zatiaľ jedno z najväčších sklamaní roka, ak nie vôbec najväčšie. Hádam mal Joe Wright len slabú chvíľu a vráti sa s najbližším filmom v plnej sile, ako sme uňho zvyknutí.

 

Martin Adam Pavlík

Zdroj foto: Netflix


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno