Vianoce sa nezadržateľne blížia a ak ešte nemáte nakúpené všetky darčeky, neoľutujete, ak svojej polovičke kúpite jeden predčasný a pozvete ju do kina na novú slovenskú romantickú vianočnú komédiu Šťastný nový rok v réžii Jakuba Kronera.
O námet a scenár sa postarala jeho matka Adriana Kronerová. Snímka rozpráva mozaikový príbeh viacerých párov či už manželských alebo nemanželských, ženskou optikou. A aby ste sa nenudili, všetko je to zasadené do krásnych zasnežených Vysokých Tatier v období vianočných sviatkov.
Ako dvadsaťdvaročný debutoval ,,drámou“ Bratislavafilm (2009) a úspech u kritikov s ňou rozhodne nezožal. Šlo skutočne o katastrofu nevídaných rozmerov. Čoskoro to však napravil vydarenou snímkou Lóve (2011) o dvoch mladíkoch na opačnej strane zákona snažiacich sa prežiť v drsných podmienkach a nájsť kúsok šťastia. Najmä mladé publikum si získal aj televíznym animovaným seriálom Lokal TV (2011) či neskorším LokalFilmis (2015). Prelom a isté režijné či tematické dozretie v jeho kariére prišlo až seriálom Milenky (2018). Až tu naplno ukázal, aký je nádejný remeselník. Ak mu dáme ešte pár rokov, dostane či vymyslí skutočne dobrý námet s presahom, je veľmi pravdepodobné, že vznikne dielo, na ktoré sa netrpezlivo čaká už od revolúcie. Voľba, či do toho pôjde a zariskuje, teda vyjde z komfortnej zóny nenáročných komédii, je len na ňom.
Jeho najnovšia komédia Šťastný nový rok predstavuje stále len tú komfortnú zónu. Môj jemne opisný úvod však súvisí najmä s tým, že zatiaľ čo pri dielach ako Lóve či LokalFilmis sa mu podarilo osloviť najmä mladých, v jeho najnovšom filme sa mu výrazne darí podľa výbuchov smiechu osloviť najmä publikum po štyridsiatke či päťdesiatke. Ak teda skĺbi to najlepšie z oboch prípadov, má veľký potenciál spraviť nielen výborný film, ale možno aj divácky najúspešnejší.
Jeho najnovšia snímka láka už na pohľad svojou ,,nablýskanosťou“ (zasadenie do jedného z luxusných hotelov v Tatrách bol dobrý ťah), sú tam najznámejšie či najkrajšie slovenské herecké tváre – Táňa Pauhofová, Gabriela Marcinková, Soňa Norisová (všetky tri spolu s Antóniou Liškovou možno vidieť aj Milenkách), legendárna Emília Vášáryová alebo Jiří Bartoška. Zároveň nechýba hádam najviac obsadzovaná dvojica Tomáš Maštalír a Ján Koleník. Skvele im sekundujú Marek Majeský či Jakub Prachař. Veľkou devízou je aj to, že českí herci nemusia hovoriť po slovensky a tí slovenskí zase po česky s mizerným, ľahko rozpoznateľným prízvukom. Všetci hovoria vo svojej reči a krásne sa tak dopĺňajú. Celkovo výber hercov skvele vyšiel. Samotná Kronerová v jednom z rozhovorov prezradila, že typy postáv písala priamo na daných hercov a je to skutočne vo výsledku vidno.
Humor a hlášky fungujú, i keď nejde úplne o intelektuálne dialógy z dielne Woodyho Allena, no ani o trápne a prízemné vtipy Zdeňka Trošku. Tvorcovia si tak vybrali zlatú strednú cestu, ktorou nič nepokazia. Možno ani až tak nezískajú, no žánrová funkčnosť a čistota je práve v tomto prípade veľmi dôležitá. Bohužiaľ, pri písaní scenára sa Kronerová nevyhla istým zaužívaným stereotypom – muži tu hrajú nemotorných pajácov mysliacich buď len svojim penisom, alebo zábudlivých, neschopných a nespoľahlivých mamľasov. Až na jednu výnimku. A ženy? Keď je najhoršie, idú nakupovať alebo si hromadne poplačú pri fľaši vína.
V tomto smere je cítiť malý kalkul na diváka a odhalí sa, na aký typ publika bola snímka cielená. No koniec koncov, vyššie spomenuté konvencie určitým spôsobom patria k danému žánru a pokiaľ neprekročia medze vkusnosti a nepreženú to v hyperbolizácii (čo sa v tomto prípade našťastie nestalo), je to stále v poriadku. Herci sú teda napriek všetkému prirodzení, uveriteľní, neiritujú. Práve vďaka nim si k postavám divák vytvorí celkom rýchlo sympatie a stotožní sa s nimi.
Na filme tiež zaujme jemná politická nekorektnosť a štipľavosť, vulgárnosť. To možno nepripravenú časť publika pobúri, no všetko je skvele vybalansované. Dokonca možno by snímke neuškodilo, keby režisér ešte trocha viac pritlačil na pílu, bol teda tvrdší a nekompromisnejší. Vyzerá to skôr totiž tak, akoby si len Kroner potreboval s divákom ujasniť, že to točí práve on, keďže jeho rebelantstvo a mladícka drzosť bola dosť výrazne cítiť hádam z každej predošlej snímky.
Šťastný nový rok má každopádne rozhodne svoje špecifické čaro, eleganciu a darí sa mu vybudovať príjemnú atmosféru. Vo finále a gradácii však trocha zlyháva. Vzhľadom na to, že Kronerovci rozohrávajú viaceré príbehy, predsa len ten jeden najvýraznejší na čele s Pauhofovou a Koleníkom, na ktorý divák najviac čaká sa akosi stratí medzi ostatnými, čo je škoda. Dramaturgicky je to však stále zvládnuté a dĺžka snímky skvele odhadnutá. No a pri Kronerovi je už posledné roky zvykom, že na formálnej stránke si dáva mimoriadne záležať. Precízne zábery kameramana Mária Ondriša sú už teda len akousi čerešničkou na torte.
Žeby teda konečne v novom miléniu vznikla vianočná slovenská komédia, za ktorú sa nemusíme hanbiť? Vyzerá to tak. Šťastný nový rok síce nepredstavuje žiaden veľký zlom v slovenskej kinematografii, ide skôr o viac menej jednoduchú, nenáročnú a tradičnú romantickú komédiu podobnú iným, už sto krát videným. No zaručene sa pri nej zabavíte, potrápite bránicu, vypnete a zabudnete na všetky každodenné problémy. A aj také filmy nám tu rozhodne treba.
Martin Adam Pavlík
Zdroj foto: Continental film
