Gorkij si kládol kedysi na začiatku 20. storočia množstvo otázok, prostredníctvom ktorých sa dnes pozeráme na premeny rodinných vzťahov, na honbu za mocou a bohatstvom, ale najmä sa zamýšľame nad cenou, ktorú za to platíme.

Po úprave jeho hry Vassa Železnovová ostalo v názve len krstné meno Vassa, azda aj preto, že tvorcovia prinášajú sústredenejšiu analýzu konania tvrdej, dravej ženy, podnikateľky, matky, v konečnom dôsledku človeka vo vyhrotenej kritickej, krízovej situácii. Hra Vassa má v Štúdiu v novej budove SND premiéru 1. júna 2024 v úprave  a réžii Ingrid Timkovej.


V uplynulom období sa Maxim Gorkij prezentoval najmä študentom ako prominentný predstaviteľ sovietskej literatúry. Možno bude pre mnohých prekvapením, keď sa aj vďaka tejto hre dozvedia viac o umelcovi, ktorý bol fenoménom svojej doby, ktorý sa poznal  s osobnosťami kultúrneho sveta, žil v exile, aby sa niekoľkokrát opäť vrátil do rodnej krajiny, a využíval istú formu ochrany udržiavaním kontaktov s najvyššími predstaviteľmi sovietskej moci. Viedol napríklad kritický dialóg v korešpondencii s Leninom, často až taký otvorený, že niektoré listy boli zverejnené len nedávno. V tomto kontakte videl slobodu prejavu, ale  aj istú formu svojej ochrany. Neskôr, aj keď nie vždy súhlasil s politikou Stalinovej vlády, využil príležitosti stykov na najvyšších miestach. A ako uvádzajú historici, nemohol tušiť, ako sa táto neuvážená hra skončí. Sám asi ťažko predpokladal, že počas stalinistického režimu sa dostane do situácie, z ktorej únikom bude smrť.

Rebeka Poláková (Rachel Topazová). Foto: Robert Tappert

Maxim Gorkij sa tak stal rozporuplnou postavou literárnych dejín, hoci jeho dramatické texty Meštiaci, Na dne, Letní hostia či Deti slnka zachytávajú rozpady svetov, komunít, dotýkajú sa kríz deklasovaných, ale i tých najbohatších vrstiev bez nutnosti výkladu optikou socialistického realizmu,“ hovorí dramaturgička inscenácie hry Miriam Kičiňová.


Vassa je úspešná žena. Akú cenu má však jej úspech? Čo očakáva od budúcnosti? Život nie je len práca, hovorí jedna z postáv. Ale čo je vlastne život? Rodinu Vassy nachádzame v stave vrcholiacej krízy a rozkladu. Gorkého postavy očakávajú zlom, nevedia ho pomenovať, netušia, čo prinesie… Gorkij napísal hru Vassa Železnovová v roku 1910 a novú verziu v roku 1935. Činohra SND uvádza úpravu tej druhej. Prináša napätie predovšetkým medzi dvoma postavami, Vassou a jej nevestou, revolucionárkou Rachel; napätie medzi dvoma svetmi, medzi myšlienkovými prúdmi, z ktorých sa rodí dráma.


Monika Hilmerová (Anna), Anežka Petrová (Natália), Daniel Zwach (Natáliin nápadník). Foto: Robert Tappert

Dnes možno vnímať obe verzie Vassy ako dve autonómne a samostatné hry, ktoré hovoria aj o istom skúsenostnom autorskom oblúku, a trpké pochopenie situácií, ktoré revolučné udalosti ne/priniesli… To, čo obe verzie kľúčovo prepája, je silná ženská hrdinka, matka, podnikateľka – Vassa. To, čo sa mení, sú dané okolnosti, rodinná biografia a silná prítomnosť politiky,“ dodáva Miriam Kičiňová.

Martin Šalacha (Vassin brat), Rebeka Poláková (Rachel Topazová), Anežka Petrová (Natália). Foto: Robert Tappert

Na Maxima Gorkého, označovaného za „búrliváka revolúcie“, hľadača pravdy, ktorý bol často preceňovaný i podceňovaný, majú tvorcovia v Činohre SND ambíciu pozrieť sa očami dneška. V réžii Ingrid Timkovej, na scéne a v kostýmoch Emy Terenovej stvárňuje hlavnú postavu Diana Mórová. Ďalej účinkujú Jozef Vajda, Martin Šalacha, Anežka Petrová, Rebeka Poláková, Monika Hilmerová, Štefan Bučko, poslucháčky a poslucháči VŠMU.

 

Zdroj: TS Izabela Pažítková, tlačová tajomníčka SND

Foto: Robert Tappert

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno