V pohraničnej obci Jenkovce, len sedem kilometrov od Užhorodu, bude v sobotu 28. mája koncertovať Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu. Speváčky pod vedením dirigenta si nacvičili špeciálne pre túto príležitosť novú pieseň v ukrajinskom jazyku. „Prajem si, aby sme aspoň čo len malým kúskom nášho umenia, spríjemnili tieto neľudské časy,“ hovorí pre náš portál Adrian Kokoš.

 

Koncert Dievčenského speváckeho zboru Slovenského rozhlasu je venovaný deťom z Ukrajiny na Slovensku a má názov Najmilšie potešenie. Autorom myšlienky, ktorá súvisí aj s blížiacim sa Medzinárodným dňom detí, je dirigent Adrian Kokoš: „V okolitých dedinách momentálne bývajú desiatky ukrajinských matiek s deťmi, preto sme sa rozhodli aj pre nich usporiadať koncert práve v mojom rodisku. Sme radi, že týmto skromným umeleckým gestom môžeme vyjadriť solidaritu našim ukrajinským susedom a spoločne všetkých potešiť našimi piesňami.“


Odznejú diela svetových skladateľov, naše ľudové piesne, aj nádherné piesne z Ukrajiny. Aký repertoár vybral dirigent Adrian Kokoš na tento špeciálny koncert? „V Jenkovciach budeme spievať piesne, ktoré máme v našom kmeňovom repertoári. Zaznejú skladby Chopina, Lorenza, Foerstra, no ťažiskom koncertného programu budú piesne slovenských skladateľov, ako napríklad Ruppeldta, Suchoňa, Francisciho, Kubičku a Horňáka,“ hovorí pre náš portál dirigent. No pre tento špeciálny koncert si však naštudovali s dievčatami aj tri nádherné ukrajinské ľudové piesne.


Medzi skladbami odznie aj pieseň „Sokoly“ v ukrajinskom jazyku. Bolo naštudovanie tejto piesne náročné? Ako spresňuje dirigent Adrian Kokoš, v repertoári rozhlasového zboru majú piesne mnohých národností  – Maďarsko, Litva, Rumunsko, Slovinsko, Poľsko, Rusko, Japonsko, Nemecko, Anglicko a iné. Ak sa pripravujú na koncert, kde je v “zadaní” spievať skladby viacerých národností, často to riešia jazykovým poradcom. „Pred rokmi sme sa učili rumunskú pieseň, výslovnosť nás učila skvelá klaviristka Janka Nagy – Juhász, ktorá pochádza z rumunského mesta Nadlak. Na koncerte v Bukurešti sme zožali veľký úspech, kde ocenili autentickú výslovnosť. Myslím si, že ucho hudobníka vie veľmi dobre vnímať jazykové nuansy. Tak to bolo aj pri naštudovaní ukrajinskej piesne Sokoly. S výslovnosťou nám tentoraz pomohla naša produkčná Anna Dorošenková, ktorá má ukrajinské korene. Veľmi sa tešíme na predvedenie tejto ukrajinskej ľudovej piesne, zaspievame ju v úprave, ktorá u nás na Slovensku nie je veľmi známa. Harmonická stránka je pomerne jednoduchá, no viac sme sa zaoberali agogicko – výrazovým materiálom. Veríme, že sa bude všetkým páčiť.“

K nosnému repertoáru Dievčenského speváckeho zboru Slovenského rozhlasu patria, samozrejme aj ľudovky. Ako hovorí dirigent telesa, spievať ľudové piesne je pre ne potešením. Slovensko je bohatá krajina na folklór, preto nezabúdajú na tradície. V repertoári majú množstvo “ľudoviek”. Či už sú to piesne prekomponované alebo upravené slovenskými skladateľmi (Moyzes, Cikker, Suchoň… ). Spievajú aj jednoduché úpravy piesní, pri ktorých ani nie je známe, kto ich “aranžoval”, no ako prízvukuje Adrian Kokoš, cítiť z nich neskutočnú človečinu.


Nie je prekvapením, že pre dirigenta ako rodáka z východného Slovenska sú srdcovou záležitosťou práve ľudové piesne z tohto regiónu: „Samozrejme, mojou srdcovkou sú piesne z východného Slovenska – Šariš, Zemplín. Vyrastal som na východniarskych čardášoch, ktorých temperament nepochopí lepšie nik, ako východniar. No veľmi sa mi páčia aj rusínske piesne. Nepoznám región, ktorý by mal v ľudovej piesni toľko nežného žiaľu ako má rusínska “pesenka”. Aj to je poslaním rozhlasového zboru, naďalej tieto naše bohaté tradície udržiavať živé a odovzdávať ďalším generáciám.“

Keďže koncert v Jenkovciach bude venovaný ukrajinským deťom, pýtali sme sa dirigenta, či si všimol zmeny v postoji mnohých Slovákov voči ukrajinským odídencom. Vo februári, keď vypukla vojna na Ukrajine, sme boli všetci solidárni, no časom tieto pocity empatie chladnú voči ukrajinským odídencom, ktorí museli ujsť pred hrôzami vojny. Myslím si, že sa to dalo očakávať. Začiatok vojnového konfliktu nás “obyčajných” ľudí zasiahol nečakane a veľmi silno. Solidárni sme boli všade, či už to boli koncerty pre Ukrajinu, alebo rôzne iné humanitárne podujatia. No spoločnosť postupne stráca svoj komfort, ľudia z Ukrajiny, ktorí museli opustiť svoju krajinu, ktorí zanechali svoje domovy kvôli vojne, sa stali našou súčasťou. Ja osobne si to neviem predstaviť… zbaliť si celý svoj život do “jednej tašky” a utekať do neznáma. Kto si to vie predstaviť? Posledné roky nás riadne unavili – pandémia, teraz vojna … čo bude ďalej? Potrebujeme sa zjednocovať, byť tolerantní a pestovať v sebe ľudskosť, budeme to ešte potrebovať.

Práve umenie však podľa Kokoša pomáha v každej ťažkej chvíli, len to treba citlivo “dávkovať”. Nie všetci sú naladení na rovnakú frekvenciu. „Keď začal ten nešťastný vojnový konflikt na Ukrajine, mám pocit, že všetci umelci, ale aj mnohí nadšenci umenia spievali a hrali pre Ukrajinu. Bolo to krásne gesto, prejav solidarity a podpory, tak sme to cítili… no mám pocit, že po určitom čase sa stal Koncert pre Ukrajinu akousi imidžovou záležitosťou. Veľmi citlivo vnímam situáciu, ktorá nastala, no nechcem robiť niečo len preto, lebo všetci. Myšlienka jenkovského koncertu sa rodila postupne a prirodzene. S Dievčenským speváckym zborom SRo chceme potešiť deti z Ukrajiny, preto vycestujeme ďaleko, priamo až na hranice k Užhorodu, kde v okolitých Slovenských dedinách žije desiatky detí so svojimi mamami, ktoré nemajú kam ísť. Prajem si, aby sme aspoň čo len malým kúskom nášho umenia, spríjemnili tieto neľudské časy.“

Na sobotňajšom koncerte so začiatkom o 18.00 v Reformovanom kresťanskom kostole v Jenkovciach vystúpi Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu s klaviristkou Denisou Staškovou a sólistom Jakubom Gabrielom pod taktovkou Adriana Kokoša. Jenkovce sú jeho rodnou obcou, v ktorej prežil detstvo, ale i hudobné začiatky: „Moja rodná dedina Jenkovce pre mňa stále veľa znamená. Mám tam svojich rodičov, rodinu, kamarátov a čím je človek starší, tak tie vaše spomienky začínajú viac ožívať. Práve v Kalvínskom kostole, kde budeme v sobotu koncertovať sa formovali moje hudobné začiatky. Stále, aj po tých mnohých rokoch, mám pred týmto miestom rešpekt, no zároveň pociťujem radosť a som vďačný, že sa môžem sem kedykoľvek vrátiť.“

 

 

Spracovala: Zuzana Vachová, zdroj informácií: RTVS

Zdroj foto: archív RTVS

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno