Anjeli namiesto diablov. To sú slová Milana Lasicu, ktorý krstil nové CD Kone počas veľkolepého programu orchestra Cigánski diabli na Bratislavskom hrade.


Už celých dvanásť rokov sú na scéne a vždy majú čo „povedať“ svojmu obecenstvu. Partia nadaných inštrumentalistov, ktorých poznáme ako Cigánskych diablov, má naštudovaný bohatý repertoár na to, aby zvládla dva a pol hodinový program bez toho, aby sa ani jediný človek v publiku nenudil. Môže za to pestrosť hudobných žánrov, ktoré hrajú čisto a štýlovo presvedčivo – od cigánskych pesničiek, cez ruské, židovské, ale aj klasiku, no najmä ich nespútaná energia. To, čo sa naučiť nedá – jednoducho to človek musí dostať do vienka, keď sa narodí.



V prípade tejto formácie však máme do činenia nielen s výrazovo presvedčivými a temperamentnými hudobnými výkonmi, ale aj s technicky na vysokej úrovni. Virtuozita týchto interpretov je obdivuhodná, napokon sú to študovaní muzikanti, ktorí majú techniku hudobných nástrojov „v malíčku“.
Program koncertu bol veľmi zaujímavo dramaturgicky vyskladaný do niekoľkých blokov. Otvoril ho famóznym sólom cimbalista a kapelník orchestra Ernest Šarközi, ktorý mal počas koncertu ešte niekoľko príležitostí ukázať svoje majstrovstvo. Cimbal je technicky jeden z najnáročnejších hudobných nástrojov vôbec a s takou čistotou, v takom „šialenom“ tempe a precítenou dynamikou – ho dokáže ovládať len málokto. Okrem toho k nemu treba aj špeciálny cit pre improvizáciu, ale to je v prípade Šarköziho absolútna samozrejmosť. Dokázal rozvinúť motív do kreatívnych variácií – nielen čo sa týka registrov, ale aj rytmických verzií a inšpiratívnych melódií. Nasvietený bol na pódiu len cimbalista, takže sólo dostalo aj inú „príchuť“ – na jednej strane bolo intímne, na druhej priam expanzívne, čo je typický interpretačný štýl tohto hráča. O to viac si ho mohlo publikum vychutnať.


Postupne sa ku kapelníkovi pridali aj ostatní členovia kapely: Silvia Šarköziová, violončelistka a speváčka, Štefan Banyák, prvé husle, Jozef Farkaš, viola, Zoltán Grunza, klarinet, tarogátó a Róbert Fehér, kontrabas. Diabli si však okrem stálych členov prizvali aj hráčov na bicie nástroje a na klavír plus syntezátory, aby vystúpenie znelo mohutnejšie. A v priestoroch Nádvoria hradu to bol umný ťah, pretože dosiahli skutočne veľkolepý zvuk. Aj k tomu však orchester pristupoval s citom: ak bolo potrebné vyzdvihnúť primášovo sólo, dokázali sa mu ostatní muzikanti prispôsobiť, ak spev Silvie Šarköziovej, rovnako nástroje v sprievodnej úlohe, len keď mali priestor na svoje jednotlivé sóla, ukázali sa v plnej paráde.



Mimochodom, okrem toho, že speváčka a violončelistka Silvia Šarköziová vyzerala nádherne v bielej, elegantnej, akurátne sexi róbe Jany Pištejovej, čo sa týka jej vokálu, uchvátili jej výšky a hlboké altové polohy. Ak si niekedy poslucháči neuvedomili jej obdivuhodný rozsah, tak teraz na to mali príležitosť. Výšky spievala s krásne plným spevným a nosným tónom, takže bolo zjavné, že má vokálnu techniku zvládnutú. Fascinovali aj hlboké polohy, ktoré zneli exoticky, priam až jazzovo.

Záber z nového videoklipu k piesni Kone.

Jej podmanivý vokál sa neprejavil len v ruských či cigánskych piesňach, ale pre publikum, ktoré s napätím čakalo na uvedenie dvoch nových skladieb z nového cédečka Kone – v piesňach Vráť mi sny a Kone. Na hrade v rámci koncertu Cigánski diabli odpremiérovali dva nové klipy k týmto piesňam. O námet a réžiu oboch klipov sa postaral Anton Faraonov, kameru, strih a obrazovú postprodukciu má na konte Július Karaffa. Na výrobe spolupracovali Rebuy Stars, x-bionic® sphere, Fart STUDIO, Jana Pištejová a ďalší partneri.

V oboch klipoch spravili veľa prostredie, príbeh a vizuálna stránka, ktorá je doslova podmanivá. Kým svižnejšia pieseň Kone je situovaná do prírody a hlavnou hrdinkou je Silvia, ktorá je sama o sebe prekrásnou ženou a nádherný, majestátny kôň vytvára očarujúcu symbiózu so speváčkou, zábery sa striedajú na hrajúcu kapelu. Námet je vymyslený výborne: klip má vďaka muzikantom energický náboj a speváčka s koňom dotvárajú romantický nádych piesni a obrazu.

Záber z videoklipu k piesni Vráť mi sny

Úplne iný je klip k baladickej piesni Vráť mi sny, ktorej text si napísala sama Silvia. Dokonca spôsob, akým subjektívne slová interpretuje, vyvoláva pocit, že ide o jej osobný príbeh. Tomu je prispôsobený aj klip. Kým Ernest – jej manžel si užíva v kasíne Rebuy Stars zábavu, drinky a krásne ženy, ona v samote a smútku tajne dúfa, že sa k nej vráti. Najsilnejším a najemocionálnejším momentom je striedanie vizáží Silvie, ktoré sú výborne napasované na príbeh. Moment, ako sa jej svetlo odráža v tvári, keď hľadí „zahalená“ v samote cez okno, keď je oblečená do prekrásnej čiernej dlhej róby a vyzerá ako príťažlivá šansónová speváčka či keď sama šoféruje nočnou Bratislavou – to všetko sú také vizuálne silné momenty, že robia z piesne nové umelecké dielo.
Ani krst nového albumu Kone nebol tuctový. Krstným otcom sa stal na pozvanie primáša Banyáka Milan Lasica, ktorý pri „akte krstu“ sucho skonštatoval, že nevie, či je škoda viac tej vyliatej včeloviny alebo cédečka. A prečo si ho vybrali za človeka, ktorý ich album uvedie do života? Kapelník to komentoval priamo na koncerte: majú radi jeho inteligentný humor, lebo je jeden z mála hercov a humoristov, ktorí svojím humorom nikdy nikoho neurazia. Po krste Lasica zaspieval známy hit Františka Kryštofa Veselého, Skôr než odídeš. A muzikanti sa frázovaním aj celovou interpretáciou s citom prispôsobili speváckemu prejavu Milana Lasicu.

Nové CD Kone pokrstil Milan Lasica

Okrem premiérovaných pesničiek z nového albumu zaujala aj židovská kompozícia, ktorú zložil kapelník Ernest Šarközi. Jednotlivé motívy, ktoré sa z kompozície vynímali, boli známe židovské piesne, no spôsob a najmä forma, akou ich dal vďaka vycibrenému kompozičnému peru dokopy, boli skutočne autentické. V židovskej hudbe sa snúbi clivota a zároveň radosť, tým je jej výrazovosť charakteristická. Šarközimu sa tieto výrazové prvky podarili vystihnúť, aj vďaka tonalite typickej pre túto muziku, ktorú umne v skladbe využíval. Skladbu uviedol dojemným slovným prejavom – keď sme si v auguste pripomenuli holokaust Rómov a nezabudol pripomenúť, že je na nás, aby sme naše deti učili, že toto sa už nesmie viac zopakovať.
Silne emocionálna bola aj pieseň z muzikálu Cigánka, ktorú rovnako skomponoval cimbalista a kapelník orchestra. Jeho talent a invenciu mu jednoducho nikto nevezme. Clivá melodika kombinovaná s virtuóznymi pasážami a typickým cigánskym frázovaním patrili nepochybne medzi vrcholy večera. Rovnako ako populárny Montiho Csardás v podaní primáša kapely Štefana „Picúra“ Banyáka.

Štefan Banyák zahral populárnu skladbu Montiho Csardás.

Technicky náročné pasáže v extrémne rýchlom tempe (kedy sprievodné hudobné nástroje stíhajú takpovediac s vyplazeným jazykom), sa v skladbe striedajú s prekrásnymi melodickými časťami v pomalom tempe, ktoré je potrebné vyspievať tak, aby sa dotkli priamo srdca. A to prvý huslista orchestra vie na sto bodov. Mimochodom, je to skladba, v ktorej huslisti radi súťažia, kto ju zvládne hrať v rýchlejšom tempe. A víťaz sa zapíše do Guinessovej knihy rekordov. Nie sme si istí, či toto je cieľom umenia, a či skladateľ Vittorio Monti, ktorý sa preslávil skôr ako dirigent, toto zamýšľal počas komponovania tejto skladby, je však mimoriadne chytľavá, publikum ju má rado a to je podstatné. A keby Cigánski diabli túto „chuťovku“ vynechali, ani by to nebol plnohodnotný koncert.
Okrem týchto skladieb zaradili do repertoáru aj slovenské ľudové piesne, ktoré istotne poznal každý, kto v ten večer na hrade bol. Vždy však k piesňam v interpretácii dali svoj osobný vklad, takže originál bol zrozumiteľný a spoznateľný, ale vďaka temperamentu a špecifickému frázovaniu nadobudli piesne úplne iný výraz. Primášovo srdce, ktoré je nezabudnuteľné v podaní nášho najlepšieho speváka – Karola Duchoňa, znelo tiež v pozmenenej podobe. Cigánski diabli sú na interpretačnej úrovni, kedy si môžu dovoliť „hrať“ sa s tempom, vygradovať pesničku do takého rýchleho tempa, aké v originálnej verzii nepočujete a hrať s takou agogikou, až máte pocit, že je to cez čiaru, ale je to pocit klamlivý. Ich emócie sú pravdivé, spontánne a nimi sa aj riadia.

Samozrejme, netreba zabúdať ani na dcérku manželov Šarköziovcov – Vanessku, ktorá s orchestrom spieva už od svojich dvoch rôčkov. Z malého rozkošného dievčatka je dnes krásna, mladá dáma, ktorá má mohutný hlasový diapazón, muziku a tanec v krvi, takže jej vystúpenia doslova ohromili. Aj tak bol však najkrajší pohľad jej rodičov – Silvie a Ernesta, ktorí sa na svoju dcérku dívali s láskou a neuveriteľnou hrdosťou… A oprávnene.
Multižánrový záber Cigánskych diablov sme už spomínali. Je im blízky jazz, etno hudby rôznych krajín, ale nevyhýbajú sa ani klasike. Na scéne Slovenského národného divadla mali veľký projekt s názvom Carmen à la Gypsy Devils. Romantika George Bizeta dostala úplne nový nádych vďaka aranžmánom Ernesta Šarköziho. Ten však pristúpil k dielu tohto velikána s úctou a pokorou a zmeny skôr cítiť v interpretácii ako melodike. Na prvej priečke sa opäť ukazuje virtuozita ansámblu, takže aj v tento večer znela Carmen s výbušnými emóciami, temperamentom, horúcim flamencom, no s nechýbala jej grácia a elegancia.
Vyše dvojhodinový program ukázal publiku, že repertoár Cigánskych diablov je priam nedozierny. Ukázal, že aj po dvanástich rokoch existencie majú čo publiku ponúknuť: pestrý, dramaturgicky interesantný program, virtuozitu, nadšenie z hudby, temperament, silné emócie, prehliadku svetom hudby v špecifickej interpretácii, kvalitné inštrumentálne výkony, súhru orchestra na pódiu a to, čo dokážu len máloktorí muzikanti: hrať s takým oduševnením, že si publikum na tento koncert bude ešte dlho pamätať.

Zuzana Vachová
Foto: Rebuy Stars – Andrej Migra

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno