V priestoroch Filmovej a televíznej fakulty VŠMU sa aj tento rok konal tradičný festival študentských filmov Áčko. Veľká porota vybrala z 33 finálových filmov tie najlepšie a v sobotu 26. októbra rozdala ceny v desiatich kategóriách: najlepší film, najlepší dokumentárny film, najlepší animovaný film, najlepšia réžia hraného filmu, najlepší scenár, najlepšia kamera, najlepší zvuk, najlepší strih, najlepšie vizuálne efekty a najlepšia hudba.
Tak zajtra – réžia: Hannah Dale, výkonný producent: Laco Barta (cena za najlepší film a cena za najlepšiu réžiu)
Režisérka Hannah Dale získala na tohtoročnom Áčku hneď dve ceny, a to za najlepšiu réžiu a tiež hlavnú cenu za najlepší film. Snímka Tak zajtra je adaptáciou poviedky Richarda Pupalu s názvom Zo školy a domov a zachytáva príbeh dvoch maloletých bratov, ktorí žijú so svojou mamou, no napriek tomu sa o seba musia do značnej miery vedieť postarať sami.
“Film ukazuje, aký krutý môže byť svet pre deti, ktoré sú v ňom také malé a zraniteľné. Filip a Tomáš sú len chlapci, ktorí sa snažia v ťažkých rodinných podmienkach nájsť spôsob, ako prežiť deň, a popritom si udržať aspoň kúsok detstva. Je to ten kontrast medzi krehkosťou ich detského sveta a tvrdosťou toho, čo sa okolo nich deje. Napriek všetkému však majú jeden druhého – a v tom je pre mňa tá najväčšia sila ich príbehu. Hoci prejavujú drsnú bratskú lásku, na konci dňa je to práve to puto, čo ich drží nad hladinou.” hovorí režisérka Hannah Dale a dodáva: “Vážim si, že porota videla v mojom filme hlbší význam a dôležitosť. Ich ocenenie mi ukazuje, že tento príbeh, hoci na povrchu jednoduchý, v sebe nesie univerzálne témy, ktoré sa dotýkajú nás všetkých. Hoci Filip a Tomáš sú len malé deti v zložitej situácii, ich príbeh dokáže zasiahnuť ľudí. To je pre mňa najväčšia hodnota – že príbeh, ktorý som chcela vyrozprávať, mal zmysel a našiel si svoje miesto.”
Umčo alebo Na východe nič nie je – réžia: Lukáš Hamara, výkonná producentka: Silvia Goliašová (cena za najlepší dokumentárny film)
Najlepším dokumentárnym filmom sa stal magisterský film Umčo alebo Na východe nič nie je od Lukáša Hamaru. Ide o hudobné roadmovie, v ktorom autor navštevuje undergroundových hudobníkov z východného Slovenska a spolu s nimi uvažuje nad pojmom umenie a nad kontrastom medzi elitárskym umením a umením na periférii.
“Mojím zámerom bolo zachytiť jemnú poetiku malých umelcov z tohto kultúrneho regiónu a archivovať ju do akejsi časovej kapsule. Hudobníci, o ktorých film je, si príliš nepotrpia na medializáciu a teda som mal pocit, že aspoň základné zmapovanie tejto drobnej subkultúry ostáva na mne. Že porota film ocenila ma naplnilo veľkou radosťou. Film je veľmi regionálny, protiprúdový, svojský a do veľkej miery provokatívny, navyše súťažil v jednej kategórii so silnou výpoveďou filmu Rebeky Bizubovej Spoveď, takže si túto cenu vážim o to viac,” odkazuje Lukáš Hamara.
Hostina – réžia a animácia: Rebeka Vakrčková, výkonný producent: Jakub Matlovič (cena za najlepší animovaný film a cena za najlepší zvuk)
Porota ako najlepší animovaný film vybrala snímku Rebeky Vakrčkovej s názvom Hostina. Ručne kreslená snímka zobrazuje moment ohrozenia, kedy sa svorka vlkov pokúša dostať k hlavnej hrdinke a pripraviť ju o jej krehkú vnútornú silu a bohatstvo metaforicky zobrazené cez zvieracích kamarátov.
“Film Hostina je inšpirovaný mojím posttraumatickým syndrómom. Potrebovala som vytvoriť film, v ktorom by som vedela poraziť antagonistu, a tým si nejakým spôsobom nárokovať výhru nad mojimi „vlkmi“, ktorí nežerú húsky, ale žerú mňa. Je dôležité hovoriť o ťažkých témach, ale s nadhľadom. A štipkou humoru na povzbudenie,” opisuje svoj film Rebeka Vakrčková, ktorý získal tiež ocenenie za najlepší filmový zvuk pre Filipa Benkovitsa.
“Som stále v úžase, že odborníci vo svojich odboroch sa pozreli na moje dielo a vedeli na ňom niečo oceniť. Tajne som vždy snívala, že by som to Áčko možno jedného dňa vyhrala… Viac než z môjho ocenenia sa teším z ocenenia môjho zvukára. Nečakala som, že najlepší zvuk vyhrá animovaný film spomedzi toľkých hraných. Veľmi sa z toho teším.”
Spoveď – réžia a scenár Rebeka Bizubová, výkonná producentka: Emília Širotníková (divácka cena)
Diváčky a diváci na festivale Áčko mohli sami hlasovať za film, ktorý ich najviac oslovil. Tento rok si divácku cenu a priazeň odniesla Rebeka Bizubová s filmom Spoveď, ktorý je jej osobnou výpoveďou o ťažkej traume, ktorú zažila pred štyrmi rokmi. V kinosále fakulty sa obecenstvo počas projekcie neubránilo výrazným prejavom emócií.
“Keď som film prezentovala na magisterských obhajobách, povedala som: “Prajem vám zážitok, neviem či pozitívny alebo negatívny, jednoducho zážitok.” Divácka cena pre mňa znamená veľmi veľa. Filmy predsa len robíme pre divákov, ale tento film bol iný. Pre mňa. Sama som si pri postprodukcii ponadávala, poplakala a na diváka som v istej časti aj úplne zabudla. Za to, že diváci hlasovali za tento film cítim veľmi veľkú vďačnosť a zároveň aj ich podporu. Podpora je u mňa asi najsilnejšia. Film s takouto témou si nie vždy nájde svoje publikum, preto som sa obávala, aké budú reakcie divákov. Som za to neskutočne vďačná, že som ani na zlomok sekundy zo strany diváctva necítila odsúdenie a nepochopenie, s ktorým som sa pred vytvorením a počas neho často stretávala,” hovorí režisérka Rebeka Bizubová.
Ďalšími ocenenými sú: Vladimír Horník – Na popole základy (najlepší scenár), Andrej Dlabáč – …a nebo má dve poschodia (najlepšia kamera), Melisa Danisová – Ah! ça ira! (najlepší strih), Patrik Szekács – Pútnik (najlepšie vizuálne efekty), Pavol Guman – 35 milimetrov od búrky (najlepšia hudba).
Spracoval Matúš Trišč
Zdroj titulnej foto: Facebook Festival Áčko