„Podľa môjho názoru je veľmi nedostačujúce zo strany hudobníka zameriavať sa striktne iba na určitý žáner hudby. Interpret sa stáva impozantným, až keď robí nevšedné veci, vytŕča z radu, inovuje hudobnú reč, buduje svoj osobitný štýl. To je dôležité, byt originálom, nielen ďalšou kópiou niekoho,“ hovorí pre náš portál klavirista Miloš Biháry, ktorý predstavil nový klip s Vanessou Šarköziovou.
S Vanesskou Šarköziovou ste nahrali novú pieseň v priestoroch nového bratislavského kabaretu. Ako vznikol nápad natočiť videoklip práve v priestoroch CABARET Rebuy Stars Bratislava?
Nahrávali sme známu rómsku pieseň Av Tu Av, no v netradičnom spracovaní. Nápad nahrať túto skladbu vznikol celkom spontánne, keď sme sa spolu všetci rozprávali o ďalšom vývoji tohto zoskupenia (Vanessa Šarközi & Miloš Bihary Gypsy Jazz Project). Hľadali sme krásny a vhodný priestor, kde by sme mohli zrealizovať videoklip k tejto skladbe. Vanesska potom navrhla práve CABARET Rebuy Stars Bratislava, kde sme napokon ten videoklip natočili. Musím podotknúť, že priestor je veľmi exkluzívny a ďakujeme veľmi pekne za možnosť spolupráce s CABARET Rebuy Stars Bratislava na tomto klipe.
Už ste videli výsledok – videoklip je hotový. Ste spokojný? Myslím tým nielen po hudobnej, ale aj po vizuálnej stránke. Takéto ste mali predstavy pred nahrávaním?
Už pred nahrávaním sme mali jasnú predstavu, že čo ako bude znieť a ako by to malo vyzerať na obrazovkách. Myslím, že sme sa priblížili veľmi blízko k našej predstave, takže si myslím, že to splnilo účel. Myslím si, že veľmi dôležité je, aby sa to páčilo ľuďom a aby sme mohli šíriť ďalej našu tvorbu.
Tradičná rómska hudba má v sebe nesmierne silné emócie. Myslíte, že aj v modernom zvuku sa Vám ich podarilo zachovať?
Myslím, že dosť značnú časť emócií prikladá svojim vystúpením aj samotný interpret na koncerte, teda mal by, inak je to katastrofa (smiech). Predstavujeme síce rómske tradičné piesne v netradičnom, modernom šate, ale samozrejme, tradície zachovávame a spájame tieto odlišné štýly do jedného logického celku, čo vytvára ešte väčšie emócie, nasadenie a v neposlednom rade, vytvára to osobitný hudobný štýl, ktorý budujeme.
Pieseň, ktorú ste zaranžovali, je upravená v modernom jazz funkovom štýle. Ako autor aranžmánov však musíte pri takýchto piesňach dbať aj o to, aby ste zachovali pôvodný charakter materiálu. Ako pristupujete k úpravám piesní?
Zachovať podstatu skladby je samozrejmosť. Pri aranžovaní si samozrejme zistím najskôr všetko o pôvodných verziách, až potom sa púšťam do nejakých úprav. Konkrétne skladbu Av Tu Av, som zaranžoval do jazz-funkového štýlu, ktorý ale ku koncu skladby, vyústi do gypsy čardášu plného virtuozity a neskutočnej energie.
Vanesska Šarköziová rovnako ako Vy vyrastala v muzikantskej rodine. Kým Cigánski Diabli hrajú tradičnú cimbalovku, ona je už otvorená novým, moderným štýlom hudby. Sedel jej ako speváčke tento štýl? Budete pokračovať aj v ďalšej spolupráci?
Ja si myslím, že Vanesska sa tejto úlohy chopila veľmi energicky a myslím, že jej to absolútne sedí. Určite budeme spolupracovať aj naďalej. Sadli sme si ako kolegovia a hlavne aj ako ľudia, čo je dôležité.
Pieseň ste upravili pre obsadenie – klavír, basgitara a bicie nástroje. Sú to muzikanti, ktorí s Vami hrávajú? Ste totiž známy tým, že okrem klasickej hudby je Vám blízky aj jazz, funky…
Áno, na nahrávke s nami hrajú moji kolegovia, kamaráti, s ktorými už hrám niekoľko rokov aj v iných projektoch. V tomto zoskupení okrem Vanessy, mňa hrajú Marek Taraj na basgitare a Jakub Valíček na bicích nástrojoch.
Pre mnohých interpretov klasickej hudby je nepredstaviteľné, aby hrali iný žáner – ako je napríklad jazz alebo funky. Je to skôr zriedkavé, aby sa virtuózni hráči, ktorí sa profesionálne venujú hudobnému nástroju, dokázali zrazu „preladiť“ na iný žáner, respektíve, je ich málo, ktorí to dokážu. Je to pre Vás samozrejmosť? Viete si predstaviť, že by ste sa vzdali jedného alebo druhého?
Určite by som sa nevzdal ničoho z toho. Milujem klasickú hudbu, vyrastal som na nej a dodnes ju interpretujem, či už sólo alebo s orchestrami. No zároveň mám rád aj iné žánre, ako jazz, funky, neo-soul a podobne, ktoré realizujem v kapelových projektoch. Zhrnul by som to tak, že dnešný hudobný svet je veľmi presýtený hocičím. Podľa môjho názoru je veľmi nedostačujúce zo strany hudobníka zameriavať sa striktne iba na určitý žáner hudby. Interpret sa stáva impozantným, až keď robí nevšedné veci, vytŕča z radu, inovuje hudobnú reč, buduje svoj osobitný štýl. To je dôležité, byt originálom, nie len ďalšou kópiou niekoho.
Keď sme sa pred rozhovorom rozprávali, spomínali ste, že tak ako všetci umelci, aj Vy ste chceli mať kontakt s publikom a tiež ste tvorili aj počas korony. Čo Vám toto obdobie dalo a čo Vám vzalo?
Myslím, že aj toto ťažké obdobie nám ako interpretom niečo dalo. Mne napríklad kopec času, ktorý som vkladal do svojho sebazdokonaľovania, nielen čo sa týka cvičenia na nástroji, ale aj ďalším umeleckým aktivitám a rozširovaním umeleckého obzoru. Jediné, čo mi chýbalo, boli tie koncerty, stretnutia na nich, hranie pred publikom a podobne. Ale už sa teším na nadchádzajúce koncerty v lete.
Základom jazzu je aj improvizácia, no v súčasnosti ju už počujeme len málokedy spontánnu, nepripravenú. Spravidla si ju hráči pripravia a naučia sa ju podľa nôt, čo skúsený poslucháč rozpozná. Čo pre Vás ako hudobníka znamená improvizácia?
Tak podľa môjho názoru kto si pripraví alebo naučí sa “improvizáciu”, nemôže hovoriť predsa o improvizácii(smiech). Podľa mňaby mala byť improvizácia spontánna na pódiu. Týmto ideálom sa riadim viac-menej stále.
Počas obdobia korony ste nahrali na YouTube videá a na jednom z nich ste použili modifikovaný zvuk klavíra, ktorý mal nebezpečne blízko k cimbalu, zároveň ste mali pustenú aj basovú linku. Hrali ste aj pomerne technicky náročné pasáže (Romanian Hora a Magyar Csardás), no Vy ste si tú hru zjavne užívali. Čo predstavuje pre hudobníka, kým sa dostane do takéhoto štádia? Od koľkých rokov sa venujete klavíru a koľko hodín denne cvičíte?
Áno, nahral som okrem iných videí aj video Romanian Hora a Magyar Csardás. Nahral som tam harmonickú zložku, do ktorej som vsunul zvuk cimbalu. To video obsahuje náročné technické pasáže aj v podobe variácií vo veľmi rýchlom tempe, no keďže aj tento štýl hudby mám rád, nevidím v tom žiadnu prekážku. Klavíru sa venujem v podstate od malička, asi od 4 rokov. Rodičia ma viedli k hudbe, nakoľko aj oni pochádzajú z hudobníckych rodín. Otec hrával kedysi aktívne na klarinete, takže ma viedol k hudbe predovšetkým on a neskôr súkromní učitelia, potom ZUŠ Trnava (Mgr. J. Hudecová), Konzervatórium v Bratislave(Mgr.art Peter Čerman) a momentálne študujem na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (J. Čižmarovič ArtD./ Prof. M. Lapšanský).
Okrem iného patríte aj medzi ocenených na Medzinárodnej klavírnej súťaži Johanna Nepomuka Hummela, stali ste sa absolútnym víťazom na súťaži konzervatórií a tiež ste získali prvé miesto na klavírnej súťaži Musica Slovacca. Ste už rozhodnutý, či to bude v budúcnosti Rachmaninov, Liszt, Chopin alebo dáte prednosť Herbiemu Hancockovi?
Áno, som rozhodnutý. Budem naďalej interpretovať aj klasickú hudbu, ale aj iné žánre, ktoré mám rád (jazz, funky, ale aj gypsy štýl a podobne.) Môj ideál je byť komplexným hudobným umelcom, ktorý by mal ovládať na vysokej virtuózne úrovni, nielen jeden žáner, ale mal by byť flexibilný, to považujem za potrebné.
Zuzana Vachová
Zdroj foto: Miloš Biháry – archív, Anton Faraonov
