Činohra Slovenského národného divadla uvádza v sobotu 13. novembra a v nedeľu 14. novembra 2021 premiéru hry francúzskeho dramatika Floriana Zellera MATKA.

 

„Najvzrušujúcejší dramatik súčasnosti“ píše The Times a The Guardian o Florianovi Zellerovi a dopĺňa aj prívlastok „najzaujímavejší“.

Florian Zeller, absolvent Inštitútu politických štúdií, začal písaním románov, upozorňuje však na seba predovšetkým svojimi divadelnými hrami. Zeller, spisovateľ, dramatik, divadelný  a filmový režisér a tiež scenárista sú spolu s Yasminou Reza považovaní za najlepších súčasných francúzskych dramatikov.


Spomeňme niektoré z jeho hier Ten druhý (L’Autre, 2004), Kolotoč (Le Manége, 2005), Ak by si zomrel (Si tu mourais, 2006),  Pravda (La Vérité, 2011), Hodina pokoja (Une Heure de tranquillité, 2013), Klamstvo (Le Mensonge, 2014), Druhá strana kulís (L’Envers du décor, 2016).

Vizuál inscenácie hry Matka, Činohra SND. Zdroj foto: Jakub Gulyás

Hra Matka (La Mère, 2010), ktorej premiéru uvádza Činohra Slovenského národného divadla, patrí do trilógie spolu s hrou Otec (Le Père, 2012) a Syn (Le Fils, 2018).

Za divadelné hry získal Zeller niekoľko Cien Molière za najlepšiu hru, napríklad za hry Matka a Pravda (2011) a Otec (2014).

Svojimi hrami sa inšpiroval na napísanie scenárov filmov, ktoré aj režíroval s významnými hereckými osobnosťami: napríklad vo filme Otec (2020) hrali hlavné postavy Anthony Hopkins a Olivia Colmanová. Film bol nominovaný v štyroch kategóriách na Zlaté glóbusy a v šiestich na Oscarov, vrátane kategórie za najlepší film.

Matka na scéne Činohry SND

O téme hry a zamyslení sa dramatika uvádza v bulletine dramaturgička Miriam Kičiňová: „Anne, Pierre, Nicolas a Sára sú modelovou rodinou, cez ktorú nám Florian Zeller sprostredkúva zážitok trieštiacej sa duše v rozpadajúcom sa manželstve.  Zachytáva rozpady vzťahov, tých najintímnejších a najbližších, kde je krehká hranica od lásky k zraneniu. Téma manželskej nevery a lži je často súčasťou námetu jeho hier“.

Florian Zeller hovorí,  že sa snaží najprv ľuďom vytvoriť pocit, že vedia, kde sa nachádzajú a… „Keď si myslia, že vedia, rozumejú a poznajú, tak zväčša nevedia, a to je niečo, čo chcem, aby zažili a zdieľali… Chcel by som ich dostať do jedinečnej pozície, akoby šli cez labyrint otázok, aby sa dostali hlavnej postave do hlavy. Chcel by som, aby boli v aktívnej pozícii, nie iba sedieť a dívať sa, ale byť súčasťou skladania príbehu.“


Zuzana Fialová sa v SME NÁRODNÉ (prílohe denníka Sme, 28.10. 2021) zdôveruje, že ju si táto hra našla už druhýkrát. Prvýkrát som ju odmietla, lebo som sa na ňu necítila dostatočne zrelá. To bolo pred piatimi rokmi, keď mi ju pán režisér Ľubomír Vajdička našiel, dokonca ju pre mňa preložil. Vtedy som si ju prečítala, zľakla som sa jej, neviem, či preto, že som práve prežívala niečo podobné. Vtedy som mala práve to obdobie, keď môj syn odchádzal z domu. Zdalo sa mi to príliš drsné aj spracovávať v tej chvíli.  Nemala som na to ešte potrebný odstup. Mala som ju však v mobile, občas som na ňu pozerala  a potom som sa pred pár mesiacmi dozvedela, že by som ju mala hrať…“

V bulletine  sa z obsažného rozhovoru s režisérkou inscenácie hry Matka Soňou Ferancovou  dozviete aj to, v čom je pre ňu Florian Zeller zaujímavý: „Situácie z tejto hry sú z bežného, každodenného života. Rodina po prebudení, raňajky, rieši sa problém s jedlom, či sa niečo operie, či sa ide do práce… riešia sa bežné, možno až banálne veci, ale na pozadí udalostí a problémov, ktoré sú pre život rozhodujúce. My neprežívame každý deň drámy, ktoré nám fatálne zmenia život. Ale ak nás postretnú, tak nás postretnú vo všedný deň a nevieme sa na ne pripraviť. Mne sa Zeller páči i preto, lebo vzbudzuje silné emócie. To sa mi stalo aj pri čítaní Matky. Matka je taká intímna sonda, lebo to nie je len o materstve, ale aj o ženstve, kríze ženstva stredného veku. Ak príde na človeka päťdesiat rokov, viem to z vlastnej skúsenosti, tak sa začnú diať neuveriteľné veci. Človeku sa úplne zmení svet. To hrá v hre dôležitú úlohu“.

Florian Zeller má pre divákov odkaz „Pre mňa ako autora je dôležité, aby ktokoľvek, kto opustí hľadisko, si povedal ,Toto je môj príbeh!’“

 

Zdroj: redakciu informovala Izabela Pažítková, tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla
Zdroj foto: Jakub Gulyás, Simon Jeništa


 

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno