16. ročník KlezMORE Festival Vienna & Bratislava sa tohto roku začne v Bratislave a návštevníkov festivalu čakajú svetové mená a originálne projekty. Jednou z hviezd bude dánska skupina Mames Babegenush, ktorá poskytla nášmu portálu rozhovor.
Keď sa pozrieme späť do histórie – aká bola v roku 2004 vaša hlavná motivácia založiť si formáciu špecializujúcu sa na štýl klezmer?
Naše prvé vystúpenie bolo v čase, keď nášho klarinetistu Emila požiadali, aby zahral klezmerovú hudbu počas židovského sviatku Chanuka, ktorá sa konala v Kodani. Takže oslovil nejakých kamarátov, s ktorými v minulosti hral. Všetci sme sa teda po čase opäť stretli a v skupine hrá aj môj brat, ktorého samozrejme už nejaký ten čas poznám, ale napríklad aj s Emilom sa poznám dlho, spoznali sme sa, keď som mal 7 rokov. Takže celé to bolo v podstate veľmi jednoduché, tak ako sme vtedy ako skupina začali hrať, tá zostava je viac –menej dodnes nezmenená.
Ako si spomínate na vaše začiatky? Spočiatku ste hrávali na židovských svadbách, oslavách, sviatkoch, dnes patríte medzi významné skupiny…
Od prvého momentu, čo som počul klezmer, ma tá hudba skutočne “dostala”. Má v sebe neuveriteľnú energiu, omnoho výraznejšiu ako ktorákoľvek iná hudba, akú som kedy v živote predtým počul. Práve vďaka tomu som sa spoločne s ostatnými chcel dostať až ku koreňom tejto hudby. Naším prvým kontaktom, vďaka ktorému sme túto hudbu spoznali, bol práve Emil, pretože s ňou doslova vyrastal a bola súčasťou jeho života. A prišlo to spontánne: spoločne sme všetci začali študovať veľkých majstrov histórie tejto hudby, ako napríklad Naftule Brandwien, Abe Schwartz a Dave Tarras. A v začiatkoch sme mali naozaj veľké šťastie, pretože sme dostávali veľa ponúk hrať na rôznych súkromných oslavách. A neskôr to už boli väčšie akcie – festivaly. Veľmi nám to práve v začiatkoch pomohlo, dalo nám to mnoho energie, aby sme sa ďalej učili tento štýl hudby, rozvíjali našu skupinu a jej zvuk.
Po mnohých rokoch koncertovania ste dosiahli veľa úspechov, keď máme spomenúť tie najdôležitejšie, tak to boli vystúpenia v Carnegie Hall, v mnohých európskych krajinách, festivaloch a boli ste aj ocenení za váš prínos pre hudobnú kultúru. Zrejme to bola náročná cesta, kým ste dosiahli túto úroveň…
Naším hlavným cieľom v skupine bola vždy hudba. A rozvíjanie muzikanstva vo vnútri skupiny, pričom sme sa snažili dosiahnuť komunikáciu počas prevedenia hudby, ale plynulým a prirodzeným spôsobom. V začiatkoch sme sa snažili pochopiť korene tradičnej klezmer hudby, to bol pre nás hlavný cieľ. Mnohí v kapele totiž nepoznali tú hudbu predtým, ako začali hrať v našej kapele. A potom, čo sme sa s tou hudbou zžili, začali sme hľadať aj jej ďalšie vzťahy, napríklad európska ľudová hudba je tiež svojím spôsobom prepojená na klezmer – trebárs moldavská, rumunská a ukrajinská. A za posledné roky sme komponovali čoraz viac vlastných skladieb. Našou hudbou sa snažíme oživiť mnohé hudobné tradície a priniesť hudobnú energiu, s ktorou sme rástli. Takže naša hudba zahŕňa aj rôzne iné žánre, ako jazz, punk, klasickú hudbu a nórske folklórne piesne.
Máte na konte aj mnoho experimentálnych projektov. Za zmienku určite stojí aj váš koncert v dánskom kráľovskom divadle a koncerty pre operný festival v Kodani, kde ste zmenili aranžmány niektorých častí opier Wagnera, Pucciniho a Straussa. Ako to celé vzniklo? Mali ste úspech na týchto koncertoch?
Bol to projekt, ktorý pred rokmi vymyslel riaditeľ tohto festivalu. Išlo o cross-overový projekt, kde v našej skupine hosťovali operní speváci. Hlavnou myšlienkou bolo prispôsobiť aranžmány skladieb takmer pre komorný orchester, pričom samotný koncert už obsahoval mix rôznych skladieb – aj nášho hlavného repertoáru, s ktorým zvyčajne vystupujeme. Aj pre nás to bol z hudobného hľadiska veľmi zaujímavý projekt a pamätám si, že mal veľký úspech. Výsledkom totiž bola unikátna a originálna hudba. Myslím si, že publikum ani nevedelo, čo má v skutočnosti očakávať, lebo to bolo natoľko odlišné od hudby, vďaka ktorej nás poznali, ale my sme si to veľmi užili. Po týchto vystúpeniach sme mali podobné turné s jedným skvelým operným spevákom zo švédskej opery a repertoár, ktorý sme hrali, bol veľmi podobný. Bola to naozaj zábava.
Ďalší experiment, pod ktorý ste sa podpísali, bol určite váš tretí album. Spolupracovali ste s producentmi, ktorí sa špecializujú na elektronickú hudbu, dídžejmi a rôznymi spevákmi. Bol to plán ako osloviť aj mladšiu generáciu? Ako vznikla myšlienka vydať takýto album s moderným zvukom?
Keď hráte v skupine, ktorá interpretuje inštrumentálnu hudbu založenú na tradícii takú dlhú dobu, myslím, že je to celkom prirodzená vec, že sa chcete posunúť ďalej rôznymi experimentmi. Tento album je toho najlepším príkladom, ale vznikol aj preto, že v hudobnom svete sa poznáme s mnohými producentmi, dídžejmi a spevákmi, s ktorými sme spolupracovali. Takže tento album nebol zacielený na mladých ľudí. V konečnom dôsledku, máme široké publikum, takže nie je pre nás neobvyklé hrať aj pre mladých ľudí, ktorí majú okolo 20 až 30 rokov.
Váš aktuálny album z roku 2017 – Mames Babegenush With Strings je opäť zvukovo a štýlovo odlišným projektom. Hrali ste so sláčikovým kvartetom, čo je z hudobného hľadiska invenčná spolupráca, ale azda najzaujímavejším bol spôsob, ako ste CD nahrali: naživo pred ľuďmi, takže publikum sa stalo dôležitou súčasťou albumu. Zdá sa, že nikdy sa neuspokojíte s jednou cestou, ale hľadáte nové spôsoby…
Určite. Ale tento spôsob nahrávania albumu je pre nás ako skupinu ten najjednoduchší. Bolo to aj cieľom našich predchádzajúcich albumov: dosiahnuť autentický zvuk, aký máme, keď hráme naživo. Napriek tomu, že hudba, ktorú hráme, je skomponovaná a zaranžovaná a naplánovaná vopred, nájde si tú finálnu podobu až keď ju naživo hráme pred obecenstvom. Je to živá hudba, ktorej sa veľmi dobre darí, keď je v nej prítomná interakcia medzi hudobníkmi a publikom. A presne preto sme chceli zachytiť na tomto albume všetko presne tak, ako sa to dialo v štúdiu pred obecenstvom a myslím si osobne, že to zafungovalo veľmi dobre.
Pre mňa osobne je najkrajšia vec na hudbe klezmer jej špecifický zvuk, harmónia (samozrejme, rytmus, inštrumentácia…). Ale ten výsledný kontrastný zvuk je kombináciou melanchólie, smútku s veľkou dávkou radosti. Ako by ste popísali hudbu, ktorú interpretujete Vy?
Absolútne súhlasím. Mňa klezmer a hudba, ktorú hráme, vždy fascinovali týmito protikladnými a zároveň vzájomne sa doplňujúcimi aspektmi. A to je celkovo v hudbe veľmi vzácny moment. Takže táto kombinácia nálad, súčasne s povznášajúcou hudbou, ktorá má slávnostný charakter, má zároveň feeling hlbokej melancholickej clivoty.
Kombinujete mnoho žánrov, takže by sme už mohli hovoriť aj o world music. No základ vašej tvorby tvorí – a je tiež vašou hlavnou inšpiráciou, škandinávska ambientná hudba v kombinácii s východnými kultúrami. Keď to povieme, zdá sa to zvláštna kombinácia, ale spolu funguje dokonale. Čo bolo pre Vás najťažšie, aby ste tento charakteristický sound dosiahli?
Keďže pochádzame zo Škandinávie, bolo pre nás prirodzené, že sme do hudby chceli vniesť aj typickú nórsku zvukovosť. To, že sme vyrástli v prostredí, ktoré je niekedy veľmi tmavé a chladné a má svoju tradičnú nórsku ľudovú hudbu, nás všetkých v určitom kontexte ovplyvnilo. A práve toto sme chceli zdôrazniť na našom poslednom albume, aj preto sme požiadali sláčikové kvarteto, aby sa k nám pridalo.
Hrali ste aj na jazzovom festival v Kodani. Myslíte si, že súčasná hudba má nejaké hranice? Alebo dominuje fúzia rôznych žánrov? Aký je váš vzťah v jazzu?
Mnoho muzikantov v našej skupine vyrástlo na jazze a aj dnes ho hrávajú každodenne. Jazz nás v skupine ovplyvnil vo veľkej miere, zvlášť jeho najdôležitejší element, a to improvizácia. Jazz je cítiť aj v sólových partoch, ale vo všeobecnosti je najdôležitejší náš prístup k improvizácii – či už pri hraní alebo aj počúvaní našej hudby.
Spoznali ste sa aj s našou najznámejšou klezmer skupinou – PREßBURGER KLEZMER BAND. Kde ste sa stretli a ako vzniklo vaše priateľstvo?
Videli sme sa na rôznych festivaloch v Európe. Najprv sme ich počuli koncertovať a samozrejme, neskôr sme si aj spolu zahrali. Veľmi sa na nich tešíme, keď prídeme do Bratislavy!
Počas večera v na festivale v Bratislave vystúpite 16. Októbra v Design Factory na dvojkoncerte práve s PREßBURGER KLEZMER BAND. Myslíte si, že by to mohlo skončiť aj dobrou, spoločnou jam session?
Určite! Dúfam v to. Som veľmi rád, že táto skupina nás pozvala do Bratislavy, pretože zatiaľ sme tam nikdy nehrali a už sa všetci v našej skupine tešíme na tento špeciálny koncert!
Zuzana Vachová
Video: youtube
